Zmena znenia / 595/2003 Z. z. / Dane a účtovníctvo /Slov-Lex

Zákon o dani z príjmov — znenie účinné od 01.01.2026

Účinné od 01.01.2026 (v platnosti) Novela 104/2025 Z. z., 152/2025 Z. z., 141/2025 Z. z., 200/2025 Z. z., 153/2025 Z. z., 261/2025 Z. z., 385/2025 Z. z. Nahlásené 01.01.2026 00:00 Zákon o dani z príjmov

Čo sa mení generované AI · neoverené

Konsolidované znenie účinné od 01.01.2026, zavedené novelou 104/2025, 152/2025, 141/2025, 200/2025, 153/2025, 261/2025, 385/2025 Z. z.

Zhrnutie vytvoril model dňa 2026-01-01 výlučne z rozdielu znení nižšie. Nie je to právne stanovisko.

Koho sa to týka Zamestnávatelia musia od januára 2026 prepočítať preddavky na daň podľa nových pásiem; vyšší príjmovia FO a PO s obratom nad 5 mil. eur zaplatia viac. Banky sú povinné odviesť 54 % z poplatkov za vklady na hráčske účty.

Zmenené paragrafy 32

§ 3 Predmet dane zmenený

§ 5 Príjmy zo závislej činnosti zmenený

§ 6 Príjmy z podnikania z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu zmenený

§ 8 Ostatné príjmy zmenený

§ 9 Príjmy oslobodené od dane zmenený

§ 11 Nezdaniteľné časti základu dane zmenený

§ 15 Sadzba dane zmenený

§ 15a Osobitná sadzba dane zmenený

§ 17 Všeobecné ustanovenia o zisťovaní základu dane zmenený

§ 21 zmenený

§ 22 Odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku zmenený

§ 25 zmenený

§ 26 Postup pri odpisovaní hmotného majetku zmenený

§ 30ca Odpočet výdavkov (nákladov) na podporu športu pridaný

Nový odpočet 50 % výdavkov na poskytnutie športového náčinia/vybavenia športovej organizácii, max. 250 000 eur ročne.

§ 30d Úľava na dani pre registrované sociálne podniky zmenený

§ 30e Odpočet výdavkov (nákladov) na investície zmenený

§ 32 Daňové priznanie zmenený

§ 35 zmenený

§ 38 Ročné zúčtovanie zmenený

§ 39 zmenený

§ 40 zmenený

§ 43 Daň vyberaná zrážkou zmenený

§ 46b Minimálna daň právnickej osoby zmenený

§ 50aa Použitie podielu zaplatenej dane pre rodiča zmenený

§ 51eb Osobitný základ dane z výnosov (príjmov) z poplatkov za vykonanie platobnej operácie prostredníctvom platobnej karty v prospech hráčskeho účtu pridaný

Nový osobitný základ dane pre banky: poplatky za platobné operácie kartou v prospech hráčskeho účtu zdanené sadzbou 54 %.

§ 52zzzf Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2026 pridaný

§ 52zzzg Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2026 pridaný

§ 52zzzh Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2026 pridaný

§ 52zzzi Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. januára 2026 pridaný

§ 52zzzj Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2026 pridaný

§ 52zzzk Prechodné ustanovenie účinné od 1. januára 2026 pridaný

§ 52zzzl Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. januára 2026 pridaný

Porovnanie znení 32 § · staré vs nové

Presne tento podklad dostal jazykový model na vstup. Zelené riadky sú nové znenie, červené predchádzajúce.

§ 3 — Predmet dane zmenený 3413 → 3437 znakov

@@ -27,2 +27,4 @@

príjem plynúci z dôvodu nadobudnutia nových akcií7) a podielov7a) ako aj príjem plynúci z dôvodu ich výmeny pri premene obchodných spoločností alebo družstiev podľa osobitného predpisu,7b) a to aj vtedy, ak súčasťou premeny je aj majetok spoločnosti so sídlom v členských štátoch Európskej únie.

príjem podľa § 50aa.

Zobraziť celé znenie paragrafu

Predchádzajúce znenie

§ 3
Predmet dane
(1)
Predmetom dane sú
a)
príjmy zo závislej činnosti (§ 5),
b)
príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu (§ 6),
c)
príjmy z kapitálového majetku (§ 7),
d)
ostatné príjmy (§ 8),
e)
podiel na zisku (dividenda) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva vrátane reverzného hybridného subjektu určeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní, alebo členom štatutárneho orgánu, alebo členom dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva vrátane reverzného hybridného subjektu, pričom za podiel na zisku (dividendu) sa považuje aj príjem plynúci zo zníženia základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva vrátane reverzného hybridného subjektu, alebo rezervného fondu obchodnej spoločnosti v časti, v akej boli predtým zvýšené zo zisku po zdanení, ako aj použitie nerozdeleného zisku po zdanení na splatenie príspevkov do kapitálového fondu z príspevkov, podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva vrátane reverzného hybridného subjektu, vyrovnací podiel, podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi, ak nejde o plnenia uvedené v písmene f); za obchodnú spoločnosť alebo družstvo sa považuje aj zahraničná osoba vyplácajúca obdobný príjem,
f)
podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi verejnej obchodnej spoločnosti, podiel na zisku spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti a podiel spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnací podiel pri zániku účasti spoločníka vo verejnej obchodnej spoločnosti alebo pri zániku účasti komplementára v komanditnej spoločnosti, ak nejde o podiel na zisku, podiel na likvidačnom zostatku alebo vyrovnací podiel vyplácaný spoločníkovi verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárovi komanditnej spoločnosti, ktorá je považovaná za reverzný hybridný subjekt; za verejnú obchodnú spoločnosť alebo komanditnú spoločnosť sa považuje aj zahraničná osoba vyplácajúca obdobný príjem,
g)
podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku určenom na rozdelenie členom pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou alebo podiel na likvidačnom zostatku pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou; za pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou sa považuje aj zahraničná osoba vyplácajúca obdobný príjem.
(2)
Predmetom dane nie je
a)
prijatá náhrada oprávnenej osoby podľa osobitných predpisov,3) príjem získaný vydaním,3) darovaním4) alebo dedením5) nehnuteľnosti, bytu, nebytového priestoru alebo ich častí (ďalej len „nehnuteľnosť“) alebo hnuteľnej veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty okrem príjmu z neho plynúceho a okrem darov poskytnutých v súvislosti s výkonom činnosti podľa § 5 alebo § 6 a darov, ktoré boli poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa,
b)
úver a pôžička,
c)
daň z pridanej hodnoty6) uplatnená v cene tovaru alebo služby, ak ide o platiteľa tejto dane,
d)
príjem plynúci z dôvodu nadobudnutia nových akcií7) a podielov7a) ako aj príjem plynúci z dôvodu ich výmeny pri premene obchodných spoločností alebo družstiev podľa osobitného predpisu,7b) a to aj vtedy, ak súčasťou premeny je aj majetok spoločnosti so sídlom v členských štátoch Európskej únie.

Nové znenie

§ 3
Predmet dane
(1)
Predmetom dane sú
a)
príjmy zo závislej činnosti (§ 5),
b)
príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu (§ 6),
c)
príjmy z kapitálového majetku (§ 7),
d)
ostatné príjmy (§ 8),
e)
podiel na zisku (dividenda) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva vrátane reverzného hybridného subjektu určeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní, alebo členom štatutárneho orgánu, alebo členom dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva vrátane reverzného hybridného subjektu, pričom za podiel na zisku (dividendu) sa považuje aj príjem plynúci zo zníženia základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva vrátane reverzného hybridného subjektu, alebo rezervného fondu obchodnej spoločnosti v časti, v akej boli predtým zvýšené zo zisku po zdanení, ako aj použitie nerozdeleného zisku po zdanení na splatenie príspevkov do kapitálového fondu z príspevkov, podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva vrátane reverzného hybridného subjektu, vyrovnací podiel, podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi, ak nejde o plnenia uvedené v písmene f); za obchodnú spoločnosť alebo družstvo sa považuje aj zahraničná osoba vyplácajúca obdobný príjem,
f)
podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi verejnej obchodnej spoločnosti, podiel na zisku spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti a podiel spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnací podiel pri zániku účasti spoločníka vo verejnej obchodnej spoločnosti alebo pri zániku účasti komplementára v komanditnej spoločnosti, ak nejde o podiel na zisku, podiel na likvidačnom zostatku alebo vyrovnací podiel vyplácaný spoločníkovi verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárovi komanditnej spoločnosti, ktorá je považovaná za reverzný hybridný subjekt; za verejnú obchodnú spoločnosť alebo komanditnú spoločnosť sa považuje aj zahraničná osoba vyplácajúca obdobný príjem,
g)
podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku určenom na rozdelenie členom pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou alebo podiel na likvidačnom zostatku pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou; za pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou sa považuje aj zahraničná osoba vyplácajúca obdobný príjem.
(2)
Predmetom dane nie je
a)
prijatá náhrada oprávnenej osoby podľa osobitných predpisov,3) príjem získaný vydaním,3) darovaním4) alebo dedením5) nehnuteľnosti, bytu, nebytového priestoru alebo ich častí (ďalej len „nehnuteľnosť“) alebo hnuteľnej veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty okrem príjmu z neho plynúceho a okrem darov poskytnutých v súvislosti s výkonom činnosti podľa § 5 alebo § 6 a darov, ktoré boli poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa,
b)
úver a pôžička,
c)
daň z pridanej hodnoty6) uplatnená v cene tovaru alebo služby, ak ide o platiteľa tejto dane,
d)
príjem plynúci z dôvodu nadobudnutia nových akcií7) a podielov7a) ako aj príjem plynúci z dôvodu ich výmeny pri premene obchodných spoločností alebo družstiev podľa osobitného predpisu,7b) a to aj vtedy, ak súčasťou premeny je aj majetok spoločnosti so sídlom v členských štátoch Európskej únie,
e)
príjem podľa § 50aa.

§ 5 — Príjmy zo závislej činnosti zmenený 16617 → 16957 znakov

@@ -105,3 +105,5 @@

tieto zamestnanecké akcie neboli a nie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu alebo na obdobnom zahraničnom regulovanom trhu,39b) a to do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom bolo toto plnenie nadobudnuté zamestnancom.

príjem podľa odseku 1 písm. a) a m) plynúci za výkon činnosti trénera24i) zapísaného do registra fyzických osôb v športe24j) v úhrnnej sume najviac 300 eur mesačne od všetkých zamestnávateľov; ak úhrn týchto príjmov presiahne v príslušnom kalendárnom mesiaci sumu 300 eur, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad takto ustanovenú sumu.

(8)

Zobraziť celé znenie paragrafu

Predchádzajúce znenie

§ 5
Príjmy zo závislej činnosti
(1)
Príjmami zo závislej činnosti sú
a)
príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru, alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu a podiel na zisku (dividenda) vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva,
b)
príjmy za prácu likvidátorov, prokuristov, nútených správcov, členov družstiev, spoločníkov a konateľov spoločností s ručením obmedzeným a komanditistov komanditných spoločností, a to aj keď nie sú povinní pri výkone práce pre družstvo alebo pre spoločnosť dodržiavať príkazy inej osoby,
c)
platy a funkčné príplatky ústavných činiteľov Slovenskej republiky, verejného ochrancu práv, komisára pre deti, komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, poslancov Európskeho parlamentu, ktorí boli zvolení na území Slovenskej republiky, prokurátorov Slovenskej republiky a vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky ustanovené osobitnými predpismi,9)
d)
odmeny za výkon funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy a v orgánoch iných právnických osôb alebo spoločenstiev,10) ak nejde o príjmy podľa písmena a) alebo písmena b), alebo odmeny za výkon funkcie, ak nejde o príjmy uvedené v písmenách a), b) a g),
e)
odmeny obvinených vo väzbe11) a odmeny odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody poskytované podľa osobitného predpisu,12)
f)
príjmy z prostriedkov sociálneho fondu poskytované podľa osobitného predpisu,13)
g)
príjmy plynúce v súvislosti s minulým, súčasným alebo budúcim výkonom závislej činnosti alebo funkcie bez ohľadu na to, či daňovník pre platiteľa príjmu skutočne vykonával, vykonáva alebo bude vykonávať túto závislú činnosť alebo funkciu,
h)
obslužné,14)
i)
vrátené poistné zo zaplateného poistného na verejné zdravotné poistenie,20) sociálne poistenie21) a sociálne zabezpečenie,22) o ktoré si daňovník znížil podľa odseku 8 v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach príjmy zo závislej činnosti,
j)
odmena za výkon funkcie predsedu, člena a zapisovateľa volebnej komisie, predsedu, člena a zapisovateľa komisie pre referendum a asistenta sčítania,
k)
nepeňažné plnenie poskytnuté od bývalého zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, poberateľovi predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodku, poberateľovi výsluhového dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku podľa osobitného predpisu21) alebo osobe, na ktorú prešlo právo na tieto plnenia,
l)
odmena za produktívnu prácu žiaka strednej odbornej školy a príjem študenta vysokej školy v čase odbornej praxe,
m)
príjmy z činnosti športovca na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu a príjmy z činnosti športového odborníka na základe zmluvy o výkone činnosti športového odborníka podľa osobitného predpisu.22a)
(2)
Príjmami podľa odseku 1 sú bez ohľadu na ich právny dôvod pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru, alebo spočívajú v inej forme plnenia zamestnancovi od zamestnávateľa alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti. Takýmito príjmami sú aj príjmy, ktoré poberá osoba, na ktorú prešlo zo zamestnanca právo na tieto príjmy.
(3)
Príjmom zamestnanca je aj
a)
počas ôsmich bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov od zaradenia motorového vozidla do užívania1) vrátane, suma vo výške 1 % alebo 0,5 %, ak ide o motorové vozidlo zaradené do odpisovej skupiny 0, v
1.
prvom roku zo vstupnej ceny (§ 25) motorového vozidla zamestnávateľa, poskytnutého na používanie na služobné a súkromné účely za každý aj začatý kalendárny mesiac; ak ide o prenajaté motorové vozidlo, vychádza sa z obstarávacej ceny u pôvodného vlastníka, a to aj ak dôjde k následnej kúpe prenajatého motorového vozidla, pričom ak vo vstupnej cene nie je zahrnutá daň z pridanej hodnoty,6) na účely tohto ustanovenia sa o túto daň vstupná cena zvýši,
2.
nasledujúcich siedmich kalendárnych rokoch zo vstupnej ceny motorového vozidla podľa prvého bodu každoročne zníženej o 12,5 % k prvému dňu príslušného kalendárneho roka za každý aj začatý kalendárny mesiac jeho poskytnutia na používanie na služobné a súkromné účely, pričom na účely výpočtu nepeňažného príjmu sa vstupná cena motorového vozidla zamestnávateľa podľa prvého bodu zvýši aj o sumu technického zhodnotenia motorového vozidla vykonaného v týchto rokoch,
b)
rozdiel medzi vyššou trhovou cenou1) zamestnaneckej akcie a cenou tejto akcie garantovanou zamestnaneckou opciou v deň skutočnej realizácie zamestnaneckej opcie, znížený o sumu zaplatenú zamestnancom za nákup zamestnaneckej opcie; zamestnaneckou opciou na účely tohto zákona je opcia nadobudnutá zamestnancom od zamestnávateľa alebo od obchodnej spoločnosti ekonomicky prepojenej s obchodnou spoločnosťou zamestnávateľa, ktorú nemožno scudziť; zamestnaneckou akciou na účely tohto zákona je akcia nadobudnutá zamestnancom od zamestnávateľa alebo od obchodnej spoločnosti ekonomicky prepojenej s obchodnou spoločnosťou zamestnávateľa,
c)
cena alebo výhra prijatá zamestnancom, ktorý sa zúčastnil súťaže vyhlásenej svojím zamestnávateľom; za príjem zamestnanca sa považuje aj takáto cena alebo výhra prijatá manželom (manželkou) zamestnanca a deťmi zamestnanca, ktoré sa na účely tohto zákona považujú u tohto zamestnanca za vyživované (§ 33), ak sa takejto súťaže zúčastnili, pričom táto cena alebo výhra sa u týchto výhercov posudzuje samostatne [§ 9 ods. 2 písm. m)],
d)
nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi zamestnávateľom, ktorý je platiteľom dane; zamestnávateľ toto nepeňažné plnenie, okrem príjmu podľa písmena a), môže navýšiť o preddavok na daň a poistné na verejné zdravotné poistenie,20) poistné na sociálne poistenie,21) poistné na sociálne zabezpečenie22) alebo poistné a príspevky na zahraničné poistenie rovnakého druhu, ktoré je povinný platiť zamestnanec z tohto nepeňažného plnenia, pričom za príjem zo závislej činnosti zamestnanca sa považuje takto navýšené nepeňažné plnenie.
(4)
Zamestnávateľom je aj daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou, pre ktorého zamestnanec vykonáva prácu podľa jeho pokynov a príkazov alebo v jeho mene a na jeho zodpovednosť, aj keď sa príjem za túto prácu na základe zmluvného vzťahu vypláca prostredníctvom osoby so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí. Na účely tohto zákona sa takto vyplácaný príjem považuje za príjem, ktorý vypláca daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou. Ak v úhradách zamestnávateľa osobe so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí okrem osoby so sídlom alebo bydliskom v zahraničí, ktorá má na území Slovenskej republiky organizačnú zložku, nie je preukázaná skutočná výška príjmov zamestnancov, považuje sa za príjem zamestnancov celá úhrada.
(5)
Okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 3 ods. 2, nie je predmetom dane ani
a)
cestovná náhrada poskytovaná v súvislosti s výkonom závislej činnosti do výšky, na ktorú vznikne zamestnancovi nárok podľa osobitných predpisov,15) okrem vreckového poskytovaného pri zahraničnej pracovnej ceste,
b)
nepeňažné plnenie vo výške hodnoty poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov podľa osobitných predpisov, osobných hygienických prostriedkov a pracovného oblečenia (napr. pracovné odevy, uniformy) vrátane ich udržiavania alebo suma, ktorou zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi preukázané výdavky vynaložené na tieto účely; to platí aj pre takéto plnenia poskytované žiakovi strednej odbornej školy a žiakovi odborného učilišťa, s ktorým má zamestnávateľ zmluvu uzavretú podľa osobitného predpisu,15a)
c)
suma prijatá zamestnancom ako preddavok od zamestnávateľa, aby ju v jeho mene vynaložil, alebo suma, ktorou zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi preukázané výdavky, ktoré zamestnanec za zamestnávateľa vynaložil zo svojho tak, akoby ich vynaložil priamo zamestnávateľ,
d)
suma do výšky ustanovenej osobitným predpisom16) na úhradu niektorých výdavkov zamestnanca,
e)
hodnota poskytovaných rekondičných pobytov, rehabilitačných pobytov, kondičných rehabilitácií a preventívnej zdravotnej starostlivosti v prípadoch a za podmienok ustanovených osobitným predpisom,17)
f)
náhrada za používanie vlastného náradia, zariadenia a predmetov potrebných na výkon práce podľa osobitného predpisu,18) ak výška náhrady je určená na základe kalkulácie skutočných výdavkov,
g)
náhrada výdavkov a plnenie poskytované v súvislosti s výkonom funkcie, na ktoré vzniká nárok podľa osobitných predpisov,9) okrem náhrady ušlého zdaniteľného príjmu a náhrady za stratu času.
(6)
Predmetom dane nie sú plnenia podľa odseku 5 písm. b) a f), ktoré zamestnávateľ paušalizoval za podmienok, že pri výpočte paušálnej sumy vychádzal z priemerných podmienok rozhodujúcich na poskytovanie týchto plnení, pričom ich výška bola určená na základe preukázanej kalkulácie skutočných výdavkov. Ak sa zmenia podmienky, podľa ktorých sa paušálna suma určila, zamestnávateľ je povinný túto sumu preskúmať a upraviť.
(7)
Okrem príjmov oslobodených od dane podľa § 9 sú od dane oslobodené aj príjmy poskytnuté ako
a)
suma vynaložená zamestnávateľom na vzdelávanie zamestnanca,18a) pričom ak ide o zvyšovanie stupňa vzdelania na vysokoškolské vzdelanie prvého alebo druhého stupňa, musí byť splnená podmienka trvania pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru zamestnanca u tohto zamestnávateľa, alebo obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu, k začiatku príslušného akademického roka nepretržite aspoň 24 mesiacov, ktoré súvisí s činnosťou alebo s podnikaním zamestnávateľa; toto oslobodenie sa nevzťahuje na sumy vyplácané zamestnancovi ako náhrada za ušlý zdaniteľný príjem,
b)
hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku podľa osobitného predpisu,17a) alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov podľa osobitného predpisu17a) a finančný príspevok na stravovanie poskytovaný podľa osobitného predpisu,17a) suma príspevku na rekreáciu poskytnutého zamestnávateľom zamestnancovi podľa osobitného predpisu17b) a suma príspevku na športovú činnosť dieťaťa poskytnutého zamestnávateľom zamestnancovi podľa osobitného predpisu,17c)
c)
hodnota nealkoholických nápojov poskytovaných zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku,
d)
použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom; rovnako sa posudzuje aj takéto plnenie poskytnuté manželovi (manželke) zamestnanca a deťom, ktoré sa na účely tohto zákona považujú za vyživované osoby (§ 33) tohto zamestnanca alebo jeho manželky (manžela),
e)
poistné na verejné zdravotné poistenie,20) poistné na sociálne poistenie,21) poistné na sociálne zabezpečenie22) a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu alebo poistné a príspevky na zahraničné poistenie rovnakého druhu (ďalej len „poistné a príspevky“), ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca,
f)
náhrada príjmu a príplatok k náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytovaná zamestnávateľom svojmu zamestnancovi podľa osobitného predpisu,23)
g)
príjem zo závislej činnosti vykonávanej na území Slovenskej republiky plynúci daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou od zamestnávateľa so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí, ak časové obdobie súvisiace s výkonom tejto činnosti nepresiahne 183 dní v akomkoľvek období 12 po sebe nasledujúcich mesiacov, ak nejde o príjmy uvedené v § 16 ods. 1 písm. d) a o príjmy z činností vykonávaných v stálej prevádzkarni (§ 16 ods. 2),
h)
príspevok zo sociálneho fondu zamestnávateľa, ak je poskytnutý zamestnancovi na lekársku preventívnu prehliadku nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi,23a)
i)
náhrada za stratu na zárobku vyplatená zamestnancovi podľa osobitného predpisu,23aa) ak sa na účely jej výpočtu vychádza z priemerného mesačného čistého zárobku zamestnanca podľa osobitného predpisu,23ab)
j)
odmeny podľa odseku 1 písm. j),
k)
nepeňažné plnenie formou produktov vlastnej výroby poskytnuté od zamestnávateľa, ktorého predmetom činnosti je poľnohospodárska výroba,24) najviac v úhrnnej výške 200 eur ročne od všetkých zamestnávateľov, pričom ak takto vymedzené nepeňažné plnenie presiahne 200 eur ročne, do základu dane sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú sumu,
l)
sociálna výpomoc z dôvodu úmrtia blízkej osoby2) žijúcej v domácnosti57) zamestnanca, odstraňovania alebo zmiernenia následkov živelných udalostí24a) alebo dočasnej pracovnej neschopnosti24b) zamestnanca, ktorej nepretržité trvanie prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia, poskytovaná z prostriedkov sociálneho fondu,13) vyplatená v úhrnnej výške najviac 2 000 eur za zdaňovacie obdobie len od jedného zamestnávateľa, pričom, ak takáto sociálna výpomoc presiahne v zdaňovacom období 2 000 eur, do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie len sociálna výpomoc nad takto ustanovenú sumu; za splnenie podmienky nepretržitosti sa považuje aj to, ak sa dočasná pracovná neschopnosť u zamestnanca začala v predchádzajúcom zdaňovacom období, pričom do prevažnej časti zdaňovacieho obdobia sa započítava aj obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti z predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia,
m)
nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi zamestnávateľom za účelom zabezpečenia dopravy zamestnanca na miesto výkonu práce a späť podľa § 19 ods. 2 písm. s) prvého bodu v úhrnnej sume najviac 60 eur mesačne; ak nepeňažné plnenie vypočítané z prostriedkov preukázateľne vynaložených zamestnávateľom prepočítaných na jedno miesto v motorovom vozidle podľa § 19 ods. 2 písm. s) prvého bodu presiahne sumu 60 eur, do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú sumu,
n)
nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi v pracovnom pomere24h) od zamestnávateľa za účelom zabezpečenia ubytovania zamestnanca v úhrnnej sume najviac 100 eur mesačne a u zamestnanca, ktorého pracovný pomer u tohto zamestnávateľa trvá nepretržite aspoň 24 mesiacov, v úhrnnej sume najviac 350 eur mesačne, ktoré sa určí v pomernej výške podľa počtu dní, v ktorých bolo zabezpečené ubytovanie zamestnanca v príslušnom kalendárnom mesiaci; ak takto určené plnenie presiahne sumu uvedenú v časti vety pred bodkočiarkou alebo jej pomernú časť zodpovedajúcu výške podľa počtu dní ubytovania zamestnanca v príslušnom kalendárnom mesiaci, do zdaniteľných príjmov sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú sumu od zamestnávateľa, ktorý zabezpečuje ubytovanie,
o)
nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi v úhrnnej sume najviac 500 eur za zdaňovacie obdobie od všetkých zamestnávateľov, ak tento zákon neustanovuje inak a zamestnávateľom vynaložené prostriedky na toto nepeňažné plnenie nie sú uplatnené ako výdavky (náklady) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov [§ 2 písm. i)]; do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú sumu,
p)
suma príspevku poskytnutého zamestnancovi zamestnávateľom na štátom podporované nájomné bývanie podľa § 152c Zákonníka práce; ak zamestnávateľ súčasne poskytol zamestnancovi nepeňažné plnenie podľa písmena n) alebo došlo k zámene zdaniteľnej mzdy zamestnanca s príspevkom podľa § 152c Zákonníka práce, suma príspevku podľa tohto písmena sa nepovažuje za oslobodený príjem,
q)
nepeňažné plnenie nadobudnuté zamestnancom formou zamestnaneckých akcií ocenených v ich nominálnej hodnote alebo obchodného podielu na spoločnosti s ručením obmedzeným oceneného v hodnote vkladu zistenej podľa § 25a pripadajúceho na zamestnanca v súvislosti s výkonom závislej činnosti vykonávanej pre zamestnávateľa, ktorého akcie alebo obchodný podiel takto získal, ak
1.
tento zamestnávateľ nevyplácal podiely na zisku (dividendu) zo zisku obchodnej spoločnosti odo dňa registrácie podľa § 49a, a to do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom bolo toto plnenie nadobudnuté zamestnancom a
2.
tieto zamestnanecké akcie neboli a nie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu alebo na obdobnom zahraničnom regulovanom trhu,39b) a to do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom bolo toto plnenie nadobudnuté zamestnancom.
(8)
Základom dane (čiastkovým základom dane) sú zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti znížené o poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec, alebo príspevky na zahraničné poistenie zamestnanca, na ktorého sa vzťahuje povinné zahraničné poistenie rovnakého druhu.

Nové znenie

§ 5
Príjmy zo závislej činnosti
(1)
Príjmami zo závislej činnosti sú
a)
príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru, alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu a podiel na zisku (dividenda) vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva,
b)
príjmy za prácu likvidátorov, prokuristov, nútených správcov, členov družstiev, spoločníkov a konateľov spoločností s ručením obmedzeným a komanditistov komanditných spoločností, a to aj keď nie sú povinní pri výkone práce pre družstvo alebo pre spoločnosť dodržiavať príkazy inej osoby,
c)
platy a funkčné príplatky ústavných činiteľov Slovenskej republiky, verejného ochrancu práv, komisára pre deti, komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, poslancov Európskeho parlamentu, ktorí boli zvolení na území Slovenskej republiky, prokurátorov Slovenskej republiky a vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky ustanovené osobitnými predpismi,9)
d)
odmeny za výkon funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy a v orgánoch iných právnických osôb alebo spoločenstiev,10) ak nejde o príjmy podľa písmena a) alebo písmena b), alebo odmeny za výkon funkcie, ak nejde o príjmy uvedené v písmenách a), b) a g),
e)
odmeny obvinených vo väzbe11) a odmeny odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody poskytované podľa osobitného predpisu,12)
f)
príjmy z prostriedkov sociálneho fondu poskytované podľa osobitného predpisu,13)
g)
príjmy plynúce v súvislosti s minulým, súčasným alebo budúcim výkonom závislej činnosti alebo funkcie bez ohľadu na to, či daňovník pre platiteľa príjmu skutočne vykonával, vykonáva alebo bude vykonávať túto závislú činnosť alebo funkciu,
h)
obslužné,14)
i)
vrátené poistné zo zaplateného poistného na verejné zdravotné poistenie,20) sociálne poistenie21) a sociálne zabezpečenie,22) o ktoré si daňovník znížil podľa odseku 8 v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach príjmy zo závislej činnosti,
j)
odmena za výkon funkcie predsedu, člena a zapisovateľa volebnej komisie, predsedu, člena a zapisovateľa komisie pre referendum a asistenta sčítania,
k)
nepeňažné plnenie poskytnuté od bývalého zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, poberateľovi predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodku, poberateľovi výsluhového dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku podľa osobitného predpisu21) alebo osobe, na ktorú prešlo právo na tieto plnenia,
l)
odmena za produktívnu prácu žiaka strednej odbornej školy a príjem študenta vysokej školy v čase odbornej praxe,
m)
príjmy z činnosti športovca na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu a príjmy z činnosti športového odborníka na základe zmluvy o výkone činnosti športového odborníka podľa osobitného predpisu.22a)
(2)
Príjmami podľa odseku 1 sú bez ohľadu na ich právny dôvod pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru, alebo spočívajú v inej forme plnenia zamestnancovi od zamestnávateľa alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti. Takýmito príjmami sú aj príjmy, ktoré poberá osoba, na ktorú prešlo zo zamestnanca právo na tieto príjmy.
(3)
Príjmom zamestnanca je aj
a)
počas ôsmich bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov od zaradenia motorového vozidla do užívania1) vrátane, suma vo výške 1 % alebo 0,5 %, ak ide o motorové vozidlo zaradené do odpisovej skupiny 0, v
1.
prvom roku zo vstupnej ceny (§ 25) motorového vozidla zamestnávateľa, poskytnutého na používanie na služobné a súkromné účely za každý aj začatý kalendárny mesiac; ak ide o prenajaté motorové vozidlo, vychádza sa z obstarávacej ceny u pôvodného vlastníka, a to aj ak dôjde k následnej kúpe prenajatého motorového vozidla, pričom ak vo vstupnej cene nie je zahrnutá daň z pridanej hodnoty,6) na účely tohto ustanovenia sa o túto daň vstupná cena zvýši,
2.
nasledujúcich siedmich kalendárnych rokoch zo vstupnej ceny motorového vozidla podľa prvého bodu každoročne zníženej o 12,5 % k prvému dňu príslušného kalendárneho roka za každý aj začatý kalendárny mesiac jeho poskytnutia na používanie na služobné a súkromné účely, pričom na účely výpočtu nepeňažného príjmu sa vstupná cena motorového vozidla zamestnávateľa podľa prvého bodu zvýši aj o sumu technického zhodnotenia motorového vozidla vykonaného v týchto rokoch,
b)
rozdiel medzi vyššou trhovou cenou1) zamestnaneckej akcie a cenou tejto akcie garantovanou zamestnaneckou opciou v deň skutočnej realizácie zamestnaneckej opcie, znížený o sumu zaplatenú zamestnancom za nákup zamestnaneckej opcie; zamestnaneckou opciou na účely tohto zákona je opcia nadobudnutá zamestnancom od zamestnávateľa alebo od obchodnej spoločnosti ekonomicky prepojenej s obchodnou spoločnosťou zamestnávateľa, ktorú nemožno scudziť; zamestnaneckou akciou na účely tohto zákona je akcia nadobudnutá zamestnancom od zamestnávateľa alebo od obchodnej spoločnosti ekonomicky prepojenej s obchodnou spoločnosťou zamestnávateľa,
c)
cena alebo výhra prijatá zamestnancom, ktorý sa zúčastnil súťaže vyhlásenej svojím zamestnávateľom; za príjem zamestnanca sa považuje aj takáto cena alebo výhra prijatá manželom (manželkou) zamestnanca a deťmi zamestnanca, ktoré sa na účely tohto zákona považujú u tohto zamestnanca za vyživované (§ 33), ak sa takejto súťaže zúčastnili, pričom táto cena alebo výhra sa u týchto výhercov posudzuje samostatne [§ 9 ods. 2 písm. m)],
d)
nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi zamestnávateľom, ktorý je platiteľom dane; zamestnávateľ toto nepeňažné plnenie, okrem príjmu podľa písmena a), môže navýšiť o preddavok na daň a poistné na verejné zdravotné poistenie,20) poistné na sociálne poistenie,21) poistné na sociálne zabezpečenie22) alebo poistné a príspevky na zahraničné poistenie rovnakého druhu, ktoré je povinný platiť zamestnanec z tohto nepeňažného plnenia, pričom za príjem zo závislej činnosti zamestnanca sa považuje takto navýšené nepeňažné plnenie.
(4)
Zamestnávateľom je aj daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou, pre ktorého zamestnanec vykonáva prácu podľa jeho pokynov a príkazov alebo v jeho mene a na jeho zodpovednosť, aj keď sa príjem za túto prácu na základe zmluvného vzťahu vypláca prostredníctvom osoby so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí. Na účely tohto zákona sa takto vyplácaný príjem považuje za príjem, ktorý vypláca daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou. Ak v úhradách zamestnávateľa osobe so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí okrem osoby so sídlom alebo bydliskom v zahraničí, ktorá má na území Slovenskej republiky organizačnú zložku, nie je preukázaná skutočná výška príjmov zamestnancov, považuje sa za príjem zamestnancov celá úhrada.
(5)
Okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 3 ods. 2, nie je predmetom dane ani
a)
cestovná náhrada poskytovaná v súvislosti s výkonom závislej činnosti do výšky, na ktorú vznikne zamestnancovi nárok podľa osobitných predpisov,15) okrem vreckového poskytovaného pri zahraničnej pracovnej ceste,
b)
nepeňažné plnenie vo výške hodnoty poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov podľa osobitných predpisov, osobných hygienických prostriedkov a pracovného oblečenia (napr. pracovné odevy, uniformy) vrátane ich udržiavania alebo suma, ktorou zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi preukázané výdavky vynaložené na tieto účely; to platí aj pre takéto plnenia poskytované žiakovi strednej odbornej školy a žiakovi odborného učilišťa, s ktorým má zamestnávateľ zmluvu uzavretú podľa osobitného predpisu,15a)
c)
suma prijatá zamestnancom ako preddavok od zamestnávateľa, aby ju v jeho mene vynaložil, alebo suma, ktorou zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi preukázané výdavky, ktoré zamestnanec za zamestnávateľa vynaložil zo svojho tak, akoby ich vynaložil priamo zamestnávateľ,
d)
suma do výšky ustanovenej osobitným predpisom16) na úhradu niektorých výdavkov zamestnanca,
e)
hodnota poskytovaných rekondičných pobytov, rehabilitačných pobytov, kondičných rehabilitácií a preventívnej zdravotnej starostlivosti v prípadoch a za podmienok ustanovených osobitným predpisom,17)
f)
náhrada za používanie vlastného náradia, zariadenia a predmetov potrebných na výkon práce podľa osobitného predpisu,18) ak výška náhrady je určená na základe kalkulácie skutočných výdavkov,
g)
náhrada výdavkov a plnenie poskytované v súvislosti s výkonom funkcie, na ktoré vzniká nárok podľa osobitných predpisov,9) okrem náhrady ušlého zdaniteľného príjmu a náhrady za stratu času.
(6)
Predmetom dane nie sú plnenia podľa odseku 5 písm. b) a f), ktoré zamestnávateľ paušalizoval za podmienok, že pri výpočte paušálnej sumy vychádzal z priemerných podmienok rozhodujúcich na poskytovanie týchto plnení, pričom ich výška bola určená na základe preukázanej kalkulácie skutočných výdavkov. Ak sa zmenia podmienky, podľa ktorých sa paušálna suma určila, zamestnávateľ je povinný túto sumu preskúmať a upraviť.
(7)
Okrem príjmov oslobodených od dane podľa § 9 sú od dane oslobodené aj príjmy poskytnuté ako
a)
suma vynaložená zamestnávateľom na vzdelávanie zamestnanca,18a) pričom ak ide o zvyšovanie stupňa vzdelania na vysokoškolské vzdelanie prvého alebo druhého stupňa, musí byť splnená podmienka trvania pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru zamestnanca u tohto zamestnávateľa, alebo obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu, k začiatku príslušného akademického roka nepretržite aspoň 24 mesiacov, ktoré súvisí s činnosťou alebo s podnikaním zamestnávateľa; toto oslobodenie sa nevzťahuje na sumy vyplácané zamestnancovi ako náhrada za ušlý zdaniteľný príjem,
b)
hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku podľa osobitného predpisu,17a) alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov podľa osobitného predpisu17a) a finančný príspevok na stravovanie poskytovaný podľa osobitného predpisu,17a) suma príspevku na rekreáciu poskytnutého zamestnávateľom zamestnancovi podľa osobitného predpisu17b) a suma príspevku na športovú činnosť dieťaťa poskytnutého zamestnávateľom zamestnancovi podľa osobitného predpisu,17c)
c)
hodnota nealkoholických nápojov poskytovaných zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku,
d)
použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom; rovnako sa posudzuje aj takéto plnenie poskytnuté manželovi (manželke) zamestnanca a deťom, ktoré sa na účely tohto zákona považujú za vyživované osoby (§ 33) tohto zamestnanca alebo jeho manželky (manžela),
e)
poistné na verejné zdravotné poistenie,20) poistné na sociálne poistenie,21) poistné na sociálne zabezpečenie22) a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu alebo poistné a príspevky na zahraničné poistenie rovnakého druhu (ďalej len „poistné a príspevky“), ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca,
f)
náhrada príjmu a príplatok k náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytovaná zamestnávateľom svojmu zamestnancovi podľa osobitného predpisu,23)
g)
príjem zo závislej činnosti vykonávanej na území Slovenskej republiky plynúci daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou od zamestnávateľa so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí, ak časové obdobie súvisiace s výkonom tejto činnosti nepresiahne 183 dní v akomkoľvek období 12 po sebe nasledujúcich mesiacov, ak nejde o príjmy uvedené v § 16 ods. 1 písm. d) a o príjmy z činností vykonávaných v stálej prevádzkarni (§ 16 ods. 2),
h)
príspevok zo sociálneho fondu zamestnávateľa, ak je poskytnutý zamestnancovi na lekársku preventívnu prehliadku nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi,23a)
i)
náhrada za stratu na zárobku vyplatená zamestnancovi podľa osobitného predpisu,23aa) ak sa na účely jej výpočtu vychádza z priemerného mesačného čistého zárobku zamestnanca podľa osobitného predpisu,23ab)
j)
odmeny podľa odseku 1 písm. j),
k)
nepeňažné plnenie formou produktov vlastnej výroby poskytnuté od zamestnávateľa, ktorého predmetom činnosti je poľnohospodárska výroba,24) najviac v úhrnnej výške 200 eur ročne od všetkých zamestnávateľov, pričom ak takto vymedzené nepeňažné plnenie presiahne 200 eur ročne, do základu dane sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú sumu,
l)
sociálna výpomoc z dôvodu úmrtia blízkej osoby2) žijúcej v domácnosti57) zamestnanca, odstraňovania alebo zmiernenia následkov živelných udalostí24a) alebo dočasnej pracovnej neschopnosti24b) zamestnanca, ktorej nepretržité trvanie prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia, poskytovaná z prostriedkov sociálneho fondu,13) vyplatená v úhrnnej výške najviac 2 000 eur za zdaňovacie obdobie len od jedného zamestnávateľa, pričom, ak takáto sociálna výpomoc presiahne v zdaňovacom období 2 000 eur, do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie len sociálna výpomoc nad takto ustanovenú sumu; za splnenie podmienky nepretržitosti sa považuje aj to, ak sa dočasná pracovná neschopnosť u zamestnanca začala v predchádzajúcom zdaňovacom období, pričom do prevažnej časti zdaňovacieho obdobia sa započítava aj obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti z predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia,
m)
nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi zamestnávateľom za účelom zabezpečenia dopravy zamestnanca na miesto výkonu práce a späť podľa § 19 ods. 2 písm. s) prvého bodu v úhrnnej sume najviac 60 eur mesačne; ak nepeňažné plnenie vypočítané z prostriedkov preukázateľne vynaložených zamestnávateľom prepočítaných na jedno miesto v motorovom vozidle podľa § 19 ods. 2 písm. s) prvého bodu presiahne sumu 60 eur, do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú sumu,
n)
nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi v pracovnom pomere24h) od zamestnávateľa za účelom zabezpečenia ubytovania zamestnanca v úhrnnej sume najviac 100 eur mesačne a u zamestnanca, ktorého pracovný pomer u tohto zamestnávateľa trvá nepretržite aspoň 24 mesiacov, v úhrnnej sume najviac 350 eur mesačne, ktoré sa určí v pomernej výške podľa počtu dní, v ktorých bolo zabezpečené ubytovanie zamestnanca v príslušnom kalendárnom mesiaci; ak takto určené plnenie presiahne sumu uvedenú v časti vety pred bodkočiarkou alebo jej pomernú časť zodpovedajúcu výške podľa počtu dní ubytovania zamestnanca v príslušnom kalendárnom mesiaci, do zdaniteľných príjmov sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú sumu od zamestnávateľa, ktorý zabezpečuje ubytovanie,
o)
nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi v úhrnnej sume najviac 500 eur za zdaňovacie obdobie od všetkých zamestnávateľov, ak tento zákon neustanovuje inak a zamestnávateľom vynaložené prostriedky na toto nepeňažné plnenie nie sú uplatnené ako výdavky (náklady) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov [§ 2 písm. i)]; do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú sumu,
p)
suma príspevku poskytnutého zamestnancovi zamestnávateľom na štátom podporované nájomné bývanie podľa § 152c Zákonníka práce; ak zamestnávateľ súčasne poskytol zamestnancovi nepeňažné plnenie podľa písmena n) alebo došlo k zámene zdaniteľnej mzdy zamestnanca s príspevkom podľa § 152c Zákonníka práce, suma príspevku podľa tohto písmena sa nepovažuje za oslobodený príjem,
q)
nepeňažné plnenie nadobudnuté zamestnancom formou zamestnaneckých akcií ocenených v ich nominálnej hodnote alebo obchodného podielu na spoločnosti s ručením obmedzeným oceneného v hodnote vkladu zistenej podľa § 25a pripadajúceho na zamestnanca v súvislosti s výkonom závislej činnosti vykonávanej pre zamestnávateľa, ktorého akcie alebo obchodný podiel takto získal, ak
1.
tento zamestnávateľ nevyplácal podiely na zisku (dividendu) zo zisku obchodnej spoločnosti odo dňa registrácie podľa § 49a, a to do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom bolo toto plnenie nadobudnuté zamestnancom a
2.
tieto zamestnanecké akcie neboli a nie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu alebo na obdobnom zahraničnom regulovanom trhu,39b) a to do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom bolo toto plnenie nadobudnuté zamestnancom,
r)
príjem podľa odseku 1 písm. a) a m) plynúci za výkon činnosti trénera24i) zapísaného do registra fyzických osôb v športe24j) v úhrnnej sume najviac 300 eur mesačne od všetkých zamestnávateľov; ak úhrn týchto príjmov presiahne v príslušnom kalendárnom mesiaci sumu 300 eur, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad takto ustanovenú sumu.
(8)
Základom dane (čiastkovým základom dane) sú zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti znížené o poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec, alebo príspevky na zahraničné poistenie zamestnanca, na ktorého sa vzťahuje povinné zahraničné poistenie rovnakého druhu.

§ 6 — Príjmy z podnikania z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu zmenený 8188 → 8224 znakov

@@ -23,3 +23,3 @@

príjmy z činnosti športového odborníka podľa osobitného predpisu,29aa) pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14, a príjmy z činnosti športovca vrátane príjmov športovca alebo športového odborníka na základe zmluvy o sponzorstve v športe.29ab)

športovca,29aa) vrátane príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe29ab) a športového odborníka,29ac) pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14, vrátane príjmov športového odborníka29ad) na základe zmluvy o sponzorstve v športe,29ab) okrem príjmov podľa § 8 ods. 1 písm. r).

(3)

Zobraziť celé znenie paragrafu

Predchádzajúce znenie

§ 6
Príjmy z podnikania z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu
(1)
Príjmami z podnikania sú
a)
príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva,24)
b)
príjmy zo živnosti,25)
c)
príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov26) neuvedené v písmenách a) a b),
d)
príjmy spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti podľa odsekov 7 a 8, ak § 17j ods. 1 neustanovuje inak.
(2)
Príjmami z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ak nepatria do príjmov uvedených v § 5, sú príjmy
a)
z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu,27) pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14 a z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady a z vytvorenia alebo zhotovenia iného predmetu duševného vlastníctva a z použitia iného predmetu duševného vlastníctva alebo z postúpenia práv k predmetu duševného vlastníctva,
b)
z činností,28) ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním,
c)
znalcov a tlmočníkov za činnosť podľa osobitného predpisu,29)
d)
z činností sprostredkovateľov podľa osobitných predpisov, ktoré nie sú živnosťou,29a)
e)
príjmy z činnosti športového odborníka podľa osobitného predpisu,29aa) pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14, a príjmy z činnosti športovca vrátane príjmov športovca alebo športového odborníka na základe zmluvy o sponzorstve v športe.29ab)
(3)
Príjmami z prenájmu, ak nejde o príjmy uvedené v odseku 1 a v § 5, sú príjmy z prenájmu nehnuteľností vrátane príjmov z prenájmu hnuteľných vecí, ktoré sa prenajímajú ako príslušenstvo nehnuteľnosti.
(4)
Príjmami z použitia diela a použitia umeleckého výkonu27) sú príjmy za udelenie súhlasu na použitie diela a súhlasu na použitie umeleckého výkonu, ak nepatria do príjmov uvedených v odseku 2 písm. a), pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14.
(5)
Príjmom z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti je aj
a)
príjem z akéhokoľvek nakladania s obchodným majetkom daňovníka,
b)
úroky z peňažných prostriedkov na bežných účtoch, ktoré sa používajú v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti,
c)
príjem z predaja podniku alebo jeho časti (§ 17a) na základe zmluvy o predaji podniku,30)
d)
výška odpusteného dlhu alebo jeho časti u dlžníka, ktorá súvisí a je dôsledkom nakladania s jeho obchodným majetkom.
(6)
Na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa odsekov 1 a 2 a základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa odseku 3 a 4 sa použijú ustanovenia § 17 až 29. Daňovník s príjmami podľa odsekov 1 a 2, ktorý vykáže daňovú stratu, upraví základ dane (čiastkový základ dane) podľa § 4 ods. 2 a § 30. Ak preukázateľné daňové výdavky spojené s príjmami podľa odseku 3 a 4 sú vyššie ako tieto príjmy, na rozdiel sa neprihliada. Príjmy uvedené v odseku 1 písm. d) sa na účely zistenia základu dane môžu znížiť len za podmienok uvedených v odseku 9. Výška odpusteného dlhu alebo jeho časti podľa odseku 5 písm. d) sa zahrnie do základu dane dlžníka v tom zdaňovacom období, v ktorom bol dlh odpustený.
(7)
Základom dane (čiastkovým základom dane) spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti je časť základu dane verejnej obchodnej spoločnosti zisteného podľa § 17 až 29, ak § 17j ods. 1 neustanovuje inak. Táto časť základu dane sa určí v rovnakom pomere, v akom sa rozdeľuje zisk podľa spoločenskej zmluvy, inak rovným dielom.31) Ak vykáže verejná obchodná spoločnosť podľa § 17 až 29 daňovú stratu, rozdeľuje sa na spoločníka časť tejto straty rovnako ako základ dane, ak § 17j ods. 1 neustanovuje inak. Do základu dane sa zahrnie aj podiel spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnací podiel pri zániku účasti spoločníka v obchodnej spoločnosti, ak § 17j ods. 1 neustanovuje inak.
(8)
Základom dane (čiastkovým základom dane) komplementára komanditnej spoločnosti je časť základu dane komanditnej spoločnosti zisteného podľa § 17 až 29 pripadajúca na komplementára, ak § 17j ods. 1 neustanovuje inak. Táto časť základu dane sa určí v rovnakom pomere, v akom sa rozdeľuje časť zisku pripadajúca na komplementára podľa spoločenskej zmluvy, inak rovným dielom.32) Ak vykáže komanditná spoločnosť podľa § 17 až 29 daňovú stratu, rozdeľuje sa na komplementára časť tejto straty rovnako ako základ dane, ak § 17j ods. 1 neustanovuje inak. Do základu dane sa zahrnie aj podiel komplementára komanditnej spoločnosti na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnací podiel pri zániku účasti komplementára v komanditnej spoločnosti, ak § 17j ods. 1 neustanovuje inak.
(9)
Príjmy uvedené v odseku 1 písm. d) sa na účely zistenia základu dane znižujú o poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť spoločník verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementár komanditnej spoločnosti a o výdavky podľa § 19 ods. 2 písm. e) a p) za podmienok ustanovených v uvedených ustanoveniach.
(10)
Ak daňovník, ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, alebo daňovník, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty len časť zdaňovacieho obdobia, neuplatní preukázateľné daňové výdavky, môže uplatniť výdavky vo výške 60 % z úhrnu príjmov uvedených v odsekoch 1 a 2 najviac do výšky 20 000 eur. Ak daňovník s príjmami podľa odseku 4 nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty alebo je platiteľom dane z pridanej hodnoty len časť zdaňovacieho obdobia, neuplatní preukázateľné výdavky, môže uplatniť výdavky vo výške 60 % z týchto príjmov najviac do výšky 20 000 eur. Ak daňovník uplatní výdavky podľa tohto odseku, v sumách výdavkov sú zahrnuté všetky daňové výdavky daňovníka okrem zaplateného poistného a príspevkov, ktoré je daňovník povinný platiť v súvislosti s dosahovaním príjmov podľa odsekov 1 a 2, ak toto poistné a príspevky neboli zahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach; toto poistné a príspevky si môže daňovník uplatniť vo výdavkoch v preukázanej výške. Daňovník počas uplatňovania výdavkov týmto spôsobom je povinný viesť evidenciu v rozsahu evidencie podľa odseku 11 písm. a) a d).
(11)
Ak daňovník uplatňuje pri príjmoch uvedených v odsekoch 1 až 4 preukázateľne vynaložené daňové výdavky, môže viesť počas celého zdaňovacieho obdobia daňovú evidenciu o
a)
príjmoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,33)
b)
daňových výdavkoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane vydaných dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,33)
c)
hmotnom majetku, nehmotnom majetku a finančnom majetku zaradenom do obchodného majetku [§ 2 písm. m)],
d)
zásobách a pohľadávkach,
e)
záväzkoch.
(12)
Evidenciu podľa odseku 11 je daňovník povinný uchovávať po dobu, v ktorej zanikne právo daň vyrubiť alebo dodatočne vyrubiť podľa osobitného predpisu.34)
(13)
Ak sa daňovník, ktorý má príjmy podľa odsekov 3 a 4, rozhodne účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva alebo podvojného účtovníctva, aj keď táto povinnosť daňovníkovi nevyplýva z osobitných predpisov,1) je povinný týmto spôsobom postupovať počas celého zdaňovacieho obdobia.
(14)
Ak daňovník v podanom daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie uplatnil preukázateľné daňové výdavky, nemôže ich po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie zmeniť na výdavky uplatňované spôsobom podľa odseku 10. Ak daňovník v podanom daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie uplatnil výdavky spôsobom podľa odseku 10, nemôže ich po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie zmeniť na preukázateľné daňové výdavky.
(15)
Hnuteľné veci a nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktoré využívajú na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov podľa odsekov 1 až 4 obaja manželia, zahrnie do obchodného majetku jeden z manželov. Výdavky súvisiace s využívaním týchto hnuteľných vecí a nehnuteľností sa rozdelia medzi oboch manželov v pomere, v akom ich využívajú pri svojej činnosti; v takomto pomere sa rozdelí aj príjem z ich predaja.

Nové znenie

§ 6
Príjmy z podnikania z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu
(1)
Príjmami z podnikania sú
a)
príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva,24)
b)
príjmy zo živnosti,25)
c)
príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov26) neuvedené v písmenách a) a b),
d)
príjmy spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti podľa odsekov 7 a 8, ak § 17j ods. 1 neustanovuje inak.
(2)
Príjmami z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ak nepatria do príjmov uvedených v § 5, sú príjmy
a)
z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu,27) pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14 a z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady a z vytvorenia alebo zhotovenia iného predmetu duševného vlastníctva a z použitia iného predmetu duševného vlastníctva alebo z postúpenia práv k predmetu duševného vlastníctva,
b)
z činností,28) ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním,
c)
znalcov a tlmočníkov za činnosť podľa osobitného predpisu,29)
d)
z činností sprostredkovateľov podľa osobitných predpisov, ktoré nie sú živnosťou,29a)
e)
športovca,29aa) vrátane príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe29ab) a športového odborníka,29ac) pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14, vrátane príjmov športového odborníka29ad) na základe zmluvy o sponzorstve v športe,29ab) okrem príjmov podľa § 8 ods. 1 písm. r).
(3)
Príjmami z prenájmu, ak nejde o príjmy uvedené v odseku 1 a v § 5, sú príjmy z prenájmu nehnuteľností vrátane príjmov z prenájmu hnuteľných vecí, ktoré sa prenajímajú ako príslušenstvo nehnuteľnosti.
(4)
Príjmami z použitia diela a použitia umeleckého výkonu27) sú príjmy za udelenie súhlasu na použitie diela a súhlasu na použitie umeleckého výkonu, ak nepatria do príjmov uvedených v odseku 2 písm. a), pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14.
(5)
Príjmom z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti je aj
a)
príjem z akéhokoľvek nakladania s obchodným majetkom daňovníka,
b)
úroky z peňažných prostriedkov na bežných účtoch, ktoré sa používajú v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti,
c)
príjem z predaja podniku alebo jeho časti (§ 17a) na základe zmluvy o predaji podniku,30)
d)
výška odpusteného dlhu alebo jeho časti u dlžníka, ktorá súvisí a je dôsledkom nakladania s jeho obchodným majetkom.
(6)
Na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa odsekov 1 a 2 a základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa odseku 3 a 4 sa použijú ustanovenia § 17 až 29. Daňovník s príjmami podľa odsekov 1 a 2, ktorý vykáže daňovú stratu, upraví základ dane (čiastkový základ dane) podľa § 4 ods. 2 a § 30. Ak preukázateľné daňové výdavky spojené s príjmami podľa odseku 3 a 4 sú vyššie ako tieto príjmy, na rozdiel sa neprihliada. Príjmy uvedené v odseku 1 písm. d) sa na účely zistenia základu dane môžu znížiť len za podmienok uvedených v odseku 9. Výška odpusteného dlhu alebo jeho časti podľa odseku 5 písm. d) sa zahrnie do základu dane dlžníka v tom zdaňovacom období, v ktorom bol dlh odpustený.
(7)
Základom dane (čiastkovým základom dane) spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti je časť základu dane verejnej obchodnej spoločnosti zisteného podľa § 17 až 29, ak § 17j ods. 1 neustanovuje inak. Táto časť základu dane sa určí v rovnakom pomere, v akom sa rozdeľuje zisk podľa spoločenskej zmluvy, inak rovným dielom.31) Ak vykáže verejná obchodná spoločnosť podľa § 17 až 29 daňovú stratu, rozdeľuje sa na spoločníka časť tejto straty rovnako ako základ dane, ak § 17j ods. 1 neustanovuje inak. Do základu dane sa zahrnie aj podiel spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnací podiel pri zániku účasti spoločníka v obchodnej spoločnosti, ak § 17j ods. 1 neustanovuje inak.
(8)
Základom dane (čiastkovým základom dane) komplementára komanditnej spoločnosti je časť základu dane komanditnej spoločnosti zisteného podľa § 17 až 29 pripadajúca na komplementára, ak § 17j ods. 1 neustanovuje inak. Táto časť základu dane sa určí v rovnakom pomere, v akom sa rozdeľuje časť zisku pripadajúca na komplementára podľa spoločenskej zmluvy, inak rovným dielom.32) Ak vykáže komanditná spoločnosť podľa § 17 až 29 daňovú stratu, rozdeľuje sa na komplementára časť tejto straty rovnako ako základ dane, ak § 17j ods. 1 neustanovuje inak. Do základu dane sa zahrnie aj podiel komplementára komanditnej spoločnosti na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnací podiel pri zániku účasti komplementára v komanditnej spoločnosti, ak § 17j ods. 1 neustanovuje inak.
(9)
Príjmy uvedené v odseku 1 písm. d) sa na účely zistenia základu dane znižujú o poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť spoločník verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementár komanditnej spoločnosti a o výdavky podľa § 19 ods. 2 písm. e) a p) za podmienok ustanovených v uvedených ustanoveniach.
(10)
Ak daňovník, ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, alebo daňovník, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty len časť zdaňovacieho obdobia, neuplatní preukázateľné daňové výdavky, môže uplatniť výdavky vo výške 60 % z úhrnu príjmov uvedených v odsekoch 1 a 2 najviac do výšky 20 000 eur. Ak daňovník s príjmami podľa odseku 4 nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty alebo je platiteľom dane z pridanej hodnoty len časť zdaňovacieho obdobia, neuplatní preukázateľné výdavky, môže uplatniť výdavky vo výške 60 % z týchto príjmov najviac do výšky 20 000 eur. Ak daňovník uplatní výdavky podľa tohto odseku, v sumách výdavkov sú zahrnuté všetky daňové výdavky daňovníka okrem zaplateného poistného a príspevkov, ktoré je daňovník povinný platiť v súvislosti s dosahovaním príjmov podľa odsekov 1 a 2, ak toto poistné a príspevky neboli zahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach; toto poistné a príspevky si môže daňovník uplatniť vo výdavkoch v preukázanej výške. Daňovník počas uplatňovania výdavkov týmto spôsobom je povinný viesť evidenciu v rozsahu evidencie podľa odseku 11 písm. a) a d).
(11)
Ak daňovník uplatňuje pri príjmoch uvedených v odsekoch 1 až 4 preukázateľne vynaložené daňové výdavky, môže viesť počas celého zdaňovacieho obdobia daňovú evidenciu o
a)
príjmoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,33)
b)
daňových výdavkoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane vydaných dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,33)
c)
hmotnom majetku, nehmotnom majetku a finančnom majetku zaradenom do obchodného majetku [§ 2 písm. m)],
d)
zásobách a pohľadávkach,
e)
záväzkoch.
(12)
Evidenciu podľa odseku 11 je daňovník povinný uchovávať po dobu, v ktorej zanikne právo daň vyrubiť alebo dodatočne vyrubiť podľa osobitného predpisu.34)
(13)
Ak sa daňovník, ktorý má príjmy podľa odsekov 3 a 4, rozhodne účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva alebo podvojného účtovníctva, aj keď táto povinnosť daňovníkovi nevyplýva z osobitných predpisov,1) je povinný týmto spôsobom postupovať počas celého zdaňovacieho obdobia.
(14)
Ak daňovník v podanom daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie uplatnil preukázateľné daňové výdavky, nemôže ich po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie zmeniť na výdavky uplatňované spôsobom podľa odseku 10. Ak daňovník v podanom daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie uplatnil výdavky spôsobom podľa odseku 10, nemôže ich po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie zmeniť na preukázateľné daňové výdavky.
(15)
Hnuteľné veci a nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktoré využívajú na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov podľa odsekov 1 až 4 obaja manželia, zahrnie do obchodného majetku jeden z manželov. Výdavky súvisiace s využívaním týchto hnuteľných vecí a nehnuteľností sa rozdelia medzi oboch manželov v pomere, v akom ich využívajú pri svojej činnosti; v takomto pomere sa rozdelí aj príjem z ich predaja.

§ 8 — Ostatné príjmy zmenený 13003 → 13011 znakov

@@ -35,3 +35,3 @@

príjmy na základe zmluvy o sponzorstve v športe,29ab) prijaté športovcom podľa osobitného predpisu,37afa)

príjmy na základe zmluvy o sponzorstve v športe,29ab) prijaté športovcom37afa) alebo športovým odborníkom,37afaa)

Zobraziť celé znenie paragrafu

Predchádzajúce znenie

§ 8
Ostatné príjmy
(1)
Ostatnými príjmami, ak nejde o príjmy podľa § 5 až 7, sú najmä
a)
príjmy z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí; za príjem z príležitostnej činnosti podľa tohto ustanovenia sa nepovažuje príjem dosahovaný z činnosti vykonávanej na základe zmluvného vzťahu, ak vyplácajúci daňovník, ktorý je právnickou osobou alebo fyzickou osobou s príjmami podľa § 6, môže znížiť základ dane podľa § 17 až 29 o odmenu vyplatenú na základe dokladu spĺňajúceho náležitosti účtovného dokladu,33)
b)
príjmy z prevodu vlastníctva nehnuteľností,
c)
príjmy z predaja hnuteľných vecí,
d)
príjmy z prevodu opcií,
e)
príjmy z prevodu cenných papierov,
f)
príjmy z prevodu účasti (podielu) na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo z prevodu členských práv družstva,
g)
príjmy zo zdedených práv z priemyselného a iného duševného vlastníctva vrátane autorských práv a práv príbuzných autorskému právu,36)
h)
dôchodky37) a podobné opakujúce sa požitky,
i)
výhry v lotériách a iných podobných hrách a výhry z reklamných súťaží a žrebovaní,
j)
ceny z verejných súťaží, ceny zo súťaží, v ktorých je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže, alebo ak ide o súťažiacich vybratých usporiadateľom súťaže, a ceny zo športových súťaží, ak nejde o daňovníka, ktorý športovú činnosť vykonáva v rámci inej samostatnej zárobkovej činnosti [§ 6 ods. 2 písm. e)],
k)
príjmy z derivátových operácií,
l)
peňažné plnenie a nepeňažné plnenie, ktoré boli poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa,
m)
kompenzačné platby podľa osobitného predpisu,37ad)
n)
náhrada nemajetkovej ujmy,37ae) okrem náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá bola spôsobená trestným činom,
o)
príjmy za výkup odpadu vyplatené podľa osobitného predpisu,37af)
p)
príjmy na základe zmluvy o sponzorstve v športe,29ab) prijaté športovcom podľa osobitného predpisu,37afa)
r)
náhrada za stratu času dobrovoľníka zapísaného v informačnom systéme športu podľa osobitného predpisu,37afb)
s)
príjmy z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov; za príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov sa považuje aj príjem plynúci zo zníženia základného imania obchodnej spoločnosti v časti, v akej bolo predtým zvýšené zo splatených príspevkov do kapitálového fondu z príspevkov,
t)
príjmy z predaja kryptoaktíva.
(2)
Do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahŕňa zdaniteľný príjem znížený o výdavky preukázateľne vynaložené na jeho dosiahnutie. Ak sú výdavky spojené s jednotlivým druhom príjmu uvedeným v odseku 1 vyššie ako príjem, na rozdiel sa neprihliada. Daňovník, ktorý vkladá do obchodnej spoločnosti alebo družstva nepeňažný vklad (ďalej len „vkladateľ nepeňažného vkladu“), zahrnuje do základu dane (čiastkového základu dane) rozdiel medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka37a) a hodnotou vkladaného majetku, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu alebo až do jeho úplného zahrnutia postupne, najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy ročne, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu; ak počas tohto obdobia dôjde u vkladateľa nepeňažného vkladu k predaju alebo inému úbytku cenných papierov a obchodného podielu pod hodnotu nepeňažného vkladu započítaného na vklad spoločníka37a) alebo u prijímateľa, ktorý nadobudol nepeňažný vklad (ďalej len „prijímateľ nepeňažného vkladu“), dôjde k predaju alebo inému vyradeniu viac ako 50 % reálnej hodnoty podľa osobitného predpisu1) (ďalej len „reálna hodnota“) hmotného majetku alebo nehmotného majetku nadobudnutého nepeňažným vkladom, je vkladateľ nepeňažného vkladu povinný zahrnúť celú zostávajúcu časť vykázaného rozdielu do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k vzniku niektorej z týchto skutočností, pričom pri vzniku týchto skutočností vkladateľ nepeňažného vkladu je povinný uplatniť postup podľa § 17b ods. 2 a prijímateľ nepeňažného vkladu je povinný uplatniť postup podľa § 17b ods. 7. Hodnotou vkladaného majetku je pri
a)
majetku s výnimkou majetku, pri ktorom príjmy z jeho predaja sú oslobodené od dane podľa § 9 ods. 1 písm. a) až d) a i)
1.
cena majetku zistená podľa § 25 ods. 1,
2.
zostatková cena podľa § 25 ods. 3, ak je vkladom majetok, ktorý bol obchodným majetkom podľa § 2 písm. m),
3.
úhrn cien obstarania cenných papierov a obchodného podielu,
b)
individuálne vloženej pohľadávke, menovitá hodnota alebo obstarávacia cena pohľadávky,
c)
zásobách ich obstarávacia cena alebo cena zásob, o ktoré bol vkladateľ nepeňažného vkladu povinný upraviť základ dane podľa § 17 ods. 8 písm. a) a c), ak zásoby boli obchodným majetkom podľa § 2 písm. m).
(3)
Do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahŕňajú zdaniteľné príjmy neznížené o výdavky okrem výdavkov uvedených v odseku 12, ak ide o
a)
príjmy podľa odseku 1 písm. i) a j), ktoré plynú zo zdrojov v zahraničí,
b)
dôchodky,37)
c)
príjmy podľa odseku 1 písm. l); pri vykonávaní klinického skúšania37ab) sú výdavkami aj výdavky preukázateľne vynaložené poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v súvislosti s výkonom tejto činnosti.
(4)
Do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie príjem z predaja nehnuteľnosti podľa odseku 1 písm. b) až v tom zdaňovacom období, v ktorom sa prijal, bez ohľadu na to, v ktorom zdaňovacom období nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti kupujúci. Príjmy uvedené v odseku 1 písm. b) až f), vyplácané v splátkach na základe kúpnej zmluvy alebo inej zmluvy, ktorou sa prevádza vlastníctvo, alebo prijaté preddavky dohodnuté týmito zmluvami, alebo prijaté na základe zmluvy o budúcom predaji alebo inom prevode, sa zahrnú do základu dane (čiastkového základu dane), a to v tom zdaňovacom období, v ktorom boli prijaté.
(5)
Pri príjmoch podľa odseku 1 písm. b) až e) a s) je výdavkom
a)
kúpna cena preukázateľne zaplatená za vec, cenný papier alebo opciu,
b)
cena veci, cenného papiera alebo opcie zistená v čase nadobudnutia, ak nejde o výdavok podľa písmena a), pričom pri nehnuteľnostiach získaných dedením alebo darovaním sa vychádza z ceny podľa § 25; to neplatí pre cenný papier nadobudnutý ako nepeňažné plnenie podľa § 5 ods. 7 písm. q) a § 9 ods. 1 písm. p),
c)
zostatková cena podľa § 25 ods. 3, ak ide o majetok, ktorý bol zahrnutý v obchodnom majetku,
d)
finančné prostriedky preukázateľne vynaložené na technické zhodnotenie, opravu a údržbu veci vrátane ďalších výdavkov súvisiacich s predajom veci okrem výdavkov na osobné účely,
e)
výdavky súvisiace s nadobudnutím a predajom cenných papierov a opcií; pri predaji zamestnaneckých akcií aj suma nepeňažného príjmu uvedeného v § 5 ods. 3 písm. b) zdanená podľa § 35,
f)
výdavky preukázateľne vynaložené na obstaranie majetku alebo jeho výrobu vo vlastnej réžii; výdavkami preukázateľne vynaloženými na obstaranie nehnuteľnosti sú aj
1.
úhrada za prevod členských práv a povinností spojených s prevodom práva užívania nájomného družstevného bytu,
2.
úroky z hypotekárneho úveru37b) alebo stavebného úveru37c) súvisiace s obstaraním tejto nehnuteľnosti alebo úroky z účelového úveru na bývanie, ktorý má v zmluvných podmienkach uvedené obstaranie tejto nehnuteľnosti, okrem úrokov, ktoré boli uplatnené ako daňový výdavok počas zaradenia tejto nehnuteľnosti do obchodného majetku, pričom rovnako sa budú posudzovať aj iné poplatky súvisiace s poskytnutým úverom,
g)
suma splateného príspevku,2d) k príjmu podľa odseku 1 písm. s); suma splateného príspevku prevyšujúca príjem podľa odseku 1 písm. s) v tom zdaňovacom období, v ktorom plynul tento príjem, sa môže uplatniť v tomto zdaňovacom období až do výšky tohto príjmu, pričom, ak tento príjem plynie aj v ďalšom zdaňovacom období, postupuje sa rovnako, a to až do výšky celkovej sumy splateného príspevku.
(6)
Výdavkom podľa odseku 5 nie je hodnota vlastnej práce na veci, ktorú si daňovník sám vyrobil alebo ju vlastnou prácou zhodnotil.
(7)
Pri príjmoch podľa odseku 1 písm. e) a f) sa za výdavok považuje vklad alebo obstarávacia cena podielu, pričom pri podiele na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo pri členskom práve družstva získaných dedením alebo darovaním sa vychádza z ceny podľa § 25 ods. 1 písm. c) v čase ich nadobudnutia okrem obchodného podielu nadobudnutého ako nepeňažné plnenie podľa § 5 ods. 7 písm. q) a § 9 ods. 1 písm. p).
(8)
Výdavky, ktoré prevyšujú príjmy podľa odseku 1 písm. b) až f) v tom zdaňovacom období, v ktorom po prvý raz plynú splátky alebo preddavky na predaj hnuteľných vecí, cenných papierov, nehnuteľností alebo na prevod opcií, obchodného podielu spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditistu komanditnej spoločnosti alebo členských práv člena družstva, sa môžu uplatniť v tomto zdaňovacom období až do výšky týchto príjmov. Ak tieto príjmy plynú aj v ďalšom zdaňovacom období, postupuje sa rovnako, a to až do výšky celkovej sumy, ktorú možno podľa tohto ustanovenia uplatniť.
(9)
Ak daňovník pri príjmoch z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva [odsek 1 písm. a)] neuplatní výdavky preukázateľne vynaložené na dosiahnutie príjmu, môže uplatniť výdavky vo výške 25 % z týchto príjmov najviac do výšky 5 040 eur ročne.
(10)
Z príjmov podľa odseku 1 písm. i) a j), okrem nepeňažnej výhry alebo ceny, plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky a z príjmov podľa odseku 1 písm. m) a o) sa daň vyberá podľa § 43. Pri poskytnutí nepeňažnej výhry alebo ceny je prevádzkovateľ alebo organizátor hry, súťaže alebo žrebovania povinný oznámiť výhercovi hodnotu výhry alebo ceny, ktorou je obstarávacia cena alebo vlastné náklady prevádzkovateľa alebo organizátora hry, súťaže alebo žrebovania, alebo poskytovateľa výhry alebo ceny. Ak v cene z verejnej súťaže je zahrnutá odmena za použitie diela alebo výkonu, zníži sa táto cena o sumu pripadajúcu na túto odmenu, pričom táto suma sa zahrnie do príjmov uvedených v § 6.
(11)
Pri príjmoch podľa odseku 1 písm. k) sa za výdavky považujú poplatky a iné podobné platby súvisiace s realizáciou derivátových operácií a výdavky súvisiace s vysporiadaním týchto derivátových operácií.
(12)
Pri príjmoch podľa odsekov 1 a 2, ktoré sú súčasťou základu dane (čiastkového základu dane), sa za výdavky považuje aj povinne platené poistné20) z týchto príjmov.
(13)
Z peňažných a nepeňažných plnení podľa odseku 1 písm. l) sa daň vyberá podľa § 43, okrem príjmov z vykonávania klinického skúšania.37ab)
(14)
V zdaňovacom období, v ktorom daňovník porušil podmienky ustanovené osobitným predpisom,37afc) zahrnie do základu dane (čiastkového základu dane) súčet súm zistených podľa jednotlivých zdaňovacích období, v ktorých dosiahol príjmy oslobodené podľa § 9 ods. 1 písm. l). Sumy za jednotlivé zdaňovacie obdobia sa vypočítajú ako súčet kladných rozdielov medzi jednotlivými druhmi príjmov podľa odseku 1 písm. d), e) a k) a výdavkami podľa odsekov 5 a 11 prislúchajúcich k jednotlivým druhom príjmov podľa odseku 1 písm. d), e) a k), pričom pri ich výpočte daňovník neuplatní oslobodenie podľa § 9 ods. 1 písm. i) a k). Daňovník pri zahrnovaní tejto sumy do základu dane (čiastkového základu dane) vychádza z údajov poskytnutých od finančnej inštitúcie oprávnenej na poskytovanie investičných služieb podľa osobitného predpisu.37ag) Za porušenie podmienok ustanovených podľa osobitného predpisu37afc) sa nepovažuje skutočnosť, ak daňovník počas obdobia dlhodobého investičného sporenia37afc) zomrie.
(15)
Pri príjmoch podľa odseku 1 písm. p) sa za výdavky považujú všetky výdavky preukázateľne vynaložené na základe zmluvy o sponzorstve v športe. Príjem zo zmluvy o sponzorstve v športe na obdobie presahujúce zdaňovacie obdobie, sa zahrnie do základu dane postupne v období čerpania príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe do výšky vynaložených výdavkov v príslušnom zdaňovacom období podľa osobitného predpisu.37ah)
(16)
Príjmy podľa odseku 1 plynúce manželom z prevodu majetku alebo práva v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktoré boli zahrnuté v obchodnom majetku niektorého z manželov, sa zdaňujú u toho z manželov, ktorý mal takýto majetok alebo právo zahrnuté v obchodnom majetku ako posledný.
(17)
Príjem podľa odseku 1 písm. t) z predaja kryptoaktíva nadobudnutého prírastkom získaným overovaním transakcii v sieti daného kryptoaktíva sa zahrnie do základu dane (čiastkového základu dane) v zdaňovacom období realizácie predaja tohto kryptoaktíva. Súčasťou základu dane (čiastkového základu dane) je príjem z predaja kryptoaktíva dosiahnutý pri výmene kryptoaktíva za majetok, pri výmene kryptoaktíva za iné kryptoaktívum alebo pri výmene kryptoaktíva za poskytnutie služby pri použití ocenenia spôsobom podľa § 17 ods. 43. Ak bol majetok, z ktorého plynú príjmy podľa odsekov 1 a 2, nadobudnutý výmenou za kryptoaktívum, pri ocenení výdavkov vynaložených na dosiahnutie týchto príjmov sa postupuje spôsobom uvedeným v § 25b.

Nové znenie

§ 8
Ostatné príjmy
(1)
Ostatnými príjmami, ak nejde o príjmy podľa § 5 až 7, sú najmä
a)
príjmy z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí; za príjem z príležitostnej činnosti podľa tohto ustanovenia sa nepovažuje príjem dosahovaný z činnosti vykonávanej na základe zmluvného vzťahu, ak vyplácajúci daňovník, ktorý je právnickou osobou alebo fyzickou osobou s príjmami podľa § 6, môže znížiť základ dane podľa § 17 až 29 o odmenu vyplatenú na základe dokladu spĺňajúceho náležitosti účtovného dokladu,33)
b)
príjmy z prevodu vlastníctva nehnuteľností,
c)
príjmy z predaja hnuteľných vecí,
d)
príjmy z prevodu opcií,
e)
príjmy z prevodu cenných papierov,
f)
príjmy z prevodu účasti (podielu) na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo z prevodu členských práv družstva,
g)
príjmy zo zdedených práv z priemyselného a iného duševného vlastníctva vrátane autorských práv a práv príbuzných autorskému právu,36)
h)
dôchodky37) a podobné opakujúce sa požitky,
i)
výhry v lotériách a iných podobných hrách a výhry z reklamných súťaží a žrebovaní,
j)
ceny z verejných súťaží, ceny zo súťaží, v ktorých je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže, alebo ak ide o súťažiacich vybratých usporiadateľom súťaže, a ceny zo športových súťaží, ak nejde o daňovníka, ktorý športovú činnosť vykonáva v rámci inej samostatnej zárobkovej činnosti [§ 6 ods. 2 písm. e)],
k)
príjmy z derivátových operácií,
l)
peňažné plnenie a nepeňažné plnenie, ktoré boli poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa,
m)
kompenzačné platby podľa osobitného predpisu,37ad)
n)
náhrada nemajetkovej ujmy,37ae) okrem náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá bola spôsobená trestným činom,
o)
príjmy za výkup odpadu vyplatené podľa osobitného predpisu,37af)
p)
príjmy na základe zmluvy o sponzorstve v športe,29ab) prijaté športovcom37afa) alebo športovým odborníkom,37afaa)
r)
náhrada za stratu času dobrovoľníka zapísaného v informačnom systéme športu podľa osobitného predpisu,37afb)
s)
príjmy z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov; za príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov sa považuje aj príjem plynúci zo zníženia základného imania obchodnej spoločnosti v časti, v akej bolo predtým zvýšené zo splatených príspevkov do kapitálového fondu z príspevkov,
t)
príjmy z predaja kryptoaktíva.
(2)
Do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahŕňa zdaniteľný príjem znížený o výdavky preukázateľne vynaložené na jeho dosiahnutie. Ak sú výdavky spojené s jednotlivým druhom príjmu uvedeným v odseku 1 vyššie ako príjem, na rozdiel sa neprihliada. Daňovník, ktorý vkladá do obchodnej spoločnosti alebo družstva nepeňažný vklad (ďalej len „vkladateľ nepeňažného vkladu“), zahrnuje do základu dane (čiastkového základu dane) rozdiel medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka37a) a hodnotou vkladaného majetku, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu alebo až do jeho úplného zahrnutia postupne, najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy ročne, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu; ak počas tohto obdobia dôjde u vkladateľa nepeňažného vkladu k predaju alebo inému úbytku cenných papierov a obchodného podielu pod hodnotu nepeňažného vkladu započítaného na vklad spoločníka37a) alebo u prijímateľa, ktorý nadobudol nepeňažný vklad (ďalej len „prijímateľ nepeňažného vkladu“), dôjde k predaju alebo inému vyradeniu viac ako 50 % reálnej hodnoty podľa osobitného predpisu1) (ďalej len „reálna hodnota“) hmotného majetku alebo nehmotného majetku nadobudnutého nepeňažným vkladom, je vkladateľ nepeňažného vkladu povinný zahrnúť celú zostávajúcu časť vykázaného rozdielu do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k vzniku niektorej z týchto skutočností, pričom pri vzniku týchto skutočností vkladateľ nepeňažného vkladu je povinný uplatniť postup podľa § 17b ods. 2 a prijímateľ nepeňažného vkladu je povinný uplatniť postup podľa § 17b ods. 7. Hodnotou vkladaného majetku je pri
a)
majetku s výnimkou majetku, pri ktorom príjmy z jeho predaja sú oslobodené od dane podľa § 9 ods. 1 písm. a) až d) a i)
1.
cena majetku zistená podľa § 25 ods. 1,
2.
zostatková cena podľa § 25 ods. 3, ak je vkladom majetok, ktorý bol obchodným majetkom podľa § 2 písm. m),
3.
úhrn cien obstarania cenných papierov a obchodného podielu,
b)
individuálne vloženej pohľadávke, menovitá hodnota alebo obstarávacia cena pohľadávky,
c)
zásobách ich obstarávacia cena alebo cena zásob, o ktoré bol vkladateľ nepeňažného vkladu povinný upraviť základ dane podľa § 17 ods. 8 písm. a) a c), ak zásoby boli obchodným majetkom podľa § 2 písm. m).
(3)
Do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahŕňajú zdaniteľné príjmy neznížené o výdavky okrem výdavkov uvedených v odseku 12, ak ide o
a)
príjmy podľa odseku 1 písm. i) a j), ktoré plynú zo zdrojov v zahraničí,
b)
dôchodky,37)
c)
príjmy podľa odseku 1 písm. l); pri vykonávaní klinického skúšania37ab) sú výdavkami aj výdavky preukázateľne vynaložené poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v súvislosti s výkonom tejto činnosti.
(4)
Do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie príjem z predaja nehnuteľnosti podľa odseku 1 písm. b) až v tom zdaňovacom období, v ktorom sa prijal, bez ohľadu na to, v ktorom zdaňovacom období nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti kupujúci. Príjmy uvedené v odseku 1 písm. b) až f), vyplácané v splátkach na základe kúpnej zmluvy alebo inej zmluvy, ktorou sa prevádza vlastníctvo, alebo prijaté preddavky dohodnuté týmito zmluvami, alebo prijaté na základe zmluvy o budúcom predaji alebo inom prevode, sa zahrnú do základu dane (čiastkového základu dane), a to v tom zdaňovacom období, v ktorom boli prijaté.
(5)
Pri príjmoch podľa odseku 1 písm. b) až e) a s) je výdavkom
a)
kúpna cena preukázateľne zaplatená za vec, cenný papier alebo opciu,
b)
cena veci, cenného papiera alebo opcie zistená v čase nadobudnutia, ak nejde o výdavok podľa písmena a), pričom pri nehnuteľnostiach získaných dedením alebo darovaním sa vychádza z ceny podľa § 25; to neplatí pre cenný papier nadobudnutý ako nepeňažné plnenie podľa § 5 ods. 7 písm. q) a § 9 ods. 1 písm. p),
c)
zostatková cena podľa § 25 ods. 3, ak ide o majetok, ktorý bol zahrnutý v obchodnom majetku,
d)
finančné prostriedky preukázateľne vynaložené na technické zhodnotenie, opravu a údržbu veci vrátane ďalších výdavkov súvisiacich s predajom veci okrem výdavkov na osobné účely,
e)
výdavky súvisiace s nadobudnutím a predajom cenných papierov a opcií; pri predaji zamestnaneckých akcií aj suma nepeňažného príjmu uvedeného v § 5 ods. 3 písm. b) zdanená podľa § 35,
f)
výdavky preukázateľne vynaložené na obstaranie majetku alebo jeho výrobu vo vlastnej réžii; výdavkami preukázateľne vynaloženými na obstaranie nehnuteľnosti sú aj
1.
úhrada za prevod členských práv a povinností spojených s prevodom práva užívania nájomného družstevného bytu,
2.
úroky z hypotekárneho úveru37b) alebo stavebného úveru37c) súvisiace s obstaraním tejto nehnuteľnosti alebo úroky z účelového úveru na bývanie, ktorý má v zmluvných podmienkach uvedené obstaranie tejto nehnuteľnosti, okrem úrokov, ktoré boli uplatnené ako daňový výdavok počas zaradenia tejto nehnuteľnosti do obchodného majetku, pričom rovnako sa budú posudzovať aj iné poplatky súvisiace s poskytnutým úverom,
g)
suma splateného príspevku,2d) k príjmu podľa odseku 1 písm. s); suma splateného príspevku prevyšujúca príjem podľa odseku 1 písm. s) v tom zdaňovacom období, v ktorom plynul tento príjem, sa môže uplatniť v tomto zdaňovacom období až do výšky tohto príjmu, pričom, ak tento príjem plynie aj v ďalšom zdaňovacom období, postupuje sa rovnako, a to až do výšky celkovej sumy splateného príspevku.
(6)
Výdavkom podľa odseku 5 nie je hodnota vlastnej práce na veci, ktorú si daňovník sám vyrobil alebo ju vlastnou prácou zhodnotil.
(7)
Pri príjmoch podľa odseku 1 písm. e) a f) sa za výdavok považuje vklad alebo obstarávacia cena podielu, pričom pri podiele na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo pri členskom práve družstva získaných dedením alebo darovaním sa vychádza z ceny podľa § 25 ods. 1 písm. c) v čase ich nadobudnutia okrem obchodného podielu nadobudnutého ako nepeňažné plnenie podľa § 5 ods. 7 písm. q) a § 9 ods. 1 písm. p).
(8)
Výdavky, ktoré prevyšujú príjmy podľa odseku 1 písm. b) až f) v tom zdaňovacom období, v ktorom po prvý raz plynú splátky alebo preddavky na predaj hnuteľných vecí, cenných papierov, nehnuteľností alebo na prevod opcií, obchodného podielu spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditistu komanditnej spoločnosti alebo členských práv člena družstva, sa môžu uplatniť v tomto zdaňovacom období až do výšky týchto príjmov. Ak tieto príjmy plynú aj v ďalšom zdaňovacom období, postupuje sa rovnako, a to až do výšky celkovej sumy, ktorú možno podľa tohto ustanovenia uplatniť.
(9)
Ak daňovník pri príjmoch z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva [odsek 1 písm. a)] neuplatní výdavky preukázateľne vynaložené na dosiahnutie príjmu, môže uplatniť výdavky vo výške 25 % z týchto príjmov najviac do výšky 5 040 eur ročne.
(10)
Z príjmov podľa odseku 1 písm. i) a j), okrem nepeňažnej výhry alebo ceny, plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky a z príjmov podľa odseku 1 písm. m) a o) sa daň vyberá podľa § 43. Pri poskytnutí nepeňažnej výhry alebo ceny je prevádzkovateľ alebo organizátor hry, súťaže alebo žrebovania povinný oznámiť výhercovi hodnotu výhry alebo ceny, ktorou je obstarávacia cena alebo vlastné náklady prevádzkovateľa alebo organizátora hry, súťaže alebo žrebovania, alebo poskytovateľa výhry alebo ceny. Ak v cene z verejnej súťaže je zahrnutá odmena za použitie diela alebo výkonu, zníži sa táto cena o sumu pripadajúcu na túto odmenu, pričom táto suma sa zahrnie do príjmov uvedených v § 6.
(11)
Pri príjmoch podľa odseku 1 písm. k) sa za výdavky považujú poplatky a iné podobné platby súvisiace s realizáciou derivátových operácií a výdavky súvisiace s vysporiadaním týchto derivátových operácií.
(12)
Pri príjmoch podľa odsekov 1 a 2, ktoré sú súčasťou základu dane (čiastkového základu dane), sa za výdavky považuje aj povinne platené poistné20) z týchto príjmov.
(13)
Z peňažných a nepeňažných plnení podľa odseku 1 písm. l) sa daň vyberá podľa § 43, okrem príjmov z vykonávania klinického skúšania.37ab)
(14)
V zdaňovacom období, v ktorom daňovník porušil podmienky ustanovené osobitným predpisom,37afc) zahrnie do základu dane (čiastkového základu dane) súčet súm zistených podľa jednotlivých zdaňovacích období, v ktorých dosiahol príjmy oslobodené podľa § 9 ods. 1 písm. l). Sumy za jednotlivé zdaňovacie obdobia sa vypočítajú ako súčet kladných rozdielov medzi jednotlivými druhmi príjmov podľa odseku 1 písm. d), e) a k) a výdavkami podľa odsekov 5 a 11 prislúchajúcich k jednotlivým druhom príjmov podľa odseku 1 písm. d), e) a k), pričom pri ich výpočte daňovník neuplatní oslobodenie podľa § 9 ods. 1 písm. i) a k). Daňovník pri zahrnovaní tejto sumy do základu dane (čiastkového základu dane) vychádza z údajov poskytnutých od finančnej inštitúcie oprávnenej na poskytovanie investičných služieb podľa osobitného predpisu.37ag) Za porušenie podmienok ustanovených podľa osobitného predpisu37afc) sa nepovažuje skutočnosť, ak daňovník počas obdobia dlhodobého investičného sporenia37afc) zomrie.
(15)
Pri príjmoch podľa odseku 1 písm. p) sa za výdavky považujú všetky výdavky preukázateľne vynaložené na základe zmluvy o sponzorstve v športe. Príjem zo zmluvy o sponzorstve v športe na obdobie presahujúce zdaňovacie obdobie, sa zahrnie do základu dane postupne v období čerpania príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe do výšky vynaložených výdavkov v príslušnom zdaňovacom období podľa osobitného predpisu.37ah)
(16)
Príjmy podľa odseku 1 plynúce manželom z prevodu majetku alebo práva v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktoré boli zahrnuté v obchodnom majetku niektorého z manželov, sa zdaňujú u toho z manželov, ktorý mal takýto majetok alebo právo zahrnuté v obchodnom majetku ako posledný.
(17)
Príjem podľa odseku 1 písm. t) z predaja kryptoaktíva nadobudnutého prírastkom získaným overovaním transakcii v sieti daného kryptoaktíva sa zahrnie do základu dane (čiastkového základu dane) v zdaňovacom období realizácie predaja tohto kryptoaktíva. Súčasťou základu dane (čiastkového základu dane) je príjem z predaja kryptoaktíva dosiahnutý pri výmene kryptoaktíva za majetok, pri výmene kryptoaktíva za iné kryptoaktívum alebo pri výmene kryptoaktíva za poskytnutie služby pri použití ocenenia spôsobom podľa § 17 ods. 43. Ak bol majetok, z ktorého plynú príjmy podľa odsekov 1 a 2, nadobudnutý výmenou za kryptoaktívum, pri ocenení výdavkov vynaložených na dosiahnutie týchto príjmov sa postupuje spôsobom uvedeným v § 25b.

§ 9 — Príjmy oslobodené od dane zmenený 18696 → 18829 znakov

@@ -57,3 +57,3 @@

dávka a príspevky na zabezpečenie základných životných podmienok a riešenie hmotnej núdze,41) sociálne služby,42) peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia,42) štátne dávky a štátne sociálne dávky upravené osobitnými predpismi,43) ďalšie sociálne dávky44) a plnenia rovnakého druhu z členských štátov Európskej únie a štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore,

dávka a príspevky na zabezpečenie základných životných podmienok a riešenie hmotnej núdze,41) sociálne služby,42) peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia,42) štátne dávky a štátne sociálne dávky upravené osobitnými predpismi,43) finančný príspevok poskytnutý profesionálnemu náhradnému rodičovi na úpravu bytu alebo rodinného domu podľa osobitného predpisu,43a) ďalšie sociálne dávky44) a plnenia rovnakého druhu z členských štátov Európskej únie a štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore,

Zobraziť celé znenie paragrafu

Predchádzajúce znenie

§ 9
Príjmy oslobodené od dane
(1)
Od dane je oslobodený príjem
a)
z predaja nehnuteľnosti, na ktorú sa nevzťahuje oslobodenie podľa písmena b), a to po uplynutí piatich rokov odo dňa jej nadobudnutia alebo jej vyradenia z obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku, okrem príjmov, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej do piatich rokov od jej nadobudnutia alebo od jej vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po piatich rokoch od jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku,
b)
z predaja nehnuteľnosti nadobudnutej dedením (postupným dedením) v priamom rade alebo niektorým z manželov, ak uplynie aspoň päť rokov odo dňa nadobudnutia tejto nehnuteľnosti preukázateľne do vlastníctva alebo spoluvlastníctva poručiteľa (poručiteľov) alebo vyradenia z obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku, okrem príjmov, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej do piatich rokov od jej nadobudnutia alebo od jej vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po piatich rokoch od jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku,
c)
z predaja hnuteľnej veci okrem príjmov z predaja hnuteľnej veci, ktorá bola zahrnutá do obchodného majetku, a to do piatich rokov od jej vyradenia z obchodného majetku; za hnuteľnú vec sa na účely tohto zákona nepovažuje cenný papier,
d)
z predaja nehnuteľnosti alebo hnuteľnej veci vydanej oprávnenej osobe podľa osobitných predpisov,3) prijatý touto osobou,
e)
z predaja majetku zahrnutého do konkurznej podstaty38) a z odpisu záväzkov pri konkurze alebo pri splátkovom kalendári, ktoré sú vykonané podľa osobitného predpisu,38) vrátane odpisu záväzkov voči veriteľom, ktorí v konkurze neuplatnili svoje pohľadávky voči daňovníkovi; rovnako sa postupuje aj pri odpise záväzkov u daňovníka, ak dôjde k zrušeniu konkurzu podľa osobitného predpisu,38b)
f)
prijatý v rámci plnenia vyživovacej povinnosti podľa osobitného predpisu39) a obdobné plnenie poskytované zo zahraničia,
g)
podľa § 6 ods. 3 a § 8 ods. 1 písm. a), ak úhrn týchto príjmov nepresiahne v zdaňovacom období 500 eur, pričom ak takto vymedzené príjmy presiahnu 500 eur, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad takto ustanovenú sumu; výdavky k príjmom zahrnovaným do základu dane sa zistia rovnakým pomerom, ako je pomer príjmov zahrnovaných do základu dane k celkovým príjmom,
h)
z prevodu členských práv a povinností v bytovom družstve súvisiacich s prevodom práva užívania nájomného družstevného bytu, ak daňovník užíval tento byt na bývanie aspoň päť rokov odo dňa uzavretia nájomnej zmluvy s bytovým družstvom, okrem príjmov, ktoré plynú daňovníkovi zo zmluvy o budúcom prevode členských práv a povinností v bytovom družstve súvisiacich s prevodom práva užívania nájomného družstevného bytu, uzavretej v čase do piatich rokov odo dňa uzavretia nájomnej zmluvy s bytovým družstvom,
i)
podľa § 8 ods. 1 písm. d) až f), ak úhrn týchto príjmov znížený o výdavok podľa § 8 ods. 5 a 7 nepresiahne v zdaňovacom období 500 eur, pričom toto oslobodenie sa nepoužije na príjmy z prevodu cenných papierov a príjmy z prevodu účasti (podielu) na spoločnosti s ručením obmedzeným, ktoré boli obchodným majetkom daňovníka, a príjmy z prevodu cenných papierov a príjmy z prevodu účasti (podielu) na spoločnosti s ručením obmedzeným nadobudnutých ako nepeňažné plnenie podľa písmena p) a § 5 ods. 7 písm. q); ak takto vymedzený rozdiel medzi úhrnom príjmov a úhrnom výdavkov presiahne 500 eur, do základu dane sa zahrnie len rozdiel nad takto ustanovenú sumu; ak daňovník súčasne dosiahol aj príjmy podľa § 6 ods. 3 a § 8 ods. 1 písm. a), uplatní sa oslobodenie od dane podľa písmena g) a podľa tohto písmena, najviac v úhrnnej výške 500 eur,
j)
získaný nadobudnutím vlastníctva bytu ako náhrady za uvoľnený byt alebo prijatá náhrada za uvoľnený byt užívateľom bytu od oprávnenej osoby, ktorej bola vydaná nehnuteľnosť podľa osobitných predpisov3) alebo od dediča oprávnenej osoby, ktorej bola vydaná táto nehnuteľnosť, v ktorej sa takýto byt nachádza,
k)
z predaja cenných papierov podľa § 8 ods. 1 písm. e) prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu39b) alebo na obdobnom zahraničnom regulovanom trhu, a to po uplynutí jedného roka od ich nadobudnutia, ak doba medzi ich prijatím na regulovaný trh alebo obdobný zahraničný regulovaný trh a predajom presiahne jeden rok okrem cenných papierov nadobudnutých ako nepeňažné plnenie podľa písmena p) a § 5 ods. 7 písm. q); od dane nie je oslobodený príjem z predaja cenných papierov, ktoré boli obchodným majetkom daňovníka,
l)
z predaja cenných papierov, opcií a príjem z derivátových operácií plynúci z dlhodobého investičného sporenia po splnení podmienok ustanovených osobitným predpisom37afc) vrátane príjmu vyplateného po uplynutí 15 rokov od začiatku dlhodobého investičného sporenia; od dane nie je oslobodený príjem z predaja cenných papierov, opcií a príjem z derivátových operácií, ktoré boli obchodným majetkom daňovníka,
m)
podľa § 8 ods. 1 písm. r), ak úhrn týchto príjmov nepresiahne v zdaňovacom období 500 eur, pričom ak takto vymedzené príjmy presiahnu 500 eur, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad takto ustanovenú sumu; výdavky k príjmom zahrnovaným do základu dane sa zistia rovnakým pomerom, ako je pomer príjmov zahrnovaných do základu dane k celkovým príjmom,
n)
podľa § 3 ods. 1 písm. g), ak v príslušnom zdaňovacom období nepresiahne 500 eur od jednotlivého pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou, pričom ak takto vymedzený príjem presiahne 500 eur
1.
daň z tohto príjmu sa vyberie zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. r) len zo sumy presahujúcej 500 eur od jednotlivého platiteľa dane v príslušnom zdaňovacom období,
2.
zahrnie sa do osobitného základu dane podľa § 51e len v sume presahujúcej 500 eur od jednotlivého pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou v príslušnom zdaňovacom období,
o)
z predaja nehnuteľnosti nadobudnutej podľa osobitného predpisu,39c) a to po uplynutí piatich rokov odo dňa jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku, okrem príjmov, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej do piatich rokov od jej nadobudnutia alebo jej vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzavretá až po piatich rokoch od jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku, pričom
1.
do uplynutia piatich rokov sa započíta aj doba od nadobudnutia pôvodnej nehnuteľnosti, ktorá bola nahradená nehnuteľnosťou podľa osobitného predpisu,39c)
2.
pri nadobudnutej nehnuteľnosti dedením v priamom rade je príjem z predaja tejto nehnuteľnosti oslobodený po uplynutí piatich rokov od nadobudnutia poručiteľom, pri ktorom sa uplatní aj postup podľa prvého bodu,
p)
z nepeňažného plnenia nadobudnutého daňovníkom s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 formou akcie ocenenej v jej nominálnej hodnote alebo obchodného podielu na spoločnosti s ručením obmedzeným oceneného v hodnote vkladu zistenej podľa § 25a pripadajúceho na daňovníka v súvislosti s jeho výkonom činnosti, z ktorej dosahuje príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 vykonávanej pre obchodnú spoločnosť, ktorej akcie alebo obchodný podiel takto získal, ak
1.
táto obchodná spoločnosť nevyplácala podiely na zisku (dividendu) zo svojho zisku odo dňa registrácie podľa § 49a, a to do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom bolo toto plnenie nadobudnuté týmto daňovníkom a
2.
tieto akcie neboli a nie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu alebo na obdobnom zahraničnom regulovanom trhu39b) a to do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom bolo toto plnenie nadobudnuté týmto daňovníkom,
r)
z výnosov (príjmov) zo štátnych dlhopisov pre občanov39d) a príjem z predaja štátnych dlhopisov pre občanov, okrem výnosov (príjmov) zo štátnych dlhopisov pre občanov a príjmov z predaja štátnych dlhopisov pre občanov, ktoré sú alebo boli obchodným majetkom daňovníka; rovnako sa posudzujú aj výnosy (príjmy) z dlhopisov obdobných ako sú štátne dlhopisy pre občanov a príjmy z predaja týchto dlhopisov vydaných iným členským štátom Európskej únie alebo štátom, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore,
s)
vo výške poskytnutej pomoci pri splácaní úveru na bývanie formou vrátenia časti zvýšenej splátky úveru na bývanie39e) bankou a pobočkou zahraničnej banky,94) okrem stavebnej sporiteľne.39f)
(2)
Od dane sú oslobodené aj
a)
dávky, podpory a služby z verejného zdravotného poistenia,20) individuálneho zdravotného poistenia,20) sociálneho poistenia,21a) nemocenského zabezpečenia a úrazového zabezpečenia,40) plnenia zo starobného dôchodkového sporenia,40a) okrem sumy vyplatenej podľa osobitného predpisu,40c) a plnenia z povinného zahraničného poistenia rovnakého druhu,
b)
dávka a príspevky na zabezpečenie základných životných podmienok a riešenie hmotnej núdze,41) sociálne služby,42) peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia,42) štátne dávky a štátne sociálne dávky upravené osobitnými predpismi,43) ďalšie sociálne dávky44) a plnenia rovnakého druhu z členských štátov Európskej únie a štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore,
c)
príplatok k náhrade príjmu, príplatok k nemocenskému, príplatok k podpore pri ošetrovaní člena rodiny, príplatok k peňažnej pomoci v materstve a príplatok k dôchodku vrátane príplatku za výkon funkcie sudcu, sudcu ústavného súdu a prokurátora poskytované podľa osobitných predpisov,45)
d)
plnenia poskytované v rámci aktívnej politiky trhu práce46) okrem platieb prijatých v súvislosti s výkonom činností, z ktorých plynú príjmy podľa § 6, ak nejde o plnenia poskytované v rámci aktívnej politiky trhu práce,46a)
e)
jednorazový príspevok za výkon mimoriadnej služby,47) motivačný príspevok, naturálne náležitosti, náhrada cestovného47a) a jednorazové odškodnenie pozostalých47b) poskytované v súvislosti so zaradením do operačných záloh, pohotovostných záloh a branných záloh podľa osobitného predpisu,
f)
dávky výsluhového zabezpečenia a služby sociálneho zabezpečenia príslušníkov ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov, Národného bezpečnostného úradu, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby a Slovenskej informačnej služby poskytované podľa osobitných predpisov49) okrem výsluhového príspevku, odchodného a rekreačnej starostlivosti,
g)
vecné dary alebo peňažné dary poskytované príslušníkom Hasičského a záchranného zboru, zamestnancom a členom hasičských jednotiek a fyzickým osobám pri záchrane života a majetku,50)
h)
plnenia z poistenia osôb okrem plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku, celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu podľa osobitného predpisu34a) alebo doplnkového dôchodkového sporenia podľa osobitného predpisu,35)
i)
prijaté náhrady škôd, náhrady nemajetkovej ujmy okrem náhrady nemajetkovej ujmy podľa § 8 ods. 1 písm. n), plnenia poskytované na odstránenie alebo zmiernenie následkov mimoriadnej udalosti,50a) plnenia z poistenia majetku a plnenia z poistenia zodpovednosti za škodu okrem platieb prijatých ako náhrada za
1.
stratu zdaniteľného príjmu, ak nejde o stratu príjmu zabezpečenú dávkami alebo príplatkami podľa písmen a) a c), alebo ak nejde o plnenia poskytované poisťovňou daňovníkovi v dôsledku úrazu, ak má viac ako 40%-ný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť, najviac do výšky sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a), pričom ak takto vymedzené plnenia presiahnu sumu podľa § 11 ods. 2 písm. a), do základu dane sa zahrnú len plnenia nad takto ustanovenú sumu; ak ide o plnenie vyplatené daňovníkovi na viac rokov, uplatní sa oslobodenie od dane v zdaňovacom období vyplatenia plnenia vo výške násobku sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) platnej v roku vyplatenia plnenia a počtu rokov, na ktoré je plnenie vyplatené, a to počnúc rokom, v ktorom bolo toto plnenie vyplatené, najviac do výšky 20 000 eur, pričom plnenie nad takto ustanovenú sumu je súčasťou základu dane (čiastkového základu dane) daňovníka,
2.
škodu spôsobenú na majetku, ktorý bol v čase vzniku škody obchodným majetkom,
3.
škodu spôsobenú v súvislosti s podnikaním alebo s inou samostatnou zárobkovou činnosťou daňovníka (§ 6 ods. 1 a 2) a za škodu spôsobenú daňovníkom v súvislosti s prenájmom (§ 6 ods. 3),
4.
škodu spôsobenú na majetku, ktorý mal daňovník prenajatý, ak tento majetok využíval na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť,
j)
štipendiá51) poskytované z prostriedkov štátneho rozpočtu alebo poskytované vysokými školami a obdobné plnenia poskytované zo zahraničia, štipendiá poskytované žiakom podľa osobitného predpisu,51a) podnikové štipendiá poskytované študentom vysokých škôl podľa osobitného predpisu,51b) podpory a príspevky z prostriedkov nadácií a občianskych združení,52) neziskových organizácií a neinvestičných fondov53) vrátane nepeňažného plnenia, podpory a príspevky54) poskytované z prostriedkov štátneho rozpočtu, rozpočtov obcí, vyšších územných celkov a štátnych fondov vrátane nepeňažného plnenia okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu príjmu alebo v súvislosti s výkonom činností, z ktorých plynú príjmy podľa § 5 a 6, ak nejde o platby poskytnuté podľa osobitného predpisu,54a)
k)
úroky z preplatku na dani zapríčineného správcom dane,55)
l)
výhry v lotériách a iných podobných hrách prevádzkovaných na základe povolenia vydaného podľa osobitných predpisov56) a obdobné výhry zo zahraničia,
m)
prijaté ceny alebo výhry neuvedené v písmene l) v hodnote neprevyšujúcej 350 eur za cenu alebo výhru, pričom ak takto vymedzené príjmy presiahnu sumu 350 eur, do základu dane sa zahrnú len príjmy presahujúce ustanovenú sumu; cenou alebo výhrou sa rozumie
1.
cena z verejnej súťaže, cena zo súťaže, v ktorej je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže, alebo ak ide o súťažiacich vybratých usporiadateľom súťaže, okrem odmeny zahrnutej do tejto ceny za použitie diela alebo výkonu, ak je súčasťou tejto ceny,
2.
výhra z reklamnej súťaže alebo zo žrebovania,
3.
cena zo športovej súťaže, pričom od dane nie sú oslobodené ceny zo športových súťaží prijaté daňovníkmi, ktorých športová činnosť je inou samostatnou zárobkovou činnosťou (§ 6),
n)
suma daňového zvýhodnenia na vyživované dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti57) (ďalej len „daňový bonus“) vyplatená daňovníkovi podľa § 33, suma daňového zvýhodnenia na zaplatené úroky pri úveroch na bývanie57a) (ďalej len „daňový bonus na zaplatené úroky“) podľa § 33a a plnenia rovnakého druhu z členských štátov Európskej únie a štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore,
o)
peňažné náhrady z Fondu ochrany vkladov58) a z Garančného fondu investícií,59)
p)
príjem z predaja podielového listu do výšky aktuálnej ceny podielového listu platnej v deň jeho predaja, okrem predaja podielového listu osobe so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí,
r)
prijatá náhrada za vyvlastnenie pozemkov a stavieb vo verejnom záujme vyplatená podľa osobitného predpisu,59b)
s)
finančné prostriedky plynúce z grantov poskytovaných na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná,
t)
suma priznaná a vyplatená zamestnancovi podľa § 32a (ďalej len „zamestnanecká prémia“),
u)
hmotné zabezpečenie žiakov stredných odborných škôl a žiakov odborných učilíšť poskytované podľa osobitného predpisu,59c)
v)
peňažné alebo nepeňažné plnenie poskytnuté právnickou osobou podľa osobitného predpisu59ca) fyzickej osobe pri bezodplatnom prevode zaknihovaných cenných papierov podľa osobitného predpisu,59d)
w)
príjmy osôb konajúcich v prospech Policajného zboru, vyplácané týmto osobám z osobitných finančných prostriedkov, ktoré Policajný zbor používa na úhradu výdavkov spojených s vykonávaním operatívno-pátracej činnosti, s vykonávaním kriminálneho spravodajstva, s používaním agenta a s ochranou svedka,59e)
x)
plnenia poskytované dobrovoľníkovi podľa osobitného predpisu,59i)
y)
nepeňažné plnenie poskytnuté držiteľom vo forme hodnoty stravy poskytnutej poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti na odbornom podujatí37ab) určenom výhradne na vzdelávací účel a nepeňažné plnenie poskytnuté držiteľom vo forme účasti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti na sústavnom vzdelávaní podľa osobitného predpisu;59ia) za účasť na sústavnom vzdelávaní sa považuje aj hodnota ubytovania a dopravy poskytnutá v súvislosti s týmto vzdelávaním,
z)
plnenie poskytované baníckym dôchodcom a vdovám po baníkoch alebo vdovám po baníckych dôchodcoch, ktorým nárok na toto plnenie vznikol podľa výnosu Federálneho ministerstva palív a energetiky č. 1/1990 zo dňa 23. januára 1990 o deputátnom uhlí a dreve59j) do 16. januára 1992,
aa)
odmena poskytnutá Úradom na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti podľa osobitného predpisu,59ja)
ab)
finančný príspevok,59jb) jednorazové odškodnenie pozostalých59jc) a naturálne náležitosti59jd) poskytované v súvislosti s výkonom dobrovoľnej vojenskej prípravy podľa osobitného predpisu,
ac)
peňažné plnenie a nepeňažné plnenie poskytnuté z prostriedkov štátneho rozpočtu pri príležitosti udeľovania štátnych cien a štátnych vyznamenaní,59je) čestných štátnych titulov59jf) a odmien športových reprezentantov79d) za dosiahnutý výsledok na medzinárodnej súťaži v pôsobnosti Medzinárodného olympijského výboru, Medzinárodného paralympijského výboru alebo Medzinárodného výboru športu nepočujúcich,59jg)
ad)
príspevok za zásluhy v športovej oblasti poskytovaný podľa osobitného predpisu,59jh)
ae)
jednorazový príspevok za zásluhy v športovej oblasti poskytovaný podľa osobitného predpisu,59ji)
af)
podpora v čase skrátenej práce,59jj)
ag)
finančný príspevok poskytovaný v súvislosti s plnením úloh Žandárskeho zboru.59jk)
(3)
Ak ide o predaj nehnuteľností uvedených v odseku 1 písm. a), alebo písm. b) po zániku a vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov,60) do lehoty uvedenej v odseku 1 písm. a), alebo písm. b) sa započítava doba, počas ktorej bola takáto nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.
(4)
Oslobodenie príjmov z predaja alebo prevodu nehnuteľností podľa odseku 1 písm. a) a b) alebo z prevodu uvedeného v odseku 1 písm. h) u predávajúceho alebo prevodcu sa posudzuje podľa dňa prijatia prvej platby alebo preddavku alebo podľa dňa uzavretia zmluvy o prevode, a to podľa toho, ktorý deň nastal skôr, bez ohľadu na to, v ktorom zdaňovacom období kupujúci alebo nadobúdateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo spojené s členským podielom.
(5)
Dňom vyradenia majetku z obchodného majetku daňovníka sa rozumie deň, v ktorom daňovník posledný raz účtoval majetok v účtovníctve alebo uvádzal v evidencii podľa § 6 ods. 11.

Nové znenie

§ 9
Príjmy oslobodené od dane
(1)
Od dane je oslobodený príjem
a)
z predaja nehnuteľnosti, na ktorú sa nevzťahuje oslobodenie podľa písmena b), a to po uplynutí piatich rokov odo dňa jej nadobudnutia alebo jej vyradenia z obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku, okrem príjmov, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej do piatich rokov od jej nadobudnutia alebo od jej vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po piatich rokoch od jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku,
b)
z predaja nehnuteľnosti nadobudnutej dedením (postupným dedením) v priamom rade alebo niektorým z manželov, ak uplynie aspoň päť rokov odo dňa nadobudnutia tejto nehnuteľnosti preukázateľne do vlastníctva alebo spoluvlastníctva poručiteľa (poručiteľov) alebo vyradenia z obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku, okrem príjmov, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej do piatich rokov od jej nadobudnutia alebo od jej vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po piatich rokoch od jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku,
c)
z predaja hnuteľnej veci okrem príjmov z predaja hnuteľnej veci, ktorá bola zahrnutá do obchodného majetku, a to do piatich rokov od jej vyradenia z obchodného majetku; za hnuteľnú vec sa na účely tohto zákona nepovažuje cenný papier,
d)
z predaja nehnuteľnosti alebo hnuteľnej veci vydanej oprávnenej osobe podľa osobitných predpisov,3) prijatý touto osobou,
e)
z predaja majetku zahrnutého do konkurznej podstaty38) a z odpisu záväzkov pri konkurze alebo pri splátkovom kalendári, ktoré sú vykonané podľa osobitného predpisu,38) vrátane odpisu záväzkov voči veriteľom, ktorí v konkurze neuplatnili svoje pohľadávky voči daňovníkovi; rovnako sa postupuje aj pri odpise záväzkov u daňovníka, ak dôjde k zrušeniu konkurzu podľa osobitného predpisu,38b)
f)
prijatý v rámci plnenia vyživovacej povinnosti podľa osobitného predpisu39) a obdobné plnenie poskytované zo zahraničia,
g)
podľa § 6 ods. 3 a § 8 ods. 1 písm. a), ak úhrn týchto príjmov nepresiahne v zdaňovacom období 500 eur, pričom ak takto vymedzené príjmy presiahnu 500 eur, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad takto ustanovenú sumu; výdavky k príjmom zahrnovaným do základu dane sa zistia rovnakým pomerom, ako je pomer príjmov zahrnovaných do základu dane k celkovým príjmom,
h)
z prevodu členských práv a povinností v bytovom družstve súvisiacich s prevodom práva užívania nájomného družstevného bytu, ak daňovník užíval tento byt na bývanie aspoň päť rokov odo dňa uzavretia nájomnej zmluvy s bytovým družstvom, okrem príjmov, ktoré plynú daňovníkovi zo zmluvy o budúcom prevode členských práv a povinností v bytovom družstve súvisiacich s prevodom práva užívania nájomného družstevného bytu, uzavretej v čase do piatich rokov odo dňa uzavretia nájomnej zmluvy s bytovým družstvom,
i)
podľa § 8 ods. 1 písm. d) až f), ak úhrn týchto príjmov znížený o výdavok podľa § 8 ods. 5 a 7 nepresiahne v zdaňovacom období 500 eur, pričom toto oslobodenie sa nepoužije na príjmy z prevodu cenných papierov a príjmy z prevodu účasti (podielu) na spoločnosti s ručením obmedzeným, ktoré boli obchodným majetkom daňovníka, a príjmy z prevodu cenných papierov a príjmy z prevodu účasti (podielu) na spoločnosti s ručením obmedzeným nadobudnutých ako nepeňažné plnenie podľa písmena p) a § 5 ods. 7 písm. q); ak takto vymedzený rozdiel medzi úhrnom príjmov a úhrnom výdavkov presiahne 500 eur, do základu dane sa zahrnie len rozdiel nad takto ustanovenú sumu; ak daňovník súčasne dosiahol aj príjmy podľa § 6 ods. 3 a § 8 ods. 1 písm. a), uplatní sa oslobodenie od dane podľa písmena g) a podľa tohto písmena, najviac v úhrnnej výške 500 eur,
j)
získaný nadobudnutím vlastníctva bytu ako náhrady za uvoľnený byt alebo prijatá náhrada za uvoľnený byt užívateľom bytu od oprávnenej osoby, ktorej bola vydaná nehnuteľnosť podľa osobitných predpisov3) alebo od dediča oprávnenej osoby, ktorej bola vydaná táto nehnuteľnosť, v ktorej sa takýto byt nachádza,
k)
z predaja cenných papierov podľa § 8 ods. 1 písm. e) prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu39b) alebo na obdobnom zahraničnom regulovanom trhu, a to po uplynutí jedného roka od ich nadobudnutia, ak doba medzi ich prijatím na regulovaný trh alebo obdobný zahraničný regulovaný trh a predajom presiahne jeden rok okrem cenných papierov nadobudnutých ako nepeňažné plnenie podľa písmena p) a § 5 ods. 7 písm. q); od dane nie je oslobodený príjem z predaja cenných papierov, ktoré boli obchodným majetkom daňovníka,
l)
z predaja cenných papierov, opcií a príjem z derivátových operácií plynúci z dlhodobého investičného sporenia po splnení podmienok ustanovených osobitným predpisom37afc) vrátane príjmu vyplateného po uplynutí 15 rokov od začiatku dlhodobého investičného sporenia; od dane nie je oslobodený príjem z predaja cenných papierov, opcií a príjem z derivátových operácií, ktoré boli obchodným majetkom daňovníka,
m)
podľa § 8 ods. 1 písm. r), ak úhrn týchto príjmov nepresiahne v zdaňovacom období 500 eur, pričom ak takto vymedzené príjmy presiahnu 500 eur, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad takto ustanovenú sumu; výdavky k príjmom zahrnovaným do základu dane sa zistia rovnakým pomerom, ako je pomer príjmov zahrnovaných do základu dane k celkovým príjmom,
n)
podľa § 3 ods. 1 písm. g), ak v príslušnom zdaňovacom období nepresiahne 500 eur od jednotlivého pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou, pričom ak takto vymedzený príjem presiahne 500 eur
1.
daň z tohto príjmu sa vyberie zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. r) len zo sumy presahujúcej 500 eur od jednotlivého platiteľa dane v príslušnom zdaňovacom období,
2.
zahrnie sa do osobitného základu dane podľa § 51e len v sume presahujúcej 500 eur od jednotlivého pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou v príslušnom zdaňovacom období,
o)
z predaja nehnuteľnosti nadobudnutej podľa osobitného predpisu,39c) a to po uplynutí piatich rokov odo dňa jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku, okrem príjmov, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej do piatich rokov od jej nadobudnutia alebo jej vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzavretá až po piatich rokoch od jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku, pričom
1.
do uplynutia piatich rokov sa započíta aj doba od nadobudnutia pôvodnej nehnuteľnosti, ktorá bola nahradená nehnuteľnosťou podľa osobitného predpisu,39c)
2.
pri nadobudnutej nehnuteľnosti dedením v priamom rade je príjem z predaja tejto nehnuteľnosti oslobodený po uplynutí piatich rokov od nadobudnutia poručiteľom, pri ktorom sa uplatní aj postup podľa prvého bodu,
p)
z nepeňažného plnenia nadobudnutého daňovníkom s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 formou akcie ocenenej v jej nominálnej hodnote alebo obchodného podielu na spoločnosti s ručením obmedzeným oceneného v hodnote vkladu zistenej podľa § 25a pripadajúceho na daňovníka v súvislosti s jeho výkonom činnosti, z ktorej dosahuje príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 vykonávanej pre obchodnú spoločnosť, ktorej akcie alebo obchodný podiel takto získal, ak
1.
táto obchodná spoločnosť nevyplácala podiely na zisku (dividendu) zo svojho zisku odo dňa registrácie podľa § 49a, a to do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom bolo toto plnenie nadobudnuté týmto daňovníkom a
2.
tieto akcie neboli a nie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu alebo na obdobnom zahraničnom regulovanom trhu39b) a to do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom bolo toto plnenie nadobudnuté týmto daňovníkom,
r)
z výnosov (príjmov) zo štátnych dlhopisov pre občanov39d) a príjem z predaja štátnych dlhopisov pre občanov, okrem výnosov (príjmov) zo štátnych dlhopisov pre občanov a príjmov z predaja štátnych dlhopisov pre občanov, ktoré sú alebo boli obchodným majetkom daňovníka; rovnako sa posudzujú aj výnosy (príjmy) z dlhopisov obdobných ako sú štátne dlhopisy pre občanov a príjmy z predaja týchto dlhopisov vydaných iným členským štátom Európskej únie alebo štátom, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore,
s)
vo výške poskytnutej pomoci pri splácaní úveru na bývanie formou vrátenia časti zvýšenej splátky úveru na bývanie39e) bankou a pobočkou zahraničnej banky,94) okrem stavebnej sporiteľne.39f)
(2)
Od dane sú oslobodené aj
a)
dávky, podpory a služby z verejného zdravotného poistenia,20) individuálneho zdravotného poistenia,20) sociálneho poistenia,21a) nemocenského zabezpečenia a úrazového zabezpečenia,40) plnenia zo starobného dôchodkového sporenia,40a) okrem sumy vyplatenej podľa osobitného predpisu,40c) a plnenia z povinného zahraničného poistenia rovnakého druhu,
b)
dávka a príspevky na zabezpečenie základných životných podmienok a riešenie hmotnej núdze,41) sociálne služby,42) peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia,42) štátne dávky a štátne sociálne dávky upravené osobitnými predpismi,43) finančný príspevok poskytnutý profesionálnemu náhradnému rodičovi na úpravu bytu alebo rodinného domu podľa osobitného predpisu,43a) ďalšie sociálne dávky44) a plnenia rovnakého druhu z členských štátov Európskej únie a štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore,
c)
príplatok k náhrade príjmu, príplatok k nemocenskému, príplatok k podpore pri ošetrovaní člena rodiny, príplatok k peňažnej pomoci v materstve a príplatok k dôchodku vrátane príplatku za výkon funkcie sudcu, sudcu ústavného súdu a prokurátora poskytované podľa osobitných predpisov,45)
d)
plnenia poskytované v rámci aktívnej politiky trhu práce46) okrem platieb prijatých v súvislosti s výkonom činností, z ktorých plynú príjmy podľa § 6, ak nejde o plnenia poskytované v rámci aktívnej politiky trhu práce,46a)
e)
jednorazový príspevok za výkon mimoriadnej služby,47) motivačný príspevok, naturálne náležitosti, náhrada cestovného47a) a jednorazové odškodnenie pozostalých47b) poskytované v súvislosti so zaradením do operačných záloh, pohotovostných záloh a branných záloh podľa osobitného predpisu,
f)
dávky výsluhového zabezpečenia a služby sociálneho zabezpečenia príslušníkov ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov, Národného bezpečnostného úradu, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby a Slovenskej informačnej služby poskytované podľa osobitných predpisov49) okrem výsluhového príspevku, odchodného a rekreačnej starostlivosti,
g)
vecné dary alebo peňažné dary poskytované príslušníkom Hasičského a záchranného zboru, zamestnancom a členom hasičských jednotiek a fyzickým osobám pri záchrane života a majetku,50)
h)
plnenia z poistenia osôb okrem plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku, celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu podľa osobitného predpisu34a) alebo doplnkového dôchodkového sporenia podľa osobitného predpisu,35)
i)
prijaté náhrady škôd, náhrady nemajetkovej ujmy okrem náhrady nemajetkovej ujmy podľa § 8 ods. 1 písm. n), plnenia poskytované na odstránenie alebo zmiernenie následkov mimoriadnej udalosti,50a) plnenia z poistenia majetku a plnenia z poistenia zodpovednosti za škodu okrem platieb prijatých ako náhrada za
1.
stratu zdaniteľného príjmu, ak nejde o stratu príjmu zabezpečenú dávkami alebo príplatkami podľa písmen a) a c), alebo ak nejde o plnenia poskytované poisťovňou daňovníkovi v dôsledku úrazu, ak má viac ako 40%-ný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť, najviac do výšky sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a), pričom ak takto vymedzené plnenia presiahnu sumu podľa § 11 ods. 2 písm. a), do základu dane sa zahrnú len plnenia nad takto ustanovenú sumu; ak ide o plnenie vyplatené daňovníkovi na viac rokov, uplatní sa oslobodenie od dane v zdaňovacom období vyplatenia plnenia vo výške násobku sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) platnej v roku vyplatenia plnenia a počtu rokov, na ktoré je plnenie vyplatené, a to počnúc rokom, v ktorom bolo toto plnenie vyplatené, najviac do výšky 20 000 eur, pričom plnenie nad takto ustanovenú sumu je súčasťou základu dane (čiastkového základu dane) daňovníka,
2.
škodu spôsobenú na majetku, ktorý bol v čase vzniku škody obchodným majetkom,
3.
škodu spôsobenú v súvislosti s podnikaním alebo s inou samostatnou zárobkovou činnosťou daňovníka (§ 6 ods. 1 a 2) a za škodu spôsobenú daňovníkom v súvislosti s prenájmom (§ 6 ods. 3),
4.
škodu spôsobenú na majetku, ktorý mal daňovník prenajatý, ak tento majetok využíval na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť,
j)
štipendiá51) poskytované z prostriedkov štátneho rozpočtu alebo poskytované vysokými školami a obdobné plnenia poskytované zo zahraničia, štipendiá poskytované žiakom podľa osobitného predpisu,51a) podnikové štipendiá poskytované študentom vysokých škôl podľa osobitného predpisu,51b) podpory a príspevky z prostriedkov nadácií a občianskych združení,52) neziskových organizácií a neinvestičných fondov53) vrátane nepeňažného plnenia, podpory a príspevky54) poskytované z prostriedkov štátneho rozpočtu, rozpočtov obcí, vyšších územných celkov a štátnych fondov vrátane nepeňažného plnenia okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu príjmu alebo v súvislosti s výkonom činností, z ktorých plynú príjmy podľa § 5 a 6, ak nejde o platby poskytnuté podľa osobitného predpisu,54a)
k)
úroky z preplatku na dani zapríčineného správcom dane,55)
l)
výhry v lotériách a iných podobných hrách prevádzkovaných na základe povolenia vydaného podľa osobitných predpisov56) a obdobné výhry zo zahraničia,
m)
prijaté ceny alebo výhry neuvedené v písmene l) v hodnote neprevyšujúcej 350 eur za cenu alebo výhru, pričom ak takto vymedzené príjmy presiahnu sumu 350 eur, do základu dane sa zahrnú len príjmy presahujúce ustanovenú sumu; cenou alebo výhrou sa rozumie
1.
cena z verejnej súťaže, cena zo súťaže, v ktorej je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže, alebo ak ide o súťažiacich vybratých usporiadateľom súťaže, okrem odmeny zahrnutej do tejto ceny za použitie diela alebo výkonu, ak je súčasťou tejto ceny,
2.
výhra z reklamnej súťaže alebo zo žrebovania,
3.
cena zo športovej súťaže, pričom od dane nie sú oslobodené ceny zo športových súťaží prijaté daňovníkmi, ktorých športová činnosť je inou samostatnou zárobkovou činnosťou (§ 6),
n)
suma daňového zvýhodnenia na vyživované dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti57) (ďalej len „daňový bonus“) vyplatená daňovníkovi podľa § 33, suma daňového zvýhodnenia na zaplatené úroky pri úveroch na bývanie57a) (ďalej len „daňový bonus na zaplatené úroky“) podľa § 33a a plnenia rovnakého druhu z členských štátov Európskej únie a štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore,
o)
peňažné náhrady z Fondu ochrany vkladov58) a z Garančného fondu investícií,59)
p)
príjem z predaja podielového listu do výšky aktuálnej ceny podielového listu platnej v deň jeho predaja, okrem predaja podielového listu osobe so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí,
r)
prijatá náhrada za vyvlastnenie pozemkov a stavieb vo verejnom záujme vyplatená podľa osobitného predpisu,59b)
s)
finančné prostriedky plynúce z grantov poskytovaných na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná,
t)
suma priznaná a vyplatená zamestnancovi podľa § 32a (ďalej len „zamestnanecká prémia“),
u)
hmotné zabezpečenie žiakov stredných odborných škôl a žiakov odborných učilíšť poskytované podľa osobitného predpisu,59c)
v)
peňažné alebo nepeňažné plnenie poskytnuté právnickou osobou podľa osobitného predpisu59ca) fyzickej osobe pri bezodplatnom prevode zaknihovaných cenných papierov podľa osobitného predpisu,59d)
w)
príjmy osôb konajúcich v prospech Policajného zboru, vyplácané týmto osobám z osobitných finančných prostriedkov, ktoré Policajný zbor používa na úhradu výdavkov spojených s vykonávaním operatívno-pátracej činnosti, s vykonávaním kriminálneho spravodajstva, s používaním agenta a s ochranou svedka,59e)
x)
plnenia poskytované dobrovoľníkovi podľa osobitného predpisu,59i)
y)
nepeňažné plnenie poskytnuté držiteľom vo forme hodnoty stravy poskytnutej poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti na odbornom podujatí37ab) určenom výhradne na vzdelávací účel a nepeňažné plnenie poskytnuté držiteľom vo forme účasti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti na sústavnom vzdelávaní podľa osobitného predpisu;59ia) za účasť na sústavnom vzdelávaní sa považuje aj hodnota ubytovania a dopravy poskytnutá v súvislosti s týmto vzdelávaním,
z)
plnenie poskytované baníckym dôchodcom a vdovám po baníkoch alebo vdovám po baníckych dôchodcoch, ktorým nárok na toto plnenie vznikol podľa výnosu Federálneho ministerstva palív a energetiky č. 1/1990 zo dňa 23. januára 1990 o deputátnom uhlí a dreve59j) do 16. januára 1992,
aa)
odmena poskytnutá Úradom na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti podľa osobitného predpisu,59ja)
ab)
finančný príspevok,59jb) jednorazové odškodnenie pozostalých59jc) a naturálne náležitosti59jd) poskytované v súvislosti s výkonom dobrovoľnej vojenskej prípravy podľa osobitného predpisu,
ac)
peňažné plnenie a nepeňažné plnenie poskytnuté z prostriedkov štátneho rozpočtu pri príležitosti udeľovania štátnych cien a štátnych vyznamenaní,59je) čestných štátnych titulov59jf) a odmien športových reprezentantov79d) za dosiahnutý výsledok na medzinárodnej súťaži v pôsobnosti Medzinárodného olympijského výboru, Medzinárodného paralympijského výboru alebo Medzinárodného výboru športu nepočujúcich,59jg)
ad)
príspevok za zásluhy v športovej oblasti poskytovaný podľa osobitného predpisu,59jh)
ae)
jednorazový príspevok za zásluhy v športovej oblasti poskytovaný podľa osobitného predpisu,59ji)
af)
podpora v čase skrátenej práce,59jj)
ag)
finančný príspevok poskytovaný v súvislosti s plnením úloh Žandárskeho zboru.59jk)
(3)
Ak ide o predaj nehnuteľností uvedených v odseku 1 písm. a), alebo písm. b) po zániku a vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov,60) do lehoty uvedenej v odseku 1 písm. a), alebo písm. b) sa započítava doba, počas ktorej bola takáto nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.
(4)
Oslobodenie príjmov z predaja alebo prevodu nehnuteľností podľa odseku 1 písm. a) a b) alebo z prevodu uvedeného v odseku 1 písm. h) u predávajúceho alebo prevodcu sa posudzuje podľa dňa prijatia prvej platby alebo preddavku alebo podľa dňa uzavretia zmluvy o prevode, a to podľa toho, ktorý deň nastal skôr, bez ohľadu na to, v ktorom zdaňovacom období kupujúci alebo nadobúdateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo spojené s členským podielom.
(5)
Dňom vyradenia majetku z obchodného majetku daňovníka sa rozumie deň, v ktorom daňovník posledný raz účtoval majetok v účtovníctve alebo uvádzal v evidencii podľa § 6 ods. 11.

§ 11 — Nezdaniteľné časti základu dane zmenený 7589 → 7587 znakov

@@ -7,5 +7,5 @@

sa rovná alebo je nižší ako 92,8-násobok sumy životného minima39a) platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia (ďalej len "platné životné minimum"), nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca 21,0-násobku sumy životného minima39a) platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia (ďalej len "platné životné minimum"),

sa rovná alebo je nižší ako 91,8-násobok sumy životného minima39a) platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia (ďalej len "platné životné minimum"), nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca 21,0-násobku sumy životného minima39a) platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia (ďalej len "platné životné minimum"),

je vyšší ako 92,8-násobok platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca rozdielu 44,2-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka sa rovná nule.

je vyšší ako 91,8-násobok platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca rozdielu 51,6-násobku platného životného minima a jednej tretiny základu dane; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka sa rovná nule.

(3)

@@ -13,3 +13,3 @@

rovnajúci sa alebo nižší ako 176,8-násobok platného životného minima a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti57) v tomto zdaňovacom období

rovnajúci sa alebo nižší ako 154,8-násobok platného životného minima a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti57) v tomto zdaňovacom období

@@ -21,5 +21,5 @@

vyšší ako 176,8-násobok platného životného minima a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti57) v tomto zdaňovacom období

vyšší ako 154,8-násobok platného životného minima a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti57) v tomto zdaňovacom období

nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je suma zodpovedajúca rozdielu 63,4-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane tohto daňovníka; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule,

nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je suma zodpovedajúca rozdielu 70,8-násobku platného životného minima a jednej tretiny základu dane tohto daňovníka; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule,

Zobraziť celé znenie paragrafu

Predchádzajúce znenie

§ 11
Nezdaniteľné časti základu dane
(1)
Základ dane (čiastkový základ dane) zistený z príjmov podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2 alebo súčet čiastkových základov dane z týchto príjmov sa znižuje o nezdaniteľné časti základu dane uvedené v odsekoch 2, 3 a 8.
(2)
Ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane, ktorý
a)
sa rovná alebo je nižší ako 92,8-násobok sumy životného minima39a) platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia (ďalej len "platné životné minimum"), nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca 21,0-násobku sumy životného minima39a) platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia (ďalej len "platné životné minimum"),
b)
je vyšší ako 92,8-násobok platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca rozdielu 44,2-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka sa rovná nule.
(3)
Ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane
a)
rovnajúci sa alebo nižší ako 176,8-násobok platného životného minima a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti57) v tomto zdaňovacom období
1.
nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je suma zodpovedajúca 19,2-násobku platného životného minima,
2.
má vlastný príjem nepresahujúci sumu zodpovedajúcu 19,2-násobku platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je rozdiel medzi sumou zodpovedajúcou 19,2-násobku platného životného minima a vlastným príjmom manželky (manžela),
3.
má vlastný príjem presahujúci sumu zodpovedajúcu 19,2-násobku platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule,
b)
vyšší ako 176,8-násobok platného životného minima a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti57) v tomto zdaňovacom období
1.
nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je suma zodpovedajúca rozdielu 63,4-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane tohto daňovníka; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule,
2.
má vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je suma vypočítaná podľa prvého bodu, znížená o vlastný príjem manželky (manžela); ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule.
(4)
Na účely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane podľa odseku 3 sa považuje za
a)
manželku (manžela), na ktorú si môže daňovník uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane, manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti, ktorá sa v príslušnom zdaňovacom období starala o vyživované (§ 33 ods. 2) maloleté dieťa podľa osobitného predpisu63a) žijúce s daňovníkom v domácnosti, alebo ktorá v príslušnom zdaňovacom období poberala peňažný príspevok na opatrovanie63b) alebo bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie63c) alebo sa považuje za občana so zdravotným postihnutím,63d) alebo sa považuje za občana s ťažkým zdravotným postihnutím63e) a súčasne
b)
vlastný príjem manželky (manžela) príjem manželky (manžela) znížený o zaplatené poistné a príspevky, ktoré manželka (manžel) v príslušnom zdaňovacom období bola (bol) povinná z tohto príjmu zaplatiť; do vlastného príjmu manželky (manžela) sa nezahŕňa zamestnanecká prémia podľa § 32a, daňový bonus podľa § 33, zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, štátne sociálne dávky64) a štipendium poskytované študentovi, ktorý sa sústavne pripravuje na budúce povolanie.125)
(5)
Daňovník, ktorý si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane podľa odseku 3 len jeden alebo niekoľko kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, môže znížiť základ dane o nezdaniteľnú časť základu dane zodpovedajúcu jednej dvanástine nezdaniteľnej časti základu dane podľa odseku 3 za každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého boli splnené podmienky na uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti základu dane.
(6)
Základ dane daňovníka sa neznižuje o sumu vypočítanú podľa odseku 2, ak daňovník je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku, vyrovnávacieho príplatku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku22) alebo obdobného dôchodku zo zahraničia (ďalej len „dôchodok”) alebo ak mu dôchodok bol priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období a ak suma tohto dôchodku vrátane 13. dôchodku,64aa) je v úhrne vyššia ako suma, o ktorú sa znižuje základ dane podľa odseku 2. Ak suma dôchodku vrátane 13. dôchodku v úhrne nepresahuje sumu, o ktorú sa znižuje základ dane podľa odseku 2, zníži sa základ dane podľa odseku 2 len vo výške rozdielu medzi sumou, o ktorú sa znižuje základ dane podľa odseku 2 a vyplatenou sumou dôchodku vrátane 13. dôchodku.
(7)
Základ dane sa znižuje o nezdaniteľnú časť základu dane podľa odsekov 3 a 8 aj u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí.
(8)
Nezdaniteľnou časťou základu dane sú aj príspevky na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt podľa osobitného predpisu,34a) príspevky na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu35) a príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu.
(9)
Príspevky daňovníka na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt a príspevky daňovníka na doplnkové dôchodkové sporenie podľa odseku 8 je možné odpočítať od základu dane v sume, v akej sú v zdaňovacom období preukázateľne zaplatené, v úhrne najviac do 180 eur za rok; pri výpočte úhrnu príspevkov sporiteľa na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt a príspevkov účastníka na doplnkové dôchodkové sporenie sa použije postup podľa § 4 ods. 3.
(10)
Na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane podľa odseku 8 musia byť súčasne splnené tieto podmienky:
a)
príspevky podľa odseku 8 zaplatil daňovník na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31. decembri 2013 alebo na základe zmeny účastníckej zmluvy, ktorej súčasťou je zrušenie dávkového plánu, alebo na základe zmluvy o celoeurópskom osobnom dôchodkovom produkte podľa osobitného predpisu,64a)
b)
daňovník nemá uzatvorenú inú účastnícku zmluvu podľa osobitného predpisu,35) ktorá nespĺňa podmienky uvedené v písmene a).
(11)
Ak bol daňovníkovi vyplatený predčasný výber65) a v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach si uplatnil nezdaniteľnú časť základu dane podľa odseku 8, je povinný zvýšiť základ dane do troch zdaňovacích období od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom bola táto suma vyplatená o sumu zaplatených príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, o ktorú si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach znížil základ dane.
(12)
Ak má daňovník súčet čiastkových základov dane z príjmov podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2, zníži si najskôr čiastkový základ dane z príjmov podľa § 5 o nezdaniteľné časti základu dane uvedené v odsekoch 2, 3 a 8. Čiastkový základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 si zníži len o nezdaniteľné časti základu dane uvedené v odsekoch 2, 3, 8 a 12 prevyšujúce čiastkový základ dane z príjmov podľa § 5.

Nové znenie

§ 11
Nezdaniteľné časti základu dane
(1)
Základ dane (čiastkový základ dane) zistený z príjmov podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2 alebo súčet čiastkových základov dane z týchto príjmov sa znižuje o nezdaniteľné časti základu dane uvedené v odsekoch 2, 3 a 8.
(2)
Ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane, ktorý
a)
sa rovná alebo je nižší ako 91,8-násobok sumy životného minima39a) platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia (ďalej len "platné životné minimum"), nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca 21,0-násobku sumy životného minima39a) platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia (ďalej len "platné životné minimum"),
b)
je vyšší ako 91,8-násobok platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca rozdielu 51,6-násobku platného životného minima a jednej tretiny základu dane; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka sa rovná nule.
(3)
Ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane
a)
rovnajúci sa alebo nižší ako 154,8-násobok platného životného minima a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti57) v tomto zdaňovacom období
1.
nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je suma zodpovedajúca 19,2-násobku platného životného minima,
2.
má vlastný príjem nepresahujúci sumu zodpovedajúcu 19,2-násobku platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je rozdiel medzi sumou zodpovedajúcou 19,2-násobku platného životného minima a vlastným príjmom manželky (manžela),
3.
má vlastný príjem presahujúci sumu zodpovedajúcu 19,2-násobku platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule,
b)
vyšší ako 154,8-násobok platného životného minima a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti57) v tomto zdaňovacom období
1.
nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je suma zodpovedajúca rozdielu 70,8-násobku platného životného minima a jednej tretiny základu dane tohto daňovníka; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule,
2.
má vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je suma vypočítaná podľa prvého bodu, znížená o vlastný príjem manželky (manžela); ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule.
(4)
Na účely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane podľa odseku 3 sa považuje za
a)
manželku (manžela), na ktorú si môže daňovník uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane, manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti, ktorá sa v príslušnom zdaňovacom období starala o vyživované (§ 33 ods. 2) maloleté dieťa podľa osobitného predpisu63a) žijúce s daňovníkom v domácnosti, alebo ktorá v príslušnom zdaňovacom období poberala peňažný príspevok na opatrovanie63b) alebo bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie63c) alebo sa považuje za občana so zdravotným postihnutím,63d) alebo sa považuje za občana s ťažkým zdravotným postihnutím63e) a súčasne
b)
vlastný príjem manželky (manžela) príjem manželky (manžela) znížený o zaplatené poistné a príspevky, ktoré manželka (manžel) v príslušnom zdaňovacom období bola (bol) povinná z tohto príjmu zaplatiť; do vlastného príjmu manželky (manžela) sa nezahŕňa zamestnanecká prémia podľa § 32a, daňový bonus podľa § 33, zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, štátne sociálne dávky64) a štipendium poskytované študentovi, ktorý sa sústavne pripravuje na budúce povolanie.125)
(5)
Daňovník, ktorý si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane podľa odseku 3 len jeden alebo niekoľko kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, môže znížiť základ dane o nezdaniteľnú časť základu dane zodpovedajúcu jednej dvanástine nezdaniteľnej časti základu dane podľa odseku 3 za každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého boli splnené podmienky na uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti základu dane.
(6)
Základ dane daňovníka sa neznižuje o sumu vypočítanú podľa odseku 2, ak daňovník je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku, vyrovnávacieho príplatku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku22) alebo obdobného dôchodku zo zahraničia (ďalej len „dôchodok”) alebo ak mu dôchodok bol priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období a ak suma tohto dôchodku vrátane 13. dôchodku,64aa) je v úhrne vyššia ako suma, o ktorú sa znižuje základ dane podľa odseku 2. Ak suma dôchodku vrátane 13. dôchodku v úhrne nepresahuje sumu, o ktorú sa znižuje základ dane podľa odseku 2, zníži sa základ dane podľa odseku 2 len vo výške rozdielu medzi sumou, o ktorú sa znižuje základ dane podľa odseku 2 a vyplatenou sumou dôchodku vrátane 13. dôchodku.
(7)
Základ dane sa znižuje o nezdaniteľnú časť základu dane podľa odsekov 3 a 8 aj u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí.
(8)
Nezdaniteľnou časťou základu dane sú aj príspevky na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt podľa osobitného predpisu,34a) príspevky na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu35) a príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu.
(9)
Príspevky daňovníka na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt a príspevky daňovníka na doplnkové dôchodkové sporenie podľa odseku 8 je možné odpočítať od základu dane v sume, v akej sú v zdaňovacom období preukázateľne zaplatené, v úhrne najviac do 180 eur za rok; pri výpočte úhrnu príspevkov sporiteľa na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt a príspevkov účastníka na doplnkové dôchodkové sporenie sa použije postup podľa § 4 ods. 3.
(10)
Na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane podľa odseku 8 musia byť súčasne splnené tieto podmienky:
a)
príspevky podľa odseku 8 zaplatil daňovník na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31. decembri 2013 alebo na základe zmeny účastníckej zmluvy, ktorej súčasťou je zrušenie dávkového plánu, alebo na základe zmluvy o celoeurópskom osobnom dôchodkovom produkte podľa osobitného predpisu,64a)
b)
daňovník nemá uzatvorenú inú účastnícku zmluvu podľa osobitného predpisu,35) ktorá nespĺňa podmienky uvedené v písmene a).
(11)
Ak bol daňovníkovi vyplatený predčasný výber65) a v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach si uplatnil nezdaniteľnú časť základu dane podľa odseku 8, je povinný zvýšiť základ dane do troch zdaňovacích období od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom bola táto suma vyplatená o sumu zaplatených príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, o ktorú si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach znížil základ dane.
(12)
Ak má daňovník súčet čiastkových základov dane z príjmov podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2, zníži si najskôr čiastkový základ dane z príjmov podľa § 5 o nezdaniteľné časti základu dane uvedené v odsekoch 2, 3 a 8. Čiastkový základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 si zníži len o nezdaniteľné časti základu dane uvedené v odsekoch 2, 3, 8 a 12 prevyšujúce čiastkový základ dane z príjmov podľa § 5.

§ 15 — Sadzba dane zmenený 1786 → 2502 znakov

@@ -8,5 +8,9 @@

1a.

19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne 176,8-násobok sumy platného životného minima vrátane,

19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne 154,8-násobok sumy platného životného minima vrátane,

1b.

25 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 176,8-násobok platného životného minima,

25 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 154,8-násobok sumy platného životného minima a nepresiahne 212,4-násobok sumy platného životného minima vrátane,

1c.

30 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 212,4-násobok sumy platného životného minima a nepresiahne 264-násobok sumy platného životného minima vrátane,

1d.

35 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 264-násobok sumy platného životného minima,

@@ -16,5 +20,9 @@

3a.

19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne 176,8-násobok sumy platného životného minima vrátane,

19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne 154,8-násobok sumy platného životného minima vrátane,

3b.

25 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 176,8-násobok platného životného minima,

25 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 154,8-násobok sumy platného životného minima a nepresiahne 212,4-násobok sumy platného životného minima vrátane,

3c.

30 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 212,4-násobok sumy platného životného minima a nepresiahne 264-násobok sumy platného životného minima vrátane,

3d.

35 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 264-násobok sumy platného životného minima,

@@ -42,2 +50,4 @@

13 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 51ea ods. 2.

13 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 51ea ods. 2,

54 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 51eb.

Zobraziť celé znenie paragrafu

Predchádzajúce znenie

§ 15
Sadzba dane
Sadzba dane je, okrem § 15a, § 43 a 44, pre
a)
fyzickú osobu
1.
zo základu dane zisteného podľa § 4 ods. 1 písm. a)
1a.
19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne 176,8-násobok sumy platného životného minima vrátane,
1b.
25 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 176,8-násobok platného životného minima,
2.
15 % zo základu dane zisteného podľa § 4 ods. 1 písm. b) zníženého o daňovú stratu pre daňovníka, ktorý dosiahol za zdaňovacie obdobie zdaniteľné príjmy (výnosy) podľa § 6 ods. 1 a 2 neprevyšujúce sumu 100 000 eur,
3.
zo základu dane zisteného podľa § 4 ods. 1 písm. b) zníženého o daňovú stratu pre daňovníka, ktorý dosiahol za zdaňovacie obdobie zdaniteľné príjmy (výnosy) podľa § 6 ods. 1 a 2 prevyšujúce sumu 100 000 eur
3a.
19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne 176,8-násobok sumy platného životného minima vrátane,
3b.
25 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 176,8-násobok platného životného minima,
4.
19 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 7,
5.
7 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 51e ods. 3 písm. a),
6.
35 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 51e ods. 3 písm. b),
7.
13 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 51ea ods. 2,
b)
právnickú osobu
1.
zo základu dane zníženého o daňovú stratu
1a.
10 % pre daňovníka, ktorý dosiahol za zdaňovacie obdobie zdaniteľné príjmy (výnosy) neprevyšujúce sumu 100 000 eur,
1b.
21 % pre daňovníka neuvedeného v bode 1a. alebo bode 1c.,
1c.
24 % pre daňovníka, ktorý dosiahol za zdaňovacie obdobie zdaniteľné príjmy (výnosy) prevyšujúce sumu 5 000 000 eur,
2.
35 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 51e ods. 4,
3.
21 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 17f ods. 1 a 2,
4.
13 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 51ea ods. 2.

Nové znenie

§ 15
Sadzba dane
Sadzba dane je, okrem § 15a, § 43 a 44, pre
a)
fyzickú osobu
1.
zo základu dane zisteného podľa § 4 ods. 1 písm. a)
1a.
19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne 154,8-násobok sumy platného životného minima vrátane,
1b.
25 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 154,8-násobok sumy platného životného minima a nepresiahne 212,4-násobok sumy platného životného minima vrátane,
1c.
30 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 212,4-násobok sumy platného životného minima a nepresiahne 264-násobok sumy platného životného minima vrátane,
1d.
35 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 264-násobok sumy platného životného minima,
2.
15 % zo základu dane zisteného podľa § 4 ods. 1 písm. b) zníženého o daňovú stratu pre daňovníka, ktorý dosiahol za zdaňovacie obdobie zdaniteľné príjmy (výnosy) podľa § 6 ods. 1 a 2 neprevyšujúce sumu 100 000 eur,
3.
zo základu dane zisteného podľa § 4 ods. 1 písm. b) zníženého o daňovú stratu pre daňovníka, ktorý dosiahol za zdaňovacie obdobie zdaniteľné príjmy (výnosy) podľa § 6 ods. 1 a 2 prevyšujúce sumu 100 000 eur
3a.
19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne 154,8-násobok sumy platného životného minima vrátane,
3b.
25 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 154,8-násobok sumy platného životného minima a nepresiahne 212,4-násobok sumy platného životného minima vrátane,
3c.
30 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 212,4-násobok sumy platného životného minima a nepresiahne 264-násobok sumy platného životného minima vrátane,
3d.
35 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 264-násobok sumy platného životného minima,
4.
19 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 7,
5.
7 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 51e ods. 3 písm. a),
6.
35 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 51e ods. 3 písm. b),
7.
13 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 51ea ods. 2,
b)
právnickú osobu
1.
zo základu dane zníženého o daňovú stratu
1a.
10 % pre daňovníka, ktorý dosiahol za zdaňovacie obdobie zdaniteľné príjmy (výnosy) neprevyšujúce sumu 100 000 eur,
1b.
21 % pre daňovníka neuvedeného v bode 1a. alebo bode 1c.,
1c.
24 % pre daňovníka, ktorý dosiahol za zdaňovacie obdobie zdaniteľné príjmy (výnosy) prevyšujúce sumu 5 000 000 eur,
2.
35 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 51e ods. 4,
3.
21 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 17f ods. 1 a 2,
4.
13 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 51ea ods. 2,
5.
54 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 51eb.

§ 15a — Osobitná sadzba dane zmenený 2013 → 2014 znakov

@@ -3,3 +3,3 @@

(1)

Zdaniteľný príjem zo závislej činnosti plynúci prezidentovi Slovenskej republiky, poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky, členovi vlády Slovenskej republiky, predsedovi a podpredsedovi Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len „vybraný ústavný činiteľ“) podľa osobitného predpisu75a) vrátane príjmu uvedeného v § 5 ods. 1 písm. f) a ods. 3 písm. c) od zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane a vypláca vybranému ústavnému činiteľovi príjmy podľa osobitného predpisu75a) okrem sadzby dane podľa § 15 písm. a), podlieha zdaneniu aj osobitnou sadzbou dane vo výške 5 % (ďalej len „osobitná daň“).

(2)

Zobraziť celé znenie paragrafu

Predchádzajúce znenie

§ 15a
Osobitná sadzba dane
(1)
Zdaniteľný príjem zo závislej činnosti plynúci prezidentovi Slovenskej republiky, poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky, členovi vlády Slovenskej republiky, predsedovi a podpredsedovi Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len „vybraný ústavný činiteľ“) podľa osobitného predpisu75a) vrátane príjmu uvedeného v § 5 ods. 1 písm. f) a ods. 3 písm. c) od zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane a vypláca vybranému ústavnému činiteľovi príjmy podľa osobitného predpisu75a) okrem sadzby dane podľa § 15 písm. a), podlieha zdaneniu aj osobitnou sadzbou dane vo výške 5 % (ďalej len „osobitná daň“).
(2)
Suma osobitnej dane vybraného ústavného činiteľa, vypočítaná zo zdaniteľného príjmu zo závislej činnosti uvedeného v odseku 1 sadzbou podľa odseku 1, zaokrúhlená podľa § 47, pri výpočte základu dane neznižuje úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti vybraného ústavného činiteľa.
(3)
Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zodpovedá za správnosť výpočtu, zrazenia a odvedenia osobitnej dane. Osobitnú daň vybraného ústavného činiteľa odvedie zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, správcovi dane v lehote podľa § 35 ods. 6 a jej odvedením je osobitná daň vysporiadaná, pričom ak platiteľ dane nevykoná zrážku, nezrazí daň v správnej výške alebo zrazenú daň neodvedie, použije sa postup uvedený v § 43 ods. 12.
(4)
Mzdový list podľa § 39 ods. 2 vybraného ústavného činiteľa obsahuje aj údaj o sume osobitnej dane z príjmu uvedeného v odseku 1.
(5)
Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný oznámiť správcovi dane výšku sumy osobitnej dane vybraného ústavného činiteľa z príjmu zo závislej činnosti uvedeného v odseku 1 v lehote podľa § 49 ods. 2 ustanovenej pre podávanie prehľadu na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo.
(6)
Uplatnením osobitnej dane z príjmu zo závislej činnosti uvedeného v odseku 1 plynúceho vybranému ústavnému činiteľovi nie sú dotknuté ostatné ustanovenia tohto zákona o príjmoch zo závislej činnosti.

Nové znenie

§ 15a
Osobitná sadzba dane
(1)
Zdaniteľný príjem zo závislej činnosti plynúci prezidentovi Slovenskej republiky, poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky, členovi vlády Slovenskej republiky, predsedovi a podpredsedovi Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len „vybraný ústavný činiteľ“) podľa osobitného predpisu75a) vrátane príjmu uvedeného v § 5 ods. 1 písm. f) a ods. 3 písm. c) od zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane a vypláca vybranému ústavnému činiteľovi príjmy podľa osobitného predpisu75a) okrem sadzby dane podľa § 15 písm. a), podlieha zdaneniu aj osobitnou sadzbou dane vo výške 10 % (ďalej len „osobitná daň“).
(2)
Suma osobitnej dane vybraného ústavného činiteľa, vypočítaná zo zdaniteľného príjmu zo závislej činnosti uvedeného v odseku 1 sadzbou podľa odseku 1, zaokrúhlená podľa § 47, pri výpočte základu dane neznižuje úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti vybraného ústavného činiteľa.
(3)
Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zodpovedá za správnosť výpočtu, zrazenia a odvedenia osobitnej dane. Osobitnú daň vybraného ústavného činiteľa odvedie zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, správcovi dane v lehote podľa § 35 ods. 6 a jej odvedením je osobitná daň vysporiadaná, pričom ak platiteľ dane nevykoná zrážku, nezrazí daň v správnej výške alebo zrazenú daň neodvedie, použije sa postup uvedený v § 43 ods. 12.
(4)
Mzdový list podľa § 39 ods. 2 vybraného ústavného činiteľa obsahuje aj údaj o sume osobitnej dane z príjmu uvedeného v odseku 1.
(5)
Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný oznámiť správcovi dane výšku sumy osobitnej dane vybraného ústavného činiteľa z príjmu zo závislej činnosti uvedeného v odseku 1 v lehote podľa § 49 ods. 2 ustanovenej pre podávanie prehľadu na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo.
(6)
Uplatnením osobitnej dane z príjmu zo závislej činnosti uvedeného v odseku 1 plynúceho vybranému ústavnému činiteľovi nie sú dotknuté ostatné ustanovenia tohto zákona o príjmoch zo závislej činnosti.

§ 17 — Všeobecné ustanovenia o zisťovaní základu dane zmenený 45651 → 45959 znakov

@@ -74,2 +74,4 @@

výnos (príjem) vyplácaný zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok a výnos (príjem) vyplácaný z dlhopisov a pokladničných poukážok vydaných iným členským štátom Európskej únie alebo štátom, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore zahrnovaný do osobitného základu dane podľa § 51ea,

výnos (príjem) z poplatkov za vykonanie platobnej operácie prostredníctvom platobnej karty v prospech hráčskeho účtu56) zahrňovaný do osobitného základu dane podľa § 51eb,

@@ -209,3 +211,5 @@

odvod z nadmerných príjmov.79g)

odvod z nadmerných príjmov,79g)

výdavky (náklady) na podporu športu podľa § 30ca, ak v príslušnom zdaňovacom období daňovník vykáže kladný základ dane.

(20)

@@ -289,3 +293,3 @@

(38)

Základom dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou alebo základom dane (čiastkovým základom dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo základom dane (čiastkovým základom dane) z príjmov podľa § 6 ods. 3 a 4 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou na účely uplatnenia odseku 19 písm. h), odsekov 34, 35 a 37, § 17k, § 19 ods. 3 písm. n) a § 21 ods. 1 písm. h) sa rozumie základ dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 3 a 4 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou zistený podľa § 17 až 29 okrem ustanovení § 17 ods. 19 písm. h), ods. 34, 35 a 37, § 17k, § 19 ods. 3 písm. n) a § 21 ods. 1 písm. h).

Základom dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou alebo základom dane (čiastkovým základom dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo základom dane (čiastkovým základom dane) z príjmov podľa § 6 ods. 3 a 4 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou na účely uplatnenia odseku 19 písm. h) a l), odsekov 34, 35 a 37, § 17k, § 19 ods. 3 písm. n) a § 21 ods. 1 písm. h) sa rozumie základ dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 3 a 4 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou zistený podľa § 17 až 29 okrem ustanovení § 17 ods. 19 písm. h) a l), ods. 34, 35 a 37, § 17k, § 19 ods. 3 písm. n) a § 21 ods. 1 písm. h).

(39)

Zobraziť celé znenie paragrafu

Predchádzajúce znenie

§ 17
Všeobecné ustanovenia o zisťovaní základu dane
(1)
Pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa vychádza
a)
u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva1) alebo u daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11, z rozdielu medzi príjmami a výdavkami,
b)
u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva1) z výsledku hospodárenia,
c)
u daňovníka, ktorý na základe povinnosti podľa osobitného predpisu1) vykazuje výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke77a) podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo, z tohto výsledku hospodárenia, upraveného spôsobom ustanoveným vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom ministerstvom, alebo z výsledku hospodárenia, ktorý by vyčíslil, ak by účtoval v sústave podvojného účtovníctva,1) pričom na účely zistenia tohto výsledku hospodárenia je povinný viesť evidenciu v rozsahu a spôsobom ustanoveným pre sústavu podvojného účtovníctva1) a uchovávať ju podľa osobitného predpisu;77b) ak pri zisťovaní základu dane daňovník uplatnil postup, pri ktorom sa vychádza z výsledku hospodárenia vykázanom v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo upravenom spôsobom ustanoveným vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom ministerstvom, takto uplatnený postup je daňovník povinný uplatňovať aj v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach,
d)
u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. e)], ktorý na území Slovenskej republiky vykonáva činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorý nemá povinnosť viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu1) a nerozhodne sa postupovať podľa písmena a) alebo písmena b), z rozdielu medzi príjmami (výnosmi) a výdavkami (nákladmi) vykázanými v evidencii tohto daňovníka priraditeľnými tejto stálej prevádzkarni,
e)
u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. e)], ktorý na území Slovenskej republiky nevykonáva činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorý nemá povinnosť viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu1) a nerozhodne sa postupovať podľa písmena a) alebo písmena b), z rozdielu medzi príjmami (výnosmi) a výdavkami (nákladmi) vykázanými v evidencii tohto daňovníka.
(2)
Výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa
a)
zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške,
b)
upraví o sumy, ktoré nie sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sú zahrnované do základu dane,
c)
upraví o sumy, ktoré sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sa nezahrnú do základu dane,
d)
v dôsledku zmeny účtovnej metódy pri použití medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo okrem úpravy základu dane podľa odseku 44, v zdaňovacom období, v ktorom sa o zmene účtovnej metódy účtovalo,
1.
zvýši o sumu, ktorá v dôsledku tejto zmeny zvýšila vlastné zdroje, ak by táto zmena účtovnej metódy ovplyvnila zdaniteľné príjmy a daňové výdavky v tomto zdaňovacom období,
2.
zníži o sumu, ktorá v dôsledku tejto zmeny znížila vlastné zdroje, ak by táto zmena účtovnej metódy ovplyvnila zdaniteľné príjmy a daňové výdavky v tomto zdaňovacom období.
(3)
Do základu dane podľa odseku 1 sa nezahŕňa
a)
príjem, pri ktorom vybraním dane zrážkou podľa § 43 ods. 6 je splnená daňová povinnosť alebo pri ktorom daňovník nevyužil možnosť odpočítať daň vybranú zrážkou ako preddavok na daň podľa § 43 ods. 7,
b)
príjem z nákupu vlastných akcií za hodnotu nižšiu, ako je ich menovitá hodnota, pri následnom znížení základného imania; za príjem z nákupu sa považuje rozdiel medzi menovitou hodnotou akcií a nižšou hodnotou, za ktorú sa nakúpili,
c)
suma, ktorá už bola u toho istého daňovníka zdanená podľa tohto zákona alebo podľa doterajších predpisov,
d)
daň z pridanej hodnoty vzťahujúca sa na hmotný majetok a nehmotný majetok,
1.
na ktorú si platiteľ dane z pridanej hodnoty6) uplatnil nárok na odpočet pri registrácii podľa osobitného predpisu, pričom o daň z pridanej hodnoty6) je daňovník povinný znížiť vstupnú cenu hmotného majetku a nehmotného majetku,
2.
ktorú je platiteľ dane z pridanej hodnoty povinný odviesť pri zrušení registrácie podľa osobitného predpisu,6) o ktorú upraví vstupnú cenu hmotného majetku a nehmotného majetku,
e)
suma rovnajúca sa hodnote 45 % z rozdielu, o ktorý úhrn výdavkov (nákladov) z prevádzky vlastného stravovacieho zariadenia prevyšuje úhrn príjmov z jeho prevádzky,
f)
dotácia poskytnutá na obstaranie odpisovaného hmotného majetku v zdaňovacom období, v ktorom bolo o nej účtované vo výnosoch podľa osobitného predpisu;1) táto dotácia sa zahrnie do základu dane počas doby odpisovania tohto majetku podľa § 26 a vo výške odpisu podľa § 27 alebo § 28 alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitej dotácie na obstaranie tohto majetku,
g)
suma súvisiaca s obstaraním dlhodobého nehmotného majetku alebo dlhodobého hmotného majetku alebo dlhodobého finančného majetku účtovaná na účtoch obstarania dlhodobého nehmotného majetku alebo obstarania dlhodobého hmotného majetku alebo obstarania dlhodobého finančného majetku alebo v knihe dlhodobého majetku podľa osobitného predpisu1) alebo evidovaná v evidencii podľa § 6 ods. 11 pri zrušení prác a trvalom zastavení prác alebo pri ukončení obstarávania dlhodobého finančného majetku, ak nejde o škodu; táto suma sa zahrnie do základu dane rovnomerne počas 36 mesiacov počnúc mesiacom, v ktorom daňovník o týchto skutočnostiach účtoval alebo ich evidoval v evidencii podľa § 6 ods. 11,
h)
dotácia, podpora a príspevok u daňovníka, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo, ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 v zdaňovacom období, v ktorom ich prijal, ak neboli použité na úhradu daňových výdavkov; tieto príjmy nepoužité na úhradu daňových výdavkov sú zahrnované do základu dane
1.
postupne vo výške odpisov majetku nadobudnutého z týchto príjmov alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitej dotácie, podpory a príspevku na obstaranie odpisovaného majetku,
2.
v období čerpania dotácie, podpory a príspevku, ak tieto príjmy nesúvisia s výdavkom účtovaným v zdaňovacom období, v ktorom boli prijaté,
i)
príjem a obstarávacia cena cenného papiera účtovaná do výdavkov (nákladov) pri zabezpečovacom prevode cenného papiera u dlžníka a pri spätnom prevode cenného papiera u veriteľa,
j)
inventarizačný prebytok odpisovaného hmotného majetku a nehmotného majetku zistený pri inventarizácii1) v zdaňovacom období, v ktorom bolo o ňom účtované vo výnosoch podľa osobitného predpisu;1) tento prebytok sa zahrnie do základu dane počas doby odpisovania tohto majetku podľa § 26 a vo výške odpisu podľa § 27,
k)
príjem na základe zmluvy o sponzorstve v športe29ab) u daňovníka, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo, ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 v zdaňovacom období, v ktorom ho prijal, ak nebol použitý na úhradu daňových výdavkov; tieto príjmy nepoužité na úhradu daňových výdavkov sú zahrnované do základu dane
1.
postupne vo výške odpisov majetku nadobudnutého z týchto príjmov alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitého príjmu na obstaranie odpisovaného majetku,
2.
v období čerpania sponzorského, ak tieto príjmy nesúvisia s výdavkom účtovaným v zdaňovacom období, v ktorom boli prijaté,
l)
príjem (výnos) na základe zmluvy o sponzorstve v športe29ab) použitý na obstaranie odpisovaného hmotného majetku v zdaňovacom období, v ktorom bolo o ňom účtované vo výnosoch podľa osobitného predpisu;1) toto sponzorské sa zahrnie do základu dane počas doby odpisovania tohto majetku podľa § 26 a vo výške odpisu podľa § 27 alebo § 28 alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitého príjmu na obstaranie tohto majetku,
m)
príjem (výnos) z reklám plynúci daňovníkovi podľa § 12 ods. 3 písm. a), ktorý účtuje v sústave podvojného účtovníctva v zdaňovacom období, v ktorom bolo o ňom účtované vo výnosoch podľa osobitného predpisu;1) tento príjem (výnos) z reklám sa zahrnie do základu dane daňovníka v zdaňovacom období, v ktorom ich prijal,
n)
príjem (výnos) z kryptoaktíva nadobudnutého prírastkom získaným overovaním transakcií v sieti daného kryptoaktíva v zdaňovacom období jeho nadobudnutia; tento príjem (výnos) sa zahrnie do základu dane v zdaňovacom období realizácie predaja kryptoaktíva,
o)
suma rovnajúca sa rozdielu medzi reálnou hodnotou77ba) a vstupnou cenou podľa § 25b ods. 1 písm. a) pri kryptoaktíve nadobudnutom kúpou,
p)
výnos (príjem) vyplácaný zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok a výnos (príjem) vyplácaný z dlhopisov a pokladničných poukážok vydaných iným členským štátom Európskej únie alebo štátom, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore zahrnovaný do osobitného základu dane podľa § 51ea,
r)
suma vo výške poskytnutej pomoci pri splácaní úveru na bývanie formou vrátenia časti zvýšenej splátky úveru na bývanie39e) bankou a pobočkou zahraničnej banky,94) okrem stavebnej sporiteľne.39f)
(4)
Súčasťou základu dane je aj príjem, z ktorého daň vyberanú zrážkou podľa § 43 ods. 6 písm. a) až c) je možné považovať za preddavok na daň, pri ktorom daňovník využil možnosť daň vyberanú zrážkou odpočítať ako preddavok na daň podľa § 43 ods. 7. Súčasťou základu dane daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou podľa § 2 písm. e) tretieho bodu, ktorý na území Slovenskej republiky podniká prostredníctvom stálej prevádzkarne a daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou podľa § 2 písm. d) druhého bodu s výnimkou subjektu nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie (§ 12 ods. 2), a Národnej banky Slovenska je aj výnos z dlhopisov a pokladničných poukážok.
(5)
Pri určení základu dane závislej osoby podľa § 2 písm. n)
a)
je jeho súčasťou aj rozdiel, o ktorý sa ceny alebo podmienky vo významných kontrolovaných transakciách líšia od cien alebo podmienok, ktoré by sa použili medzi nezávislými osobami v porovnateľných transakciách, pričom tento rozdiel znižuje základ dane alebo zvyšuje daňovú stratu a pri určení tohto rozdielu sa použije postup podľa § 18; za významnú kontrolovanú transakciu alebo skupinu kontrolovaných transakcií sa na účely určenia základu dane závislej osoby považuje právny vzťah alebo iný obdobný vzťah, na ktorého základe v príslušnom zdaňovacom období jedna alebo viac závislých osôb dosiahne zdaniteľný príjem (výnos) alebo daňový výdavok (náklad) v hodnote prevyšujúcej 10 000 eur, pričom za významnú kontrolovanú transakciu sa považuje aj úver alebo pôžička s istinou nad 50 000 eur,
b)
môže táto osoba zahrnúť do daňových výdavkov pomernú časť výdavkov (nákladov) vynaložených inou osobou alebo subjektom, voči ktorej je závislou osobou, ak
1.
tieto výdavky (náklady) preukázateľne súvisia s predmetom činnosti tejto osoby,
2.
by bola za porovnateľných okolností a podmienok transakcie ochotná za takéto plnenie zaplatiť, ak by bolo poskytnuté nezávislou osobou, alebo by si takúto činnosť uskutočnila sama pre seba,
3.
preukáže úhrnnú výšku výdavkov (nákladov) súvisiacich alebo vynaložených na toto plnenie a spôsob ich delenia medzi osoby dosahujúce úžitok z tohto predmetu transakcie a
4.
je táto pomerná časť výdavkov zaúčtovaná v účtovníctve daňovníka podľa osobitného predpisu1) alebo je zaevidovaná v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11.
(6)
Úpravu základu dane závislej osoby na území Slovenskej republiky povolí správca dane, ktorého zverejní na svojom webovom sídle finančné riaditeľstvo, ak daňová správa štátu, s ktorým má Slovenská republika uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, vykonala úpravu základu dane závislej osoby v zahraničí, ktorá je v súlade s princípom nezávislého vzťahu podľa § 18 ods. 1. Povolenie takejto úpravy správca dane, ktorého zverejní na svojom webovom sídle finančné riaditeľstvo písomne oznámi daňovníkovi. Ak daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou vykonal úpravu základu dane podľa odseku 5 alebo ak bola správcom dane vykonaná úprava základu dane inej závislej osoby na území Slovenskej republiky podľa odseku 5, ktorá je v súlade s princípom nezávislého vzťahu podľa § 18 ods. 1, môže iná závislá osoba, ktorá je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou alebo daňovníkom podľa § 2 písm. e) so stálou prevádzkarňou, vykonať úpravu základu dane pre kontrolované transakcie, ktoré podliehali úprave podľa odseku 5. Ak bola vykonaná úprava základu dane inej závislej osoby na území Slovenskej republiky podľa odseku 5 a daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou si uplatňuje úľavu na dani podľa § 30a alebo § 30b, je tento daňovník povinný vykonať úpravu základu dane pre kontrolované transakcie. Ak daňovník uplatňujúci si úľavu na dani podľa § 30a alebo § 30b znížil základ dane a súčasne uplatnil postup podľa § 30a ods. 8 alebo § 30b ods. 8, je iná závislá osoba na území Slovenskej republiky povinná vykonať úpravu základu dane pre kontrolované transakcie podľa odseku 5. Súčasne je daňovník povinný v lehote na podanie daňového priznania alebo dodatočného daňového priznania predložiť správcovi dane oznámenie o takto vykonanej úprave základu dane, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle. Toto oznámenie obsahuje
a)
označenie daňovníka, ktorý vykonal úpravu základu dane podľa prvej až šiestej vety, v rozsahu
1.
daňové identifikačné číslo,
2.
meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu,
3.
obchodné meno alebo názov, adresa sídla,
4.
informácia o uplatnení úľavy na dani pre príjemcov investičnej pomoci podľa § 30a,
5.
informácia o uplatnení úľavy na dani pre prijímateľa stimulov podľa § 30b,
6.
ďalšie údaje identifikujúce daňovníka, ktorý vykonal úpravu základu dane,
b)
údaje o inej závislej osobe na území Slovenskej republiky, ktorá vykonala úpravu základu dane podľa odseku 5, v rozsahu
1.
daňové identifikačné číslo,
2.
meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu,
3.
obchodné meno alebo názov, adresa sídla,
4.
informácia o uplatnení úľavy na dani pre príjemcov investičnej pomoci podľa § 30a,
5.
informácia o uplatnení úľavy na dani pre prijímateľa stimulov podľa § 30b,
6.
ďalšie údaje identifikujúce závislú osobu, ktorá vykonala úpravu základu dane,
c)
údaje o výške úpravy základu dane podľa prvej až šiestej vety.
(7)
Základ dane alebo daňová strata daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý vykonáva činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom stálej prevádzkarne, nemôže byť nižší alebo daňová strata nemôže byť vyššia, ako by bola dosiahnutá, keby ako nezávislá osoba vykonávala rovnaké alebo podobné činnosti nezávisle od jej zriaďovateľa. Základ dane alebo daňová strata sa zistí podľa § 17 až 29. Do zdaniteľných príjmov (výnosov) sa zahŕňa príjem (výnos) dosiahnutý činnosťou stálej prevádzkarne alebo nakladaním s majetkom stálej prevádzkarne. Do daňových výdavkov (nákladov) sa môžu zahrnúť aj výdavky (náklady) preukázateľne vynaložené zriaďovateľom stálej prevádzkarne na účely tejto stálej prevádzkarne vrátane výdavkov (nákladov) na vedenie a všeobecných správnych výdavkov (nákladov) bez ohľadu na miesto ich vzniku, ak zriaďovateľ stálej prevádzkarne preukáže úhrnnú výšku týchto výdavkov (nákladov) za podnik ako celok, zdôvodní spôsob ich delenia medzi jednotlivé časti podniku daňovníka a preukáže tok výrobkov alebo služieb smerujúcich do tejto stálej prevádzkarne. Ak nemožno určiť základ dane týmto spôsobom alebo ak určenie základu dane týmto spôsobom nie je v súlade s princípom nezávislého vzťahu (§ 18), na jeho určenie možno použiť pomer zisku alebo straty k výdavkom (nákladom) alebo k príjmom (výnosom) alebo podobné porovnateľné ukazovatele u porovnateľných daňovníkov, ak sa na ich základe preukázateľne vyčísli základ dane v súlade s princípom nezávislého vzťahu (§ 18). Ďalej možno použiť metódu delenia celkových ziskov podniku daňovníka jeho rôznym častiam alebo organizačným zložkám, ak sa dodrží princíp nezávislého vzťahu (§ 18). Príjmy (výnosy) a výdavky (náklady), ktoré sú priraditeľné stálej prevádzkarni umiestnenej na území Slovenskej republiky a ktoré vznikli u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou pred vznikom stálej prevádzkarne, sa uvedú v prvom daňovom priznaní podanom za túto stálu prevádzkareň. Ak daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou vznikli príjmy (výnosy) priraditeľné stálej prevádzkarni umiestnenej na území Slovenskej republiky po zdaňovacom období, v ktorom zanikla stála prevádzkareň, tieto príjmy (výnosy) sa uvedú v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom sú tieto príjmy (výnosy) vykázané u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou. Ak daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou vznikli výdavky (náklady) priraditeľné stálej prevádzkarni umiestnenej na území Slovenskej republiky alebo splní podmienky na ich zahrnutie do daňových výdavkov po zdaňovacom období, v ktorom zanikla stála prevádzkareň, tieto výdavky (náklady) sa môžu vykázať v dodatočnom daňovom priznaní za niektoré z posledných dvoch zdaňovacích období, v ktorých táto stála prevádzkareň existovala. Na úpravu základu dane stálej prevádzkarne sa primerane použije postup podľa § 18. O použitej metóde úpravy základu dane stálej prevádzkarne vo vzťahu k zriaďovateľovi a iným závislým osobám je daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou povinný viesť dokumentáciu. Obsah a rozsah dokumentácie o použitej metóde určenia základu dane stálej prevádzkarne určí ministerstvo. Daňovník môže písomne požiadať správcu dane, ktorého zverejní na svojom webovom sídle finančné riaditeľstvo, o odsúhlasenie použitia konkrétnej metódy určenia základu dane stálej prevádzkarne. Na odsúhlasenie použitia konkrétnej metódy určenia základu dane stálej prevádzkarne sa primerane použije postup podľa § 18 ods. 4 až 10.
(8)
Základ dane v zdaňovacom období, v ktorom dochádza k zrušeniu daňovníka s likvidáciou (§ 41 ods. 3) alebo v ktorom bol na daňovníka vyhlásený konkurz (§ 41 ods. 5), alebo v ktorom dochádza k skončeniu podnikania daňovníka (§ 6) alebo k skončeniu inej samostatnej zárobkovej činnosti, alebo prenájmu (§ 6), upraví daňovník, ktorý
a)
účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11, o cenu nespotrebovaných zásob, zostatky vytvorených rezerv podľa § 20 ods. 9 písm. b), d) a e) a opravných položiek k nadobudnutému majetku, výšku záväzkov, ktorých úhrada sa považuje za daňový výdavok podľa § 19, a výšku pohľadávok, ktorých inkaso sa považuje za zdaniteľný príjem, okrem pohľadávok uvedených v § 19 ods. 2 písm. h) prvom až piatom a siedmom bode a o pomernú výšku nájomného, ktorá pripadá na príslušné zdaňovacie obdobie alebo jeho časť; pri ďalšom predaji nespotrebovaných zásob sa zahrnie do základu dane iba rozdiel, o ktorý prevyšuje cena, za ktorú boli nespotrebované zásoby predané, cenu nespotrebovaných zásob už zahrnutých do základu dane,
b)
účtuje v sústave podvojného účtovníctva, o zostatky vytvorených rezerv a opravných položiek, príjmov budúcich období, výnosov budúcich období, výdavkov budúcich období a nákladov budúcich období s výnimkou tých, ktoré preukázateľne súvisia s obdobím likvidácie alebo konkurzu,
c)
uplatňuje výdavky podľa § 6 ods. 10, o cenu nespotrebovaných zásob a o výšku pohľadávok s výnimkou pohľadávok uvedených v § 19 ods. 2 písm. h).
(9)
Na účely zistenia základu dane podľa odseku 8 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, skončením podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu je zánik oprávnenia, osvedčenia alebo iného rozhodnutia na výkon činnosti, prerušenie alebo pozastavenie a neobnovenie podnikania do lehoty na podanie daňového priznania s výnimkou sezónnych činností alebo skončenie poberania príjmov z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo poberania príjmov z prenájmu.
(10)
Rozdiel zo vzájomného započítania pohľadávok a záväzkov pri zlúčení, splynutí alebo odštiepení obchodných spoločností alebo družstiev vykázaný podľa osobitného predpisu1) účtovaný na účet nerozdelený zisk minulých rokov alebo neuhradená strata minulých rokov sa zahrnie do základu dane v zdaňovacom období, ktoré začína rozhodným dňom podľa osobitného predpisu.77c)
(11)
Na vyčíslenie základu dane podľa odseku 1 pri
a)
kúpe podniku alebo jeho časti sa použije ocenenie majetku v reálnych hodnotách a postupuje sa podľa § 17a, ak ide o daňovníka, ktorý zisťuje základ dane podľa odseku 1 písm. a), b) alebo písm. c),
b)
nepeňažnom vklade sa použije ocenenie majetku v
1.
reálnych hodnotách alebo v hodnote započítanej na vklad spoločníka,37a) ak sa postupuje podľa § 17b, alebo
2.
pôvodných cenách, ak sa postupuje podľa § 17d,
c)
premene sa použije ocenenie majetku v
1.
reálnych hodnotách, ak sa postupuje podľa § 17c a § 17ca, alebo
2.
pôvodných cenách, ak sa postupuje podľa §17e a § 17ea.
(12)
Základ dane daňovníka s príjmami podľa § 6, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11, sa
a)
zvýši o menovitú hodnotu pohľadávky pri jej vklade do obchodnej spoločnosti alebo družstva alebo pri jej postúpení, a to aj ak ide o pohľadávku, ktorú daňovník vložil alebo postúpil za cenu nižšiu, ako je jej menovitá hodnota,
b)
zvýši pri vyradení pohľadávky z účtovníctva alebo z evidencie o sumu vo výške odpisu menovitej hodnoty pohľadávky alebo pri pohľadávke nadobudnutej postúpením vo výške jej obstarávacej ceny okrem pohľadávok uvedených v § 19 ods. 2 písm. h) prvom až piatom a siedmom bode,
c)
zníži pri vyradení pohľadávky z účtovníctva alebo z evidencie o sumu vo výške zaplatenej obstarávacej ceny pohľadávky nadobudnutej postúpením pri splnení podmienok uvedených v § 19 ods. 2 písm. h) prvom až piatom a siedmom bode,
d)
zníži o sumu vo výške zaplatenej obstarávacej ceny pohľadávky nadobudnutej postúpením v zdaňovacom období, v ktorom došlo k úhrade dlžníkom alebo postupníkom pri jej ďalšom postúpení, najviac však do výšky príjmov plynúcich z tejto úhrady.
(13)
Postup podľa odseku 19 použije pri zisťovaní základu dane daňovník, ktorý
a)
kupuje podnik alebo jeho časť (ďalej len „daňovník kupujúci podnik“),
b)
je prijímateľom nepeňažného vkladu,
c)
je právnym nástupcom daňovníka zrušeného bez likvidácie alebo daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením.
(14)
Súčasťou základu dane daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou je aj základ dane alebo daňová strata stálej prevádzkarne umiestnenej v zahraničí. Pri jeho zisťovaní sa postupuje podľa odseku 1 s výnimkou výdavkov, ktoré je daňovník povinný uhrádzať podľa právnych predpisov platných v štáte, v ktorom je zdroj príjmu, ktoré možno uplatniť do daňových výdavkov v rozsahu ustanovenom v týchto právnych predpisoch. Rovnako postupuje daňovník pri zmene sídla alebo miesta skutočného vedenia obchodnej spoločnosti alebo družstva zo zahraničia na územie Slovenskej republiky, ak v zahraničí zostáva jeho stála prevádzkareň.
(15)
Pri zrušení opravných položiek a zrušení rezerv na účet nerozdelený zisk minulých rokov1) sa základ dane zvyšuje o zaúčtovanú výšku zostatkov týchto účtov, ak ich tvorba je považovaná za daňový výdavok. Opravy chýb minulých účtovných období, ak ide o náklady (výdavky) uznané za daňový výdavok alebo výnosy (príjmy) zahrnované do zdaniteľných príjmov, sa zahrnujú do základu dane toho zdaňovacieho obdobia, s ktorým vecne a časovo súvisia, bez ohľadu na to, či sa účtujú do nákladov, výnosov alebo na účet nerozdelený zisk minulých rokov.
(16)
Do základu dane daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie (§ 12 ods. 2) sa pri predaji majetku, ktorý bol používaný na činnosť, z ktorej príjmy sú predmetom dane, zahrnie rozdiel, o ktorý príjem z jeho predaja prevyšuje cenu podľa § 25, zníženú o odpisy uplatnené v daňových výdavkoch vypočítané podľa § 27 alebo § 28. Pri predaji hmotného majetku, ktorý tento daňovník nepoužíval na činnosť, z ktorej príjmy sú predmetom dane, je súčasťou základu dane aj rozdiel, o ktorý príjem z jeho predaja prevyšuje cenu, v ktorej bol majetok ocenený v účtovníctve pri jeho nadobudnutí, zvýšenú o náklady preukázateľne vynaložené na jeho technické zhodnotenie.
(17)
Kurzové rozdiely vznikajúce v účtovníctve z dôvodu nezrealizovaného inkasa pohľadávok alebo neuhradených platieb záväzkov ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa zahrnujú do základu dane daňovníka v zdaňovacom období, v ktorom o nich účtuje, ak sa nerozhodne zahrnovať ich do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k inkasu alebo odpisu pohľadávky, platbe alebo odpisu záväzku. V zdaňovacom období, v ktorom sa daňovník rozhodne zahrnovať kurzové rozdiely do základu dane v súlade s účtovníctvom, je povinný zahrnúť do základu dane aj kurzové rozdiely vyčíslené v účtovníctve nezahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach. Právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie alebo nástupník daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením môže pokračovať v postupe nezahrnovania kurzových rozdielov vznikajúcich v účtovníctve do základu dane, ak právnym nástupcom alebo nástupníkom je novozaložená obchodná spoločnosť alebo ak tento postup už uplatňoval aj daňovník, ktorý je právnym nástupcom daňovníka zrušeného bez likvidácie alebo nástupníkom daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením. Skutočnosti o osobitnom spôsobe zahrnovania a ukončenia zahrnovania kurzových rozdielov do základu dane vyznačí daňovník v daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie.
(18)
Súčasťou základu dane je aj daň z pridanej hodnoty,
a)
na ktorú si platiteľ dane z pridanej hodnoty uplatnil nárok na odpočítanie pri registrácii podľa osobitného predpisu6) s výnimkou podľa odseku 3 písm. d),
b)
ktorá je dodatočne odpočítateľná alebo dodatočne neodpočítateľná, ak platiteľ dane z pridanej hodnoty zmenil účel použitia hmotného majetku podľa osobitného predpisu.78)
(19)
Súčasťou základu dane daňovníka, okrem výdavkov (nákladov), ktoré sú súčasťou obstarávacej ceny alebo vlastných nákladov majetku, len po zaplatení sú
a)
kompenzačné platby vyplácané podľa osobitného predpisu37ad) u ich dlžníka,
b)
výdavky (náklady) na nájomné za prenájom hnuteľnej veci, nehnuteľnosti, odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva, počítačových programov (softvér), návrhov alebo modelov, plánov, výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-how) a odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva alebo práva príbuzného autorskému právu, pričom tieto výdavky (náklady) a odplaty zaplatené fyzickej osobe za príslušné zdaňovacie obdobie sa uznajú najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy prislúchajúcej na zdaňovacie obdobie,
c)
výdavky (náklady) na marketingové štúdie a iné štúdie a na prieskum trhu u dlžníka,
d)
odplaty (provízie) za sprostredkovanie u prijímateľa služby, a to aj ak ide o sprostredkovanie na základe mandátnych zmlúv alebo obdobných zmlúv,79a)
e)
výdavky (náklady) vzťahujúce sa k úhrade príjmov podľa § 16 ods. 1 vyplácaných, poukazovaných alebo pripisovaných v prospech daňovníka nespolupracujúceho štátu a po splnení povinností ustanovených v § 43 ods. 11 alebo § 44 ods. 3 pre daňovníka, ktorý vypláca, poukazuje alebo pripisuje uvedené príjmy, ak mu takéto povinnosti vznikli,
f)
výdavky (náklady) na poradenské služby a právne služby zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 69.1, 69.2, 70.1 a 70.22,120)
g)
paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,77d) zmluvné pokuty, poplatky z omeškania a úroky z omeškania u dlžníka a odstupné u oprávnenej osoby,79b)
h)
výdavky (náklady) na sponzorské u sponzora na základe zmluvy o sponzorstve v športe29ab) poskytnuté počas obdobia trvania zmluvy o sponzorstve v športe29ab) v rozsahu podľa jeho skutočného použitia v príslušnom zdaňovacom období, ak v príslušnom zdaňovacom období sponzor vykáže kladný základ dane; za výdavky (náklady) na sponzorské sa nepovažuje poskytnutie sponzorského pre športovca79c) okrem športového reprezentanta,79d)
i)
výdavky (náklady) na reklamu poskytnuté daňovníkovi podľa § 12 ods. 3 písm. a),
j)
daň z poistenia platená poistníkom a daň z poistenia z preúčtovaných nákladov poistenia podľa osobitného predpisu,79e)
k)
odvod z nadmerných príjmov.79g)
(20)
Súčasťou základu dane je aj nepeňažný príjem prenajímateľa, ktorý je vlastníkom veci prenajatej na základe nájomnej zmluvy alebo iného užívacieho vzťahu,80) (ďalej len "nájomná zmluva") a to vo výške výdavkov vynaložených nájomcom alebo užívateľom podľa osobitného predpisu80) (ďalej len "nájomca"), po predchádzajúcom písomnom súhlase prenajímateľa, na technické zhodnotenie tejto veci nad rámec povinností dohodnutých v nájomnej zmluve80) a neuhradených prenajímateľom, a to v zdaňovacom období, v ktorom
a)
bolo technické zhodnotenie uvedené do užívania, ak o hodnotu technického zhodnotenia vlastník prenajatej veci zvýšil vstupnú (zostatkovú) cenu tohto majetku,
b)
došlo k skončeniu nájomnej zmluvy; nepeňažný príjem sa určí vo výške zostatkovej ceny, ktorú by malo technické zhodnotenie pri použití rovnomerného odpisovania (§ 27).
(21)
Nepeňažným príjmom prenajímateľa sú aj výdavky vynaložené nájomcom na opravy prenajatého hmotného majetku zahrnuté do daňových výdavkov nájomcu nad rámec povinností nájomcu dohodnutých v nájomnej zmluve.80)
(22)
Pri zisťovaní daňovej straty sa postupuje rovnako, ako pri zisťovaní základu dane.
(23)
Náklad, na ktorý bola tvorená rezerva podľa osobitného predpisu,1) ktorej tvorba nie je uznaná za daňový výdavok, sa zahrnie do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k použitiu rezervy, a to do výšky, v akej je tento náklad súčasne uznaný za daňový výdavok podľa § 19; zúčtovaný rozdiel medzi nákladom, na ktorý bola táto rezerva tvorená a sumou tejto rezervy, sa do základu dane nezahŕňa. Zrušenie rezervy, ktorej tvorba nie je uznaná za daňový výdavok sa nezahrnie do základu dane. Rovnako sa postupuje aj pri opravnej položke neuznanej za daňový výdavok podľa § 19.
(24)
Pri vyčíslení základu dane v zdaňovacom období, v ktorom došlo
a)
k porušeniu podmienok finančného prenájmu podľa § 2 písm. s) u daňovníka, ktorý obstaráva hmotný majetok formou finančného prenájmu, sa pri vyradení tohto hmotného majetku postupuje podľa § 19 ods. 3 písm. b), d), e) alebo písm. g),
b)
po skončení nájmu bez vopred dohodnutého práva kúpy prenajatej veci ku kúpe prenajatej veci za kúpnu cenu nižšiu, ako je jej zostatková cena podľa § 25 ods. 3, sa základ dane zvýši o kladný rozdiel už uplatneného nájomného v daňových výdavkoch a odpisov, ktoré by mohol vlastník uplatniť z tohto majetku počas trvania nájomnej zmluvy podľa § 27 a o tento rozdiel sa zvýši vstupná cena obstarávaného majetku.
(25)
Základ dane daňovníka podľa § 2 písm. e) sa vypočíta ako súčet základov dane a daňových strát jednotlivých stálych prevádzkarní a základu dane z tých druhov príjmov, ktoré nie sú súčasťou základu dane stálej prevádzkarne, z ktorých sa daň nevyberá zrážkou podľa § 43 alebo z ktorých vybraním dane zrážkou nie je splnená daňová povinnosť.
(26)
Ak pri zmene sídla alebo miesta skutočného vedenia obchodnej spoločnosti alebo družstva z územia Slovenskej republiky do členského štátu Európskej únie vznikne na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň, daňovník neupravuje základ dane o zostatky rezerv, opravných položiek a účtov časového rozlíšenia, ak sa vzťahujú k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne, okrem opravnej položky podľa § 20, pokračuje v odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku tejto stálej prevádzkarne a odpočítavaní daňovej straty podľa § 30, ak sa vzťahuje k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne.
(27)
Daňovník okrem daňovníka podľa osobitného predpisu80a) a daňovníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz, základ dane zistený podľa odseku 1 písm. b) a c) upraví o výšku záväzku prislúchajúceho k výdavku (nákladu), ktorý je podľa § 19 daňovým výdavkom, a to aj k výdavku (nákladu) prislúchajúcemu k odpisovanému a neodpisovanému majetku, zásobám, finančnému majetku a inému majetku, pri ktorom vzniká výdavok (náklad) pri jeho zaradení alebo vyradení zo spotreby alebo z používania, alebo neuhradenej časti takéhoto záväzku, ako aj o výšku záväzku účtovaného ako zníženie výnosu (príjmu) tak, aby zvýšenie základu dane, ak od dohodnutej lehoty splatnosti záväzku, ktorú na účely tohto ustanovenia nie je možné predĺžiť, uplynula doba dlhšia ako
a)
360 dní, predstavovalo v úhrne najmenej 20 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti,
b)
720 dní, predstavovalo v úhrne najmenej 50 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti,
c)
1 080 dní, predstavovalo v úhrne najmenej 100 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti.
(28)
Základ dane zistený podľa § 17 ods. 1 písm. b) a c) sa v zdaňovacom období, v ktorom dôjde
a)
k postúpeniu pohľadávky, zvýši o sumu opravnej položky, ktorej tvorba bola uznaná za daňový výdavok podľa § 19, a súčasne zníži o výdavok (náklad) podľa § 19 ods. 3 písm. h), ak bola pohľadávka v zdaňovacom období postúpenia pohľadávky aspoň jeden kalendárny deň nepremlčaná; pri postúpení pohľadávky, ktorá v zdaňovacom období jej postúpenia nebola aspoň jeden kalendárny deň nepremlčaná, je možné základ dane znížiť o výdavok (náklad) podľa § 19 ods. 3 písm. h) najviac do výšky opravnej položky k pohľadávke, ktorá bola daňovníkom uplatnená ako daňový výdavok v čase, keď ešte nebola pohľadávka premlčaná,
b)
k odpisu pohľadávky, zvýši o sumu opravnej položky, ktorej tvorba bola uznaná za daňový výdavok podľa § 19, a súčasne zníži o výdavok (náklad) podľa § 19 ods. 2 písm. h) alebo sa zníži o výdavok (náklad) podľa § 19 ods. 2 písm. r), ak bola pohľadávka v zdaňovacom období odpisu pohľadávky aspoň jeden kalendárny deň nepremlčaná; pri odpise pohľadávky, ktorá v zdaňovacom období jej odpisu nebola aspoň jeden kalendárny deň nepremlčaná, je možné základ dane znížiť o výdavok (náklad) podľa § 19 ods. 2 písm. r) najviac do výšky opravnej položky, ktorá bola daňovníkom uplatnená ako daňový výdavok v čase, keď ešte nebola pohľadávka premlčaná,
c)
k čiastočnému zaplateniu pohľadávky, upraví o časť opravnej položky podľa § 20.
(29)
Ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období zahrnul do výsledku hospodárenia vyššie výnosy (príjmy), ako mu vyplýva z osobitného predpisu1) alebo v príslušnom zdaňovacom období zahrnul do výsledku hospodárenia nižšie náklady (výdavky), ako mu vyplýva z osobitného predpisu1) a z tohto dôvodu vykázal vyšší základ dane a odviedol vyššiu daň, úprava výsledku hospodárenia alebo nerozdeleného zisku minulých rokov alebo neuhradenej straty minulých rokov v nasledujúcich účtovných obdobiach už nebude mať vplyv na výšku základu dane a daňovej povinnosti; ak sa daňovník rozhodne pre takýto postup v príslušnom zdaňovacom období, neuplatní sa úprava základu dane podľa odseku 15. Daňovník môže takýto postup uplatniť len vtedy, ak za príslušné zdaňovacie obdobie nezaniklo právo na vyrubenie dane.34)
(30)
Mimoriadny odvod podľa osobitného predpisu80aa) sa zahrnie do základu dane vo výške jeho úhrady alebo časti jeho úhrady, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom k úhrade došlo.
(31)
Pri vyradení hmotného majetku, pri ktorom boli uplatnené odpisy podľa § 26 ods. 12, pred uplynutím doby odpisovania podľa § 26 ods. 1 a 5, je daňovník povinný zvýšiť základ dane o kladný rozdiel medzi už uplatnenými odpismi podľa § 26 ods. 12 a odpismi vyčíslenými podľa § 27 alebo § 28.
(32)
Ak po období, v ktorom bol základ dane zvýšený podľa odseku 27
a)
o 100 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti, dôjde k úhrade záväzku alebo jeho časti, základ dane sa zníži o výšku uhradeného záväzku v tom zdaňovacom období, v ktorom bol záväzok alebo jeho časť uhradený; za úhradu záväzku sa nepovažuje nahradenie záväzku zmenkou,
b)
dôjde k premlčaniu, zániku, odpisu alebo čiastočnému odpisu tohto záväzku, základ dane sa zníži o výšku záväzku, o ktorú daňovník zvýšil základ dane podľa odseku 27, a to najviac do výšky zaúčtovaného výnosu v tom zdaňovacom období, v ktorom sa o výnose účtuje,
c)
sa doterajší záväzok nahrádza novým záväzkom,80aaaa) základ dane sa zníži najviac o sumu, o ktorú menovitá hodnota pôvodného záväzku prevyšuje menovitú hodnotu nového záväzku, pričom na účely odseku 27 sa lehotou splatnosti záväzku rozumie splatnosť pôvodného záväzku,
d)
dôjde k potvrdeniu reštrukturalizačného plánu súdom38a) alebo k vyhláseniu konkurzu na daňovníka,80aaa) základ dane sa zníži o sumu záväzku prislúchajúceho k výdavku (nákladu), o ktorú sa zvyšoval základ dane podľa odseku 27 v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k potvrdeniu reštrukturalizačného plánu súdom,38a) alebo v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu;80b) postup podľa odseku 27 neuplatní daňovník na záväzky, ktoré sú obsiahnuté v reštrukturalizačnom pláne potvrdenom súdom.38a)
(33)
Súčasťou základu dane
a)
sú mzdy vrátane poistného a príspevkov pri konte pracovného času,80ab) ktoré sú vyplatené zamestnávateľom za zamestnanca pred vykonaním práce a účtované na účet nákladov budúcich období;1) následné zúčtovanie nákladov budúcich období podľa osobitného predpisu1) v čase vykonania práce sa do základu dane nezahŕňa,
b)
je výnos z predaja majetku, ktorý predávajúci súčasne nadobúda zmluvou o finančnom prenájme, účtovaný na účet výnosov budúcich období;1) následné zúčtovanie výnosov budúcich období podľa osobitného predpisu1) počas dohodnutej doby finančného prenájmu sa do základu dane nezahŕňa,
c)
je u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva ocenenie cenných papierov určených na obchodovanie účtované ako náklad alebo výnos pri oceňovaní reálnou hodnotou.
(34)
Základ dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, sa zvýši o kladný rozdiel medzi úhrnom skutočne uplatnených daňových odpisov v príslušnom zdaňovacom období z osobných automobilov zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 29.10.2 so vstupnou cenou (§ 25) 48 000 eur a viac podľa § 19 ods. 3 písm. a) a úhrnom ročných odpisov alebo pomerných častí ročných odpisov za príslušné zdaňovacie obdobie z týchto osobných automobilov vypočítaných zo vstupnej ceny 48 000 eur spôsobom podľa § 27, ak tento základ dane je nižší ako násobok počtu osobných automobilov so vstupnou cenou 48 000 eur a viac a ročného daňového odpisu vypočítaného zo vstupnej ceny 48 000 eur. Táto úprava základu dane sa nevykoná u prenajímateľa u osobných automobilov, ktoré boli prenajaté na základe nájomnej zmluvy bez vopred dohodnutého práva kúpy prenajatej veci.
(35)
Základ dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, sa zvýši o rozdiel medzi úhrnom uplatneného nájomného na základe nájomnej zmluvy bez vopred dohodnutého práva kúpy prenajatej veci v daňových výdavkoch v príslušnom zdaňovacom období z osobných automobilov zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 29.10.2 so vstupnou cenou (§ 25) 48 000 eur a viac a súčtom násobkov počtu týchto prenajatých osobných automobilov a limitovaného ročného nájomného vo výške 14 400 eur zodpovedajúceho počtu mesiacov nájmu v príslušnom zdaňovacom období, ak tento základ dane je nižší ako súčet násobkov počtu prenajatých osobných automobilov so vstupnou cenou 48 000 eur a viac a limitovaného ročného nájomného vo výške 14 400 eur zodpovedajúceho počtu mesiacov nájmu v príslušnom zdaňovacom období.
(36)
V zdaňovacom období, v ktorom sa daňovník stal mikro účtovnou jednotkou podľa osobitného predpisu1) a v predchádzajúcom zdaňovacom období zahrnul do výsledku hospodárenia zmenu reálnej hodnoty cenných papierov, o ktorej účtoval ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa základ dane
a)
zvýši o hodnotu účtovanú do nákladov a odúčtovanú na účet nerozdelený zisk minulých rokov alebo na účet neuhradená strata minulých rokov,
b)
zníži o hodnotu účtovanú do výnosov a odúčtovanú na účet nerozdelený zisk minulých rokov alebo na účet neuhradená strata minulých rokov.
(37)
Základ dane daňovníka, ktorý poskytuje praktické vyučovanie žiakovi na základe učebnej zmluvy podľa osobitného predpisu,80ac) sa zníži o
a)
3 200 eur na žiaka, ak daňovník poskytne v zdaňovacom období viac ako 400 hodín praktického vyučovania,
b)
1 600 eur na žiaka, ak daňovník poskytne v zdaňovacom období viac ako 200 hodín praktického vyučovania.
(38)
Základom dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou alebo základom dane (čiastkovým základom dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo základom dane (čiastkovým základom dane) z príjmov podľa § 6 ods. 3 a 4 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou na účely uplatnenia odseku 19 písm. h), odsekov 34, 35 a 37, § 17k, § 19 ods. 3 písm. n) a § 21 ods. 1 písm. h) sa rozumie základ dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 3 a 4 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou zistený podľa § 17 až 29 okrem ustanovení § 17 ods. 19 písm. h), ods. 34, 35 a 37, § 17k, § 19 ods. 3 písm. n) a § 21 ods. 1 písm. h).
(39)
Základ dane držiteľa motorového vozidla podľa osobitného predpisu,80aca) ktorý do jedného roka od zápisu motorového vozidla do evidencie vozidiel v Slovenskej republike nevykoná prevod držby motorového vozidla a zároveň najneskôr do 15 dní po uplynutí tejto lehoty neuhradí poplatok podľa osobitného predpisu80acb) vo výške zodpovedajúcej sume poplatku pri prvej evidencii vozidla, sa v zdaňovacom období, v ktorom uplynie lehota na úhradu poplatku podľa osobitného predpisu,80acb) zvyšuje o výdavky na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie motorového vozidla uplatnené v zdaňovacom období, v ktorom došlo k zápisu motorového vozidla do evidencie vozidiel v Slovenskej republike. Počnúc zdaňovacím obdobím nasledujúcim po zdaňovacom období, v ktorom došlo k zápisu motorového vozidla do evidencie vozidiel v Slovenskej republike, sa základ dane držiteľa motorového vozidla80aca) zvyšuje o výdavky na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie motorového vozidla uplatnené v základe dane, a to za každé zdaňovacie obdobie až do zdaňovacieho obdobia predchádzajúceho zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom dôjde k úhrade poplatku podľa osobitného predpisu80acb) vo výške zodpovedajúcej sume poplatku pri prvej evidencii vozidla. Držiteľ motorového vozidla80aca) do zdaňovacieho obdobia, ktoré predchádza zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom dôjde k úhrade poplatku podľa osobitného predpisu80acb) vo výške zodpovedajúcej sume poplatku pri prvej evidencii vozidla, nemôže pri motorovom vozidle, pri ktorom nie je tento poplatok uhradený podľa osobitného predpisu,80acb) uplatniť prerušenie odpisovania podľa § 22 ods. 9.
(40)
Súčasťou základu dane daňovníka, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) alebo písm. c), nie je príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov do výšky daňovníkom splateného príspevku. Za príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov sa považuje aj príjem plynúci zo zníženia základného imania obchodnej spoločnosti v časti, v akej bolo predtým zvýšené zo splatených príspevkov do kapitálového fondu z príspevkov. Súčasťou základu dane daňovníka, ktorý príspevok nerealizoval, je iba suma výnosu z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov v tom zdaňovacom období, v ktorom o tejto pohľadávke účtuje.1)
(41)
Súčasťou základu dane daňovníka, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11, je aj príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov v zdaňovacom období, v ktorom ho prijal; za príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov sa považuje aj príjem plynúci zo zníženia základného imania obchodnej spoločnosti v časti, v akej bolo predtým zvýšené zo splatených príspevkov do kapitálového fondu z príspevkov. Základ dane daňovníka sa zníži o sumu ním splateného príspevku. Ak suma splateného príspevku prevyšuje príjem podľa prvej vety, môže sa uplatniť v tomto zdaňovacom období až do výšky tohto príjmu, pričom ak tento príjem plynie aj v ďalšom zdaňovacom období, postupuje sa rovnako, a to až do výšky celkovej sumy splateného príspevku. Súčasťou základu dane daňovníka, ktorý príspevok nerealizoval, je iba príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov v tom zdaňovacom období, v ktorom ho prijal.
(42)
Pri uplatňovaní oslobodenia podľa § 13a alebo § 13b, nie sú výdavky (náklady) vynaložené na príjmy (výnosy) podľa § 13a alebo § 13b súčasťou základu dane v rovnakom pomere, v akom sú tieto príjmy (výnosy) oslobodené od dane.
(43)
Súčasťou základu dane je príjem z predaja kryptoaktíva dosiahnutý pri výmene kryptoaktíva za majetok, pri výmene kryptoaktíva za iné kryptoaktívum alebo pri výmene kryptoaktíva za poskytnutie služby v tom zdaňovacom období, v ktorom dochádza k tejto výmene, pri použití ocenenia vymieňaného kryptoaktíva reálnou hodnotou80acc) ku dňu výmeny.
(44)
Súčasťou základu dane u daňovníka, ktorý pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty postupuje podľa odseku 1 písm. c) a využil možnosť oceňovať finančný majetok reálnou hodnotou do vlastných zdrojov bez vplyvu na výsledok hospodárenia, je pri realizácii tohto finančného nástroja aj suma zodpovedajúca zmenám vlastných zdrojov súvisiacich s týmto finančným nástrojom od jeho nadobudnutia do jeho realizácie vrátane sumy, o ktorú sa neupravil základ dane podľa odseku 2 písm. d); to sa nevzťahuje na finančný majetok, z ktorého príjem (výnos) z predaja spĺňa podmienky na oslobodenie podľa § 13c. Pri uplatňovaní daňového výdavku podľa § 19 ods. 2 písm. f) alebo písm. g) sa vychádza zo vstupnej ceny finančného majetku podľa § 25a upravenej o sumu zmien vlastných zdrojov súvisiacich s týmto finančným majetkom zahrnovaných do základu dane.

Nové znenie

§ 17
Všeobecné ustanovenia o zisťovaní základu dane
(1)
Pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa vychádza
a)
u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva1) alebo u daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11, z rozdielu medzi príjmami a výdavkami,
b)
u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva1) z výsledku hospodárenia,
c)
u daňovníka, ktorý na základe povinnosti podľa osobitného predpisu1) vykazuje výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke77a) podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo, z tohto výsledku hospodárenia, upraveného spôsobom ustanoveným vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom ministerstvom, alebo z výsledku hospodárenia, ktorý by vyčíslil, ak by účtoval v sústave podvojného účtovníctva,1) pričom na účely zistenia tohto výsledku hospodárenia je povinný viesť evidenciu v rozsahu a spôsobom ustanoveným pre sústavu podvojného účtovníctva1) a uchovávať ju podľa osobitného predpisu;77b) ak pri zisťovaní základu dane daňovník uplatnil postup, pri ktorom sa vychádza z výsledku hospodárenia vykázanom v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo upravenom spôsobom ustanoveným vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom ministerstvom, takto uplatnený postup je daňovník povinný uplatňovať aj v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach,
d)
u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. e)], ktorý na území Slovenskej republiky vykonáva činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorý nemá povinnosť viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu1) a nerozhodne sa postupovať podľa písmena a) alebo písmena b), z rozdielu medzi príjmami (výnosmi) a výdavkami (nákladmi) vykázanými v evidencii tohto daňovníka priraditeľnými tejto stálej prevádzkarni,
e)
u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. e)], ktorý na území Slovenskej republiky nevykonáva činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorý nemá povinnosť viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu1) a nerozhodne sa postupovať podľa písmena a) alebo písmena b), z rozdielu medzi príjmami (výnosmi) a výdavkami (nákladmi) vykázanými v evidencii tohto daňovníka.
(2)
Výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa
a)
zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške,
b)
upraví o sumy, ktoré nie sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sú zahrnované do základu dane,
c)
upraví o sumy, ktoré sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sa nezahrnú do základu dane,
d)
v dôsledku zmeny účtovnej metódy pri použití medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo okrem úpravy základu dane podľa odseku 44, v zdaňovacom období, v ktorom sa o zmene účtovnej metódy účtovalo,
1.
zvýši o sumu, ktorá v dôsledku tejto zmeny zvýšila vlastné zdroje, ak by táto zmena účtovnej metódy ovplyvnila zdaniteľné príjmy a daňové výdavky v tomto zdaňovacom období,
2.
zníži o sumu, ktorá v dôsledku tejto zmeny znížila vlastné zdroje, ak by táto zmena účtovnej metódy ovplyvnila zdaniteľné príjmy a daňové výdavky v tomto zdaňovacom období.
(3)
Do základu dane podľa odseku 1 sa nezahŕňa
a)
príjem, pri ktorom vybraním dane zrážkou podľa § 43 ods. 6 je splnená daňová povinnosť alebo pri ktorom daňovník nevyužil možnosť odpočítať daň vybranú zrážkou ako preddavok na daň podľa § 43 ods. 7,
b)
príjem z nákupu vlastných akcií za hodnotu nižšiu, ako je ich menovitá hodnota, pri následnom znížení základného imania; za príjem z nákupu sa považuje rozdiel medzi menovitou hodnotou akcií a nižšou hodnotou, za ktorú sa nakúpili,
c)
suma, ktorá už bola u toho istého daňovníka zdanená podľa tohto zákona alebo podľa doterajších predpisov,
d)
daň z pridanej hodnoty vzťahujúca sa na hmotný majetok a nehmotný majetok,
1.
na ktorú si platiteľ dane z pridanej hodnoty6) uplatnil nárok na odpočet pri registrácii podľa osobitného predpisu, pričom o daň z pridanej hodnoty6) je daňovník povinný znížiť vstupnú cenu hmotného majetku a nehmotného majetku,
2.
ktorú je platiteľ dane z pridanej hodnoty povinný odviesť pri zrušení registrácie podľa osobitného predpisu,6) o ktorú upraví vstupnú cenu hmotného majetku a nehmotného majetku,
e)
suma rovnajúca sa hodnote 45 % z rozdielu, o ktorý úhrn výdavkov (nákladov) z prevádzky vlastného stravovacieho zariadenia prevyšuje úhrn príjmov z jeho prevádzky,
f)
dotácia poskytnutá na obstaranie odpisovaného hmotného majetku v zdaňovacom období, v ktorom bolo o nej účtované vo výnosoch podľa osobitného predpisu;1) táto dotácia sa zahrnie do základu dane počas doby odpisovania tohto majetku podľa § 26 a vo výške odpisu podľa § 27 alebo § 28 alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitej dotácie na obstaranie tohto majetku,
g)
suma súvisiaca s obstaraním dlhodobého nehmotného majetku alebo dlhodobého hmotného majetku alebo dlhodobého finančného majetku účtovaná na účtoch obstarania dlhodobého nehmotného majetku alebo obstarania dlhodobého hmotného majetku alebo obstarania dlhodobého finančného majetku alebo v knihe dlhodobého majetku podľa osobitného predpisu1) alebo evidovaná v evidencii podľa § 6 ods. 11 pri zrušení prác a trvalom zastavení prác alebo pri ukončení obstarávania dlhodobého finančného majetku, ak nejde o škodu; táto suma sa zahrnie do základu dane rovnomerne počas 36 mesiacov počnúc mesiacom, v ktorom daňovník o týchto skutočnostiach účtoval alebo ich evidoval v evidencii podľa § 6 ods. 11,
h)
dotácia, podpora a príspevok u daňovníka, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo, ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 v zdaňovacom období, v ktorom ich prijal, ak neboli použité na úhradu daňových výdavkov; tieto príjmy nepoužité na úhradu daňových výdavkov sú zahrnované do základu dane
1.
postupne vo výške odpisov majetku nadobudnutého z týchto príjmov alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitej dotácie, podpory a príspevku na obstaranie odpisovaného majetku,
2.
v období čerpania dotácie, podpory a príspevku, ak tieto príjmy nesúvisia s výdavkom účtovaným v zdaňovacom období, v ktorom boli prijaté,
i)
príjem a obstarávacia cena cenného papiera účtovaná do výdavkov (nákladov) pri zabezpečovacom prevode cenného papiera u dlžníka a pri spätnom prevode cenného papiera u veriteľa,
j)
inventarizačný prebytok odpisovaného hmotného majetku a nehmotného majetku zistený pri inventarizácii1) v zdaňovacom období, v ktorom bolo o ňom účtované vo výnosoch podľa osobitného predpisu;1) tento prebytok sa zahrnie do základu dane počas doby odpisovania tohto majetku podľa § 26 a vo výške odpisu podľa § 27,
k)
príjem na základe zmluvy o sponzorstve v športe29ab) u daňovníka, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo, ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 v zdaňovacom období, v ktorom ho prijal, ak nebol použitý na úhradu daňových výdavkov; tieto príjmy nepoužité na úhradu daňových výdavkov sú zahrnované do základu dane
1.
postupne vo výške odpisov majetku nadobudnutého z týchto príjmov alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitého príjmu na obstaranie odpisovaného majetku,
2.
v období čerpania sponzorského, ak tieto príjmy nesúvisia s výdavkom účtovaným v zdaňovacom období, v ktorom boli prijaté,
l)
príjem (výnos) na základe zmluvy o sponzorstve v športe29ab) použitý na obstaranie odpisovaného hmotného majetku v zdaňovacom období, v ktorom bolo o ňom účtované vo výnosoch podľa osobitného predpisu;1) toto sponzorské sa zahrnie do základu dane počas doby odpisovania tohto majetku podľa § 26 a vo výške odpisu podľa § 27 alebo § 28 alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitého príjmu na obstaranie tohto majetku,
m)
príjem (výnos) z reklám plynúci daňovníkovi podľa § 12 ods. 3 písm. a), ktorý účtuje v sústave podvojného účtovníctva v zdaňovacom období, v ktorom bolo o ňom účtované vo výnosoch podľa osobitného predpisu;1) tento príjem (výnos) z reklám sa zahrnie do základu dane daňovníka v zdaňovacom období, v ktorom ich prijal,
n)
príjem (výnos) z kryptoaktíva nadobudnutého prírastkom získaným overovaním transakcií v sieti daného kryptoaktíva v zdaňovacom období jeho nadobudnutia; tento príjem (výnos) sa zahrnie do základu dane v zdaňovacom období realizácie predaja kryptoaktíva,
o)
suma rovnajúca sa rozdielu medzi reálnou hodnotou77ba) a vstupnou cenou podľa § 25b ods. 1 písm. a) pri kryptoaktíve nadobudnutom kúpou,
p)
výnos (príjem) vyplácaný zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok a výnos (príjem) vyplácaný z dlhopisov a pokladničných poukážok vydaných iným členským štátom Európskej únie alebo štátom, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore zahrnovaný do osobitného základu dane podľa § 51ea,
q)
výnos (príjem) z poplatkov za vykonanie platobnej operácie prostredníctvom platobnej karty v prospech hráčskeho účtu56) zahrňovaný do osobitného základu dane podľa § 51eb,
r)
suma vo výške poskytnutej pomoci pri splácaní úveru na bývanie formou vrátenia časti zvýšenej splátky úveru na bývanie39e) bankou a pobočkou zahraničnej banky,94) okrem stavebnej sporiteľne.39f)
(4)
Súčasťou základu dane je aj príjem, z ktorého daň vyberanú zrážkou podľa § 43 ods. 6 písm. a) až c) je možné považovať za preddavok na daň, pri ktorom daňovník využil možnosť daň vyberanú zrážkou odpočítať ako preddavok na daň podľa § 43 ods. 7. Súčasťou základu dane daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou podľa § 2 písm. e) tretieho bodu, ktorý na území Slovenskej republiky podniká prostredníctvom stálej prevádzkarne a daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou podľa § 2 písm. d) druhého bodu s výnimkou subjektu nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie (§ 12 ods. 2), a Národnej banky Slovenska je aj výnos z dlhopisov a pokladničných poukážok.
(5)
Pri určení základu dane závislej osoby podľa § 2 písm. n)
a)
je jeho súčasťou aj rozdiel, o ktorý sa ceny alebo podmienky vo významných kontrolovaných transakciách líšia od cien alebo podmienok, ktoré by sa použili medzi nezávislými osobami v porovnateľných transakciách, pričom tento rozdiel znižuje základ dane alebo zvyšuje daňovú stratu a pri určení tohto rozdielu sa použije postup podľa § 18; za významnú kontrolovanú transakciu alebo skupinu kontrolovaných transakcií sa na účely určenia základu dane závislej osoby považuje právny vzťah alebo iný obdobný vzťah, na ktorého základe v príslušnom zdaňovacom období jedna alebo viac závislých osôb dosiahne zdaniteľný príjem (výnos) alebo daňový výdavok (náklad) v hodnote prevyšujúcej 10 000 eur, pričom za významnú kontrolovanú transakciu sa považuje aj úver alebo pôžička s istinou nad 50 000 eur,
b)
môže táto osoba zahrnúť do daňových výdavkov pomernú časť výdavkov (nákladov) vynaložených inou osobou alebo subjektom, voči ktorej je závislou osobou, ak
1.
tieto výdavky (náklady) preukázateľne súvisia s predmetom činnosti tejto osoby,
2.
by bola za porovnateľných okolností a podmienok transakcie ochotná za takéto plnenie zaplatiť, ak by bolo poskytnuté nezávislou osobou, alebo by si takúto činnosť uskutočnila sama pre seba,
3.
preukáže úhrnnú výšku výdavkov (nákladov) súvisiacich alebo vynaložených na toto plnenie a spôsob ich delenia medzi osoby dosahujúce úžitok z tohto predmetu transakcie a
4.
je táto pomerná časť výdavkov zaúčtovaná v účtovníctve daňovníka podľa osobitného predpisu1) alebo je zaevidovaná v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11.
(6)
Úpravu základu dane závislej osoby na území Slovenskej republiky povolí správca dane, ktorého zverejní na svojom webovom sídle finančné riaditeľstvo, ak daňová správa štátu, s ktorým má Slovenská republika uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, vykonala úpravu základu dane závislej osoby v zahraničí, ktorá je v súlade s princípom nezávislého vzťahu podľa § 18 ods. 1. Povolenie takejto úpravy správca dane, ktorého zverejní na svojom webovom sídle finančné riaditeľstvo písomne oznámi daňovníkovi. Ak daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou vykonal úpravu základu dane podľa odseku 5 alebo ak bola správcom dane vykonaná úprava základu dane inej závislej osoby na území Slovenskej republiky podľa odseku 5, ktorá je v súlade s princípom nezávislého vzťahu podľa § 18 ods. 1, môže iná závislá osoba, ktorá je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou alebo daňovníkom podľa § 2 písm. e) so stálou prevádzkarňou, vykonať úpravu základu dane pre kontrolované transakcie, ktoré podliehali úprave podľa odseku 5. Ak bola vykonaná úprava základu dane inej závislej osoby na území Slovenskej republiky podľa odseku 5 a daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou si uplatňuje úľavu na dani podľa § 30a alebo § 30b, je tento daňovník povinný vykonať úpravu základu dane pre kontrolované transakcie. Ak daňovník uplatňujúci si úľavu na dani podľa § 30a alebo § 30b znížil základ dane a súčasne uplatnil postup podľa § 30a ods. 8 alebo § 30b ods. 8, je iná závislá osoba na území Slovenskej republiky povinná vykonať úpravu základu dane pre kontrolované transakcie podľa odseku 5. Súčasne je daňovník povinný v lehote na podanie daňového priznania alebo dodatočného daňového priznania predložiť správcovi dane oznámenie o takto vykonanej úprave základu dane, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle. Toto oznámenie obsahuje
a)
označenie daňovníka, ktorý vykonal úpravu základu dane podľa prvej až šiestej vety, v rozsahu
1.
daňové identifikačné číslo,
2.
meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu,
3.
obchodné meno alebo názov, adresa sídla,
4.
informácia o uplatnení úľavy na dani pre príjemcov investičnej pomoci podľa § 30a,
5.
informácia o uplatnení úľavy na dani pre prijímateľa stimulov podľa § 30b,
6.
ďalšie údaje identifikujúce daňovníka, ktorý vykonal úpravu základu dane,
b)
údaje o inej závislej osobe na území Slovenskej republiky, ktorá vykonala úpravu základu dane podľa odseku 5, v rozsahu
1.
daňové identifikačné číslo,
2.
meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu,
3.
obchodné meno alebo názov, adresa sídla,
4.
informácia o uplatnení úľavy na dani pre príjemcov investičnej pomoci podľa § 30a,
5.
informácia o uplatnení úľavy na dani pre prijímateľa stimulov podľa § 30b,
6.
ďalšie údaje identifikujúce závislú osobu, ktorá vykonala úpravu základu dane,
c)
údaje o výške úpravy základu dane podľa prvej až šiestej vety.
(7)
Základ dane alebo daňová strata daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý vykonáva činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom stálej prevádzkarne, nemôže byť nižší alebo daňová strata nemôže byť vyššia, ako by bola dosiahnutá, keby ako nezávislá osoba vykonávala rovnaké alebo podobné činnosti nezávisle od jej zriaďovateľa. Základ dane alebo daňová strata sa zistí podľa § 17 až 29. Do zdaniteľných príjmov (výnosov) sa zahŕňa príjem (výnos) dosiahnutý činnosťou stálej prevádzkarne alebo nakladaním s majetkom stálej prevádzkarne. Do daňových výdavkov (nákladov) sa môžu zahrnúť aj výdavky (náklady) preukázateľne vynaložené zriaďovateľom stálej prevádzkarne na účely tejto stálej prevádzkarne vrátane výdavkov (nákladov) na vedenie a všeobecných správnych výdavkov (nákladov) bez ohľadu na miesto ich vzniku, ak zriaďovateľ stálej prevádzkarne preukáže úhrnnú výšku týchto výdavkov (nákladov) za podnik ako celok, zdôvodní spôsob ich delenia medzi jednotlivé časti podniku daňovníka a preukáže tok výrobkov alebo služieb smerujúcich do tejto stálej prevádzkarne. Ak nemožno určiť základ dane týmto spôsobom alebo ak určenie základu dane týmto spôsobom nie je v súlade s princípom nezávislého vzťahu (§ 18), na jeho určenie možno použiť pomer zisku alebo straty k výdavkom (nákladom) alebo k príjmom (výnosom) alebo podobné porovnateľné ukazovatele u porovnateľných daňovníkov, ak sa na ich základe preukázateľne vyčísli základ dane v súlade s princípom nezávislého vzťahu (§ 18). Ďalej možno použiť metódu delenia celkových ziskov podniku daňovníka jeho rôznym častiam alebo organizačným zložkám, ak sa dodrží princíp nezávislého vzťahu (§ 18). Príjmy (výnosy) a výdavky (náklady), ktoré sú priraditeľné stálej prevádzkarni umiestnenej na území Slovenskej republiky a ktoré vznikli u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou pred vznikom stálej prevádzkarne, sa uvedú v prvom daňovom priznaní podanom za túto stálu prevádzkareň. Ak daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou vznikli príjmy (výnosy) priraditeľné stálej prevádzkarni umiestnenej na území Slovenskej republiky po zdaňovacom období, v ktorom zanikla stála prevádzkareň, tieto príjmy (výnosy) sa uvedú v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom sú tieto príjmy (výnosy) vykázané u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou. Ak daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou vznikli výdavky (náklady) priraditeľné stálej prevádzkarni umiestnenej na území Slovenskej republiky alebo splní podmienky na ich zahrnutie do daňových výdavkov po zdaňovacom období, v ktorom zanikla stála prevádzkareň, tieto výdavky (náklady) sa môžu vykázať v dodatočnom daňovom priznaní za niektoré z posledných dvoch zdaňovacích období, v ktorých táto stála prevádzkareň existovala. Na úpravu základu dane stálej prevádzkarne sa primerane použije postup podľa § 18. O použitej metóde úpravy základu dane stálej prevádzkarne vo vzťahu k zriaďovateľovi a iným závislým osobám je daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou povinný viesť dokumentáciu. Obsah a rozsah dokumentácie o použitej metóde určenia základu dane stálej prevádzkarne určí ministerstvo. Daňovník môže písomne požiadať správcu dane, ktorého zverejní na svojom webovom sídle finančné riaditeľstvo, o odsúhlasenie použitia konkrétnej metódy určenia základu dane stálej prevádzkarne. Na odsúhlasenie použitia konkrétnej metódy určenia základu dane stálej prevádzkarne sa primerane použije postup podľa § 18 ods. 4 až 10.
(8)
Základ dane v zdaňovacom období, v ktorom dochádza k zrušeniu daňovníka s likvidáciou (§ 41 ods. 3) alebo v ktorom bol na daňovníka vyhlásený konkurz (§ 41 ods. 5), alebo v ktorom dochádza k skončeniu podnikania daňovníka (§ 6) alebo k skončeniu inej samostatnej zárobkovej činnosti, alebo prenájmu (§ 6), upraví daňovník, ktorý
a)
účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11, o cenu nespotrebovaných zásob, zostatky vytvorených rezerv podľa § 20 ods. 9 písm. b), d) a e) a opravných položiek k nadobudnutému majetku, výšku záväzkov, ktorých úhrada sa považuje za daňový výdavok podľa § 19, a výšku pohľadávok, ktorých inkaso sa považuje za zdaniteľný príjem, okrem pohľadávok uvedených v § 19 ods. 2 písm. h) prvom až piatom a siedmom bode a o pomernú výšku nájomného, ktorá pripadá na príslušné zdaňovacie obdobie alebo jeho časť; pri ďalšom predaji nespotrebovaných zásob sa zahrnie do základu dane iba rozdiel, o ktorý prevyšuje cena, za ktorú boli nespotrebované zásoby predané, cenu nespotrebovaných zásob už zahrnutých do základu dane,
b)
účtuje v sústave podvojného účtovníctva, o zostatky vytvorených rezerv a opravných položiek, príjmov budúcich období, výnosov budúcich období, výdavkov budúcich období a nákladov budúcich období s výnimkou tých, ktoré preukázateľne súvisia s obdobím likvidácie alebo konkurzu,
c)
uplatňuje výdavky podľa § 6 ods. 10, o cenu nespotrebovaných zásob a o výšku pohľadávok s výnimkou pohľadávok uvedených v § 19 ods. 2 písm. h).
(9)
Na účely zistenia základu dane podľa odseku 8 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, skončením podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu je zánik oprávnenia, osvedčenia alebo iného rozhodnutia na výkon činnosti, prerušenie alebo pozastavenie a neobnovenie podnikania do lehoty na podanie daňového priznania s výnimkou sezónnych činností alebo skončenie poberania príjmov z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo poberania príjmov z prenájmu.
(10)
Rozdiel zo vzájomného započítania pohľadávok a záväzkov pri zlúčení, splynutí alebo odštiepení obchodných spoločností alebo družstiev vykázaný podľa osobitného predpisu1) účtovaný na účet nerozdelený zisk minulých rokov alebo neuhradená strata minulých rokov sa zahrnie do základu dane v zdaňovacom období, ktoré začína rozhodným dňom podľa osobitného predpisu.77c)
(11)
Na vyčíslenie základu dane podľa odseku 1 pri
a)
kúpe podniku alebo jeho časti sa použije ocenenie majetku v reálnych hodnotách a postupuje sa podľa § 17a, ak ide o daňovníka, ktorý zisťuje základ dane podľa odseku 1 písm. a), b) alebo písm. c),
b)
nepeňažnom vklade sa použije ocenenie majetku v
1.
reálnych hodnotách alebo v hodnote započítanej na vklad spoločníka,37a) ak sa postupuje podľa § 17b, alebo
2.
pôvodných cenách, ak sa postupuje podľa § 17d,
c)
premene sa použije ocenenie majetku v
1.
reálnych hodnotách, ak sa postupuje podľa § 17c a § 17ca, alebo
2.
pôvodných cenách, ak sa postupuje podľa §17e a § 17ea.
(12)
Základ dane daňovníka s príjmami podľa § 6, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11, sa
a)
zvýši o menovitú hodnotu pohľadávky pri jej vklade do obchodnej spoločnosti alebo družstva alebo pri jej postúpení, a to aj ak ide o pohľadávku, ktorú daňovník vložil alebo postúpil za cenu nižšiu, ako je jej menovitá hodnota,
b)
zvýši pri vyradení pohľadávky z účtovníctva alebo z evidencie o sumu vo výške odpisu menovitej hodnoty pohľadávky alebo pri pohľadávke nadobudnutej postúpením vo výške jej obstarávacej ceny okrem pohľadávok uvedených v § 19 ods. 2 písm. h) prvom až piatom a siedmom bode,
c)
zníži pri vyradení pohľadávky z účtovníctva alebo z evidencie o sumu vo výške zaplatenej obstarávacej ceny pohľadávky nadobudnutej postúpením pri splnení podmienok uvedených v § 19 ods. 2 písm. h) prvom až piatom a siedmom bode,
d)
zníži o sumu vo výške zaplatenej obstarávacej ceny pohľadávky nadobudnutej postúpením v zdaňovacom období, v ktorom došlo k úhrade dlžníkom alebo postupníkom pri jej ďalšom postúpení, najviac však do výšky príjmov plynúcich z tejto úhrady.
(13)
Postup podľa odseku 19 použije pri zisťovaní základu dane daňovník, ktorý
a)
kupuje podnik alebo jeho časť (ďalej len „daňovník kupujúci podnik“),
b)
je prijímateľom nepeňažného vkladu,
c)
je právnym nástupcom daňovníka zrušeného bez likvidácie alebo daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením.
(14)
Súčasťou základu dane daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou je aj základ dane alebo daňová strata stálej prevádzkarne umiestnenej v zahraničí. Pri jeho zisťovaní sa postupuje podľa odseku 1 s výnimkou výdavkov, ktoré je daňovník povinný uhrádzať podľa právnych predpisov platných v štáte, v ktorom je zdroj príjmu, ktoré možno uplatniť do daňových výdavkov v rozsahu ustanovenom v týchto právnych predpisoch. Rovnako postupuje daňovník pri zmene sídla alebo miesta skutočného vedenia obchodnej spoločnosti alebo družstva zo zahraničia na územie Slovenskej republiky, ak v zahraničí zostáva jeho stála prevádzkareň.
(15)
Pri zrušení opravných položiek a zrušení rezerv na účet nerozdelený zisk minulých rokov1) sa základ dane zvyšuje o zaúčtovanú výšku zostatkov týchto účtov, ak ich tvorba je považovaná za daňový výdavok. Opravy chýb minulých účtovných období, ak ide o náklady (výdavky) uznané za daňový výdavok alebo výnosy (príjmy) zahrnované do zdaniteľných príjmov, sa zahrnujú do základu dane toho zdaňovacieho obdobia, s ktorým vecne a časovo súvisia, bez ohľadu na to, či sa účtujú do nákladov, výnosov alebo na účet nerozdelený zisk minulých rokov.
(16)
Do základu dane daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie (§ 12 ods. 2) sa pri predaji majetku, ktorý bol používaný na činnosť, z ktorej príjmy sú predmetom dane, zahrnie rozdiel, o ktorý príjem z jeho predaja prevyšuje cenu podľa § 25, zníženú o odpisy uplatnené v daňových výdavkoch vypočítané podľa § 27 alebo § 28. Pri predaji hmotného majetku, ktorý tento daňovník nepoužíval na činnosť, z ktorej príjmy sú predmetom dane, je súčasťou základu dane aj rozdiel, o ktorý príjem z jeho predaja prevyšuje cenu, v ktorej bol majetok ocenený v účtovníctve pri jeho nadobudnutí, zvýšenú o náklady preukázateľne vynaložené na jeho technické zhodnotenie.
(17)
Kurzové rozdiely vznikajúce v účtovníctve z dôvodu nezrealizovaného inkasa pohľadávok alebo neuhradených platieb záväzkov ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa zahrnujú do základu dane daňovníka v zdaňovacom období, v ktorom o nich účtuje, ak sa nerozhodne zahrnovať ich do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k inkasu alebo odpisu pohľadávky, platbe alebo odpisu záväzku. V zdaňovacom období, v ktorom sa daňovník rozhodne zahrnovať kurzové rozdiely do základu dane v súlade s účtovníctvom, je povinný zahrnúť do základu dane aj kurzové rozdiely vyčíslené v účtovníctve nezahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach. Právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie alebo nástupník daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením môže pokračovať v postupe nezahrnovania kurzových rozdielov vznikajúcich v účtovníctve do základu dane, ak právnym nástupcom alebo nástupníkom je novozaložená obchodná spoločnosť alebo ak tento postup už uplatňoval aj daňovník, ktorý je právnym nástupcom daňovníka zrušeného bez likvidácie alebo nástupníkom daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením. Skutočnosti o osobitnom spôsobe zahrnovania a ukončenia zahrnovania kurzových rozdielov do základu dane vyznačí daňovník v daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie.
(18)
Súčasťou základu dane je aj daň z pridanej hodnoty,
a)
na ktorú si platiteľ dane z pridanej hodnoty uplatnil nárok na odpočítanie pri registrácii podľa osobitného predpisu6) s výnimkou podľa odseku 3 písm. d),
b)
ktorá je dodatočne odpočítateľná alebo dodatočne neodpočítateľná, ak platiteľ dane z pridanej hodnoty zmenil účel použitia hmotného majetku podľa osobitného predpisu.78)
(19)
Súčasťou základu dane daňovníka, okrem výdavkov (nákladov), ktoré sú súčasťou obstarávacej ceny alebo vlastných nákladov majetku, len po zaplatení sú
a)
kompenzačné platby vyplácané podľa osobitného predpisu37ad) u ich dlžníka,
b)
výdavky (náklady) na nájomné za prenájom hnuteľnej veci, nehnuteľnosti, odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva, počítačových programov (softvér), návrhov alebo modelov, plánov, výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-how) a odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva alebo práva príbuzného autorskému právu, pričom tieto výdavky (náklady) a odplaty zaplatené fyzickej osobe za príslušné zdaňovacie obdobie sa uznajú najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy prislúchajúcej na zdaňovacie obdobie,
c)
výdavky (náklady) na marketingové štúdie a iné štúdie a na prieskum trhu u dlžníka,
d)
odplaty (provízie) za sprostredkovanie u prijímateľa služby, a to aj ak ide o sprostredkovanie na základe mandátnych zmlúv alebo obdobných zmlúv,79a)
e)
výdavky (náklady) vzťahujúce sa k úhrade príjmov podľa § 16 ods. 1 vyplácaných, poukazovaných alebo pripisovaných v prospech daňovníka nespolupracujúceho štátu a po splnení povinností ustanovených v § 43 ods. 11 alebo § 44 ods. 3 pre daňovníka, ktorý vypláca, poukazuje alebo pripisuje uvedené príjmy, ak mu takéto povinnosti vznikli,
f)
výdavky (náklady) na poradenské služby a právne služby zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 69.1, 69.2, 70.1 a 70.22,120)
g)
paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,77d) zmluvné pokuty, poplatky z omeškania a úroky z omeškania u dlžníka a odstupné u oprávnenej osoby,79b)
h)
výdavky (náklady) na sponzorské u sponzora na základe zmluvy o sponzorstve v športe29ab) poskytnuté počas obdobia trvania zmluvy o sponzorstve v športe29ab) v rozsahu podľa jeho skutočného použitia v príslušnom zdaňovacom období, ak v príslušnom zdaňovacom období sponzor vykáže kladný základ dane; za výdavky (náklady) na sponzorské sa nepovažuje poskytnutie sponzorského pre športovca79c) okrem športového reprezentanta,79d)
i)
výdavky (náklady) na reklamu poskytnuté daňovníkovi podľa § 12 ods. 3 písm. a),
j)
daň z poistenia platená poistníkom a daň z poistenia z preúčtovaných nákladov poistenia podľa osobitného predpisu,79e)
k)
odvod z nadmerných príjmov,79g)
l)
výdavky (náklady) na podporu športu podľa § 30ca, ak v príslušnom zdaňovacom období daňovník vykáže kladný základ dane.
(20)
Súčasťou základu dane je aj nepeňažný príjem prenajímateľa, ktorý je vlastníkom veci prenajatej na základe nájomnej zmluvy alebo iného užívacieho vzťahu,80) (ďalej len "nájomná zmluva") a to vo výške výdavkov vynaložených nájomcom alebo užívateľom podľa osobitného predpisu80) (ďalej len "nájomca"), po predchádzajúcom písomnom súhlase prenajímateľa, na technické zhodnotenie tejto veci nad rámec povinností dohodnutých v nájomnej zmluve80) a neuhradených prenajímateľom, a to v zdaňovacom období, v ktorom
a)
bolo technické zhodnotenie uvedené do užívania, ak o hodnotu technického zhodnotenia vlastník prenajatej veci zvýšil vstupnú (zostatkovú) cenu tohto majetku,
b)
došlo k skončeniu nájomnej zmluvy; nepeňažný príjem sa určí vo výške zostatkovej ceny, ktorú by malo technické zhodnotenie pri použití rovnomerného odpisovania (§ 27).
(21)
Nepeňažným príjmom prenajímateľa sú aj výdavky vynaložené nájomcom na opravy prenajatého hmotného majetku zahrnuté do daňových výdavkov nájomcu nad rámec povinností nájomcu dohodnutých v nájomnej zmluve.80)
(22)
Pri zisťovaní daňovej straty sa postupuje rovnako, ako pri zisťovaní základu dane.
(23)
Náklad, na ktorý bola tvorená rezerva podľa osobitného predpisu,1) ktorej tvorba nie je uznaná za daňový výdavok, sa zahrnie do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k použitiu rezervy, a to do výšky, v akej je tento náklad súčasne uznaný za daňový výdavok podľa § 19; zúčtovaný rozdiel medzi nákladom, na ktorý bola táto rezerva tvorená a sumou tejto rezervy, sa do základu dane nezahŕňa. Zrušenie rezervy, ktorej tvorba nie je uznaná za daňový výdavok sa nezahrnie do základu dane. Rovnako sa postupuje aj pri opravnej položke neuznanej za daňový výdavok podľa § 19.
(24)
Pri vyčíslení základu dane v zdaňovacom období, v ktorom došlo
a)
k porušeniu podmienok finančného prenájmu podľa § 2 písm. s) u daňovníka, ktorý obstaráva hmotný majetok formou finančného prenájmu, sa pri vyradení tohto hmotného majetku postupuje podľa § 19 ods. 3 písm. b), d), e) alebo písm. g),
b)
po skončení nájmu bez vopred dohodnutého práva kúpy prenajatej veci ku kúpe prenajatej veci za kúpnu cenu nižšiu, ako je jej zostatková cena podľa § 25 ods. 3, sa základ dane zvýši o kladný rozdiel už uplatneného nájomného v daňových výdavkoch a odpisov, ktoré by mohol vlastník uplatniť z tohto majetku počas trvania nájomnej zmluvy podľa § 27 a o tento rozdiel sa zvýši vstupná cena obstarávaného majetku.
(25)
Základ dane daňovníka podľa § 2 písm. e) sa vypočíta ako súčet základov dane a daňových strát jednotlivých stálych prevádzkarní a základu dane z tých druhov príjmov, ktoré nie sú súčasťou základu dane stálej prevádzkarne, z ktorých sa daň nevyberá zrážkou podľa § 43 alebo z ktorých vybraním dane zrážkou nie je splnená daňová povinnosť.
(26)
Ak pri zmene sídla alebo miesta skutočného vedenia obchodnej spoločnosti alebo družstva z územia Slovenskej republiky do členského štátu Európskej únie vznikne na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň, daňovník neupravuje základ dane o zostatky rezerv, opravných položiek a účtov časového rozlíšenia, ak sa vzťahujú k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne, okrem opravnej položky podľa § 20, pokračuje v odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku tejto stálej prevádzkarne a odpočítavaní daňovej straty podľa § 30, ak sa vzťahuje k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne.
(27)
Daňovník okrem daňovníka podľa osobitného predpisu80a) a daňovníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz, základ dane zistený podľa odseku 1 písm. b) a c) upraví o výšku záväzku prislúchajúceho k výdavku (nákladu), ktorý je podľa § 19 daňovým výdavkom, a to aj k výdavku (nákladu) prislúchajúcemu k odpisovanému a neodpisovanému majetku, zásobám, finančnému majetku a inému majetku, pri ktorom vzniká výdavok (náklad) pri jeho zaradení alebo vyradení zo spotreby alebo z používania, alebo neuhradenej časti takéhoto záväzku, ako aj o výšku záväzku účtovaného ako zníženie výnosu (príjmu) tak, aby zvýšenie základu dane, ak od dohodnutej lehoty splatnosti záväzku, ktorú na účely tohto ustanovenia nie je možné predĺžiť, uplynula doba dlhšia ako
a)
360 dní, predstavovalo v úhrne najmenej 20 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti,
b)
720 dní, predstavovalo v úhrne najmenej 50 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti,
c)
1 080 dní, predstavovalo v úhrne najmenej 100 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti.
(28)
Základ dane zistený podľa § 17 ods. 1 písm. b) a c) sa v zdaňovacom období, v ktorom dôjde
a)
k postúpeniu pohľadávky, zvýši o sumu opravnej položky, ktorej tvorba bola uznaná za daňový výdavok podľa § 19, a súčasne zníži o výdavok (náklad) podľa § 19 ods. 3 písm. h), ak bola pohľadávka v zdaňovacom období postúpenia pohľadávky aspoň jeden kalendárny deň nepremlčaná; pri postúpení pohľadávky, ktorá v zdaňovacom období jej postúpenia nebola aspoň jeden kalendárny deň nepremlčaná, je možné základ dane znížiť o výdavok (náklad) podľa § 19 ods. 3 písm. h) najviac do výšky opravnej položky k pohľadávke, ktorá bola daňovníkom uplatnená ako daňový výdavok v čase, keď ešte nebola pohľadávka premlčaná,
b)
k odpisu pohľadávky, zvýši o sumu opravnej položky, ktorej tvorba bola uznaná za daňový výdavok podľa § 19, a súčasne zníži o výdavok (náklad) podľa § 19 ods. 2 písm. h) alebo sa zníži o výdavok (náklad) podľa § 19 ods. 2 písm. r), ak bola pohľadávka v zdaňovacom období odpisu pohľadávky aspoň jeden kalendárny deň nepremlčaná; pri odpise pohľadávky, ktorá v zdaňovacom období jej odpisu nebola aspoň jeden kalendárny deň nepremlčaná, je možné základ dane znížiť o výdavok (náklad) podľa § 19 ods. 2 písm. r) najviac do výšky opravnej položky, ktorá bola daňovníkom uplatnená ako daňový výdavok v čase, keď ešte nebola pohľadávka premlčaná,
c)
k čiastočnému zaplateniu pohľadávky, upraví o časť opravnej položky podľa § 20.
(29)
Ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období zahrnul do výsledku hospodárenia vyššie výnosy (príjmy), ako mu vyplýva z osobitného predpisu1) alebo v príslušnom zdaňovacom období zahrnul do výsledku hospodárenia nižšie náklady (výdavky), ako mu vyplýva z osobitného predpisu1) a z tohto dôvodu vykázal vyšší základ dane a odviedol vyššiu daň, úprava výsledku hospodárenia alebo nerozdeleného zisku minulých rokov alebo neuhradenej straty minulých rokov v nasledujúcich účtovných obdobiach už nebude mať vplyv na výšku základu dane a daňovej povinnosti; ak sa daňovník rozhodne pre takýto postup v príslušnom zdaňovacom období, neuplatní sa úprava základu dane podľa odseku 15. Daňovník môže takýto postup uplatniť len vtedy, ak za príslušné zdaňovacie obdobie nezaniklo právo na vyrubenie dane.34)
(30)
Mimoriadny odvod podľa osobitného predpisu80aa) sa zahrnie do základu dane vo výške jeho úhrady alebo časti jeho úhrady, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom k úhrade došlo.
(31)
Pri vyradení hmotného majetku, pri ktorom boli uplatnené odpisy podľa § 26 ods. 12, pred uplynutím doby odpisovania podľa § 26 ods. 1 a 5, je daňovník povinný zvýšiť základ dane o kladný rozdiel medzi už uplatnenými odpismi podľa § 26 ods. 12 a odpismi vyčíslenými podľa § 27 alebo § 28.
(32)
Ak po období, v ktorom bol základ dane zvýšený podľa odseku 27
a)
o 100 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti, dôjde k úhrade záväzku alebo jeho časti, základ dane sa zníži o výšku uhradeného záväzku v tom zdaňovacom období, v ktorom bol záväzok alebo jeho časť uhradený; za úhradu záväzku sa nepovažuje nahradenie záväzku zmenkou,
b)
dôjde k premlčaniu, zániku, odpisu alebo čiastočnému odpisu tohto záväzku, základ dane sa zníži o výšku záväzku, o ktorú daňovník zvýšil základ dane podľa odseku 27, a to najviac do výšky zaúčtovaného výnosu v tom zdaňovacom období, v ktorom sa o výnose účtuje,
c)
sa doterajší záväzok nahrádza novým záväzkom,80aaaa) základ dane sa zníži najviac o sumu, o ktorú menovitá hodnota pôvodného záväzku prevyšuje menovitú hodnotu nového záväzku, pričom na účely odseku 27 sa lehotou splatnosti záväzku rozumie splatnosť pôvodného záväzku,
d)
dôjde k potvrdeniu reštrukturalizačného plánu súdom38a) alebo k vyhláseniu konkurzu na daňovníka,80aaa) základ dane sa zníži o sumu záväzku prislúchajúceho k výdavku (nákladu), o ktorú sa zvyšoval základ dane podľa odseku 27 v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k potvrdeniu reštrukturalizačného plánu súdom,38a) alebo v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu;80b) postup podľa odseku 27 neuplatní daňovník na záväzky, ktoré sú obsiahnuté v reštrukturalizačnom pláne potvrdenom súdom.38a)
(33)
Súčasťou základu dane
a)
sú mzdy vrátane poistného a príspevkov pri konte pracovného času,80ab) ktoré sú vyplatené zamestnávateľom za zamestnanca pred vykonaním práce a účtované na účet nákladov budúcich období;1) následné zúčtovanie nákladov budúcich období podľa osobitného predpisu1) v čase vykonania práce sa do základu dane nezahŕňa,
b)
je výnos z predaja majetku, ktorý predávajúci súčasne nadobúda zmluvou o finančnom prenájme, účtovaný na účet výnosov budúcich období;1) následné zúčtovanie výnosov budúcich období podľa osobitného predpisu1) počas dohodnutej doby finančného prenájmu sa do základu dane nezahŕňa,
c)
je u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva ocenenie cenných papierov určených na obchodovanie účtované ako náklad alebo výnos pri oceňovaní reálnou hodnotou.
(34)
Základ dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, sa zvýši o kladný rozdiel medzi úhrnom skutočne uplatnených daňových odpisov v príslušnom zdaňovacom období z osobných automobilov zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 29.10.2 so vstupnou cenou (§ 25) 48 000 eur a viac podľa § 19 ods. 3 písm. a) a úhrnom ročných odpisov alebo pomerných častí ročných odpisov za príslušné zdaňovacie obdobie z týchto osobných automobilov vypočítaných zo vstupnej ceny 48 000 eur spôsobom podľa § 27, ak tento základ dane je nižší ako násobok počtu osobných automobilov so vstupnou cenou 48 000 eur a viac a ročného daňového odpisu vypočítaného zo vstupnej ceny 48 000 eur. Táto úprava základu dane sa nevykoná u prenajímateľa u osobných automobilov, ktoré boli prenajaté na základe nájomnej zmluvy bez vopred dohodnutého práva kúpy prenajatej veci.
(35)
Základ dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, sa zvýši o rozdiel medzi úhrnom uplatneného nájomného na základe nájomnej zmluvy bez vopred dohodnutého práva kúpy prenajatej veci v daňových výdavkoch v príslušnom zdaňovacom období z osobných automobilov zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 29.10.2 so vstupnou cenou (§ 25) 48 000 eur a viac a súčtom násobkov počtu týchto prenajatých osobných automobilov a limitovaného ročného nájomného vo výške 14 400 eur zodpovedajúceho počtu mesiacov nájmu v príslušnom zdaňovacom období, ak tento základ dane je nižší ako súčet násobkov počtu prenajatých osobných automobilov so vstupnou cenou 48 000 eur a viac a limitovaného ročného nájomného vo výške 14 400 eur zodpovedajúceho počtu mesiacov nájmu v príslušnom zdaňovacom období.
(36)
V zdaňovacom období, v ktorom sa daňovník stal mikro účtovnou jednotkou podľa osobitného predpisu1) a v predchádzajúcom zdaňovacom období zahrnul do výsledku hospodárenia zmenu reálnej hodnoty cenných papierov, o ktorej účtoval ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa základ dane
a)
zvýši o hodnotu účtovanú do nákladov a odúčtovanú na účet nerozdelený zisk minulých rokov alebo na účet neuhradená strata minulých rokov,
b)
zníži o hodnotu účtovanú do výnosov a odúčtovanú na účet nerozdelený zisk minulých rokov alebo na účet neuhradená strata minulých rokov.
(37)
Základ dane daňovníka, ktorý poskytuje praktické vyučovanie žiakovi na základe učebnej zmluvy podľa osobitného predpisu,80ac) sa zníži o
a)
3 200 eur na žiaka, ak daňovník poskytne v zdaňovacom období viac ako 400 hodín praktického vyučovania,
b)
1 600 eur na žiaka, ak daňovník poskytne v zdaňovacom období viac ako 200 hodín praktického vyučovania.
(38)
Základom dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou alebo základom dane (čiastkovým základom dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo základom dane (čiastkovým základom dane) z príjmov podľa § 6 ods. 3 a 4 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou na účely uplatnenia odseku 19 písm. h) a l), odsekov 34, 35 a 37, § 17k, § 19 ods. 3 písm. n) a § 21 ods. 1 písm. h) sa rozumie základ dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 3 a 4 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou zistený podľa § 17 až 29 okrem ustanovení § 17 ods. 19 písm. h) a l), ods. 34, 35 a 37, § 17k, § 19 ods. 3 písm. n) a § 21 ods. 1 písm. h).
(39)
Základ dane držiteľa motorového vozidla podľa osobitného predpisu,80aca) ktorý do jedného roka od zápisu motorového vozidla do evidencie vozidiel v Slovenskej republike nevykoná prevod držby motorového vozidla a zároveň najneskôr do 15 dní po uplynutí tejto lehoty neuhradí poplatok podľa osobitného predpisu80acb) vo výške zodpovedajúcej sume poplatku pri prvej evidencii vozidla, sa v zdaňovacom období, v ktorom uplynie lehota na úhradu poplatku podľa osobitného predpisu,80acb) zvyšuje o výdavky na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie motorového vozidla uplatnené v zdaňovacom období, v ktorom došlo k zápisu motorového vozidla do evidencie vozidiel v Slovenskej republike. Počnúc zdaňovacím obdobím nasledujúcim po zdaňovacom období, v ktorom došlo k zápisu motorového vozidla do evidencie vozidiel v Slovenskej republike, sa základ dane držiteľa motorového vozidla80aca) zvyšuje o výdavky na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie motorového vozidla uplatnené v základe dane, a to za každé zdaňovacie obdobie až do zdaňovacieho obdobia predchádzajúceho zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom dôjde k úhrade poplatku podľa osobitného predpisu80acb) vo výške zodpovedajúcej sume poplatku pri prvej evidencii vozidla. Držiteľ motorového vozidla80aca) do zdaňovacieho obdobia, ktoré predchádza zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom dôjde k úhrade poplatku podľa osobitného predpisu80acb) vo výške zodpovedajúcej sume poplatku pri prvej evidencii vozidla, nemôže pri motorovom vozidle, pri ktorom nie je tento poplatok uhradený podľa osobitného predpisu,80acb) uplatniť prerušenie odpisovania podľa § 22 ods. 9.
(40)
Súčasťou základu dane daňovníka, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) alebo písm. c), nie je príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov do výšky daňovníkom splateného príspevku. Za príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov sa považuje aj príjem plynúci zo zníženia základného imania obchodnej spoločnosti v časti, v akej bolo predtým zvýšené zo splatených príspevkov do kapitálového fondu z príspevkov. Súčasťou základu dane daňovníka, ktorý príspevok nerealizoval, je iba suma výnosu z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov v tom zdaňovacom období, v ktorom o tejto pohľadávke účtuje.1)
(41)
Súčasťou základu dane daňovníka, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11, je aj príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov v zdaňovacom období, v ktorom ho prijal; za príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov sa považuje aj príjem plynúci zo zníženia základného imania obchodnej spoločnosti v časti, v akej bolo predtým zvýšené zo splatených príspevkov do kapitálového fondu z príspevkov. Základ dane daňovníka sa zníži o sumu ním splateného príspevku. Ak suma splateného príspevku prevyšuje príjem podľa prvej vety, môže sa uplatniť v tomto zdaňovacom období až do výšky tohto príjmu, pričom ak tento príjem plynie aj v ďalšom zdaňovacom období, postupuje sa rovnako, a to až do výšky celkovej sumy splateného príspevku. Súčasťou základu dane daňovníka, ktorý príspevok nerealizoval, je iba príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov v tom zdaňovacom období, v ktorom ho prijal.
(42)
Pri uplatňovaní oslobodenia podľa § 13a alebo § 13b, nie sú výdavky (náklady) vynaložené na príjmy (výnosy) podľa § 13a alebo § 13b súčasťou základu dane v rovnakom pomere, v akom sú tieto príjmy (výnosy) oslobodené od dane.
(43)
Súčasťou základu dane je príjem z predaja kryptoaktíva dosiahnutý pri výmene kryptoaktíva za majetok, pri výmene kryptoaktíva za iné kryptoaktívum alebo pri výmene kryptoaktíva za poskytnutie služby v tom zdaňovacom období, v ktorom dochádza k tejto výmene, pri použití ocenenia vymieňaného kryptoaktíva reálnou hodnotou80acc) ku dňu výmeny.
(44)
Súčasťou základu dane u daňovníka, ktorý pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty postupuje podľa odseku 1 písm. c) a využil možnosť oceňovať finančný majetok reálnou hodnotou do vlastných zdrojov bez vplyvu na výsledok hospodárenia, je pri realizácii tohto finančného nástroja aj suma zodpovedajúca zmenám vlastných zdrojov súvisiacich s týmto finančným nástrojom od jeho nadobudnutia do jeho realizácie vrátane sumy, o ktorú sa neupravil základ dane podľa odseku 2 písm. d); to sa nevzťahuje na finančný majetok, z ktorého príjem (výnos) z predaja spĺňa podmienky na oslobodenie podľa § 13c. Pri uplatňovaní daňového výdavku podľa § 19 ods. 2 písm. f) alebo písm. g) sa vychádza zo vstupnej ceny finančného majetku podľa § 25a upravenej o sumu zmien vlastných zdrojov súvisiacich s týmto finančným majetkom zahrnovaných do základu dane.

§ 21 zmenený 6241 → 6291 znakov

@@ -2,3 +2,3 @@

(1)

Daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval,1) výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, a ďalej

Daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval1) okrem prípadov podľa § 30ca, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, a ďalej

@@ -46,3 +46,3 @@

zostatková cena trvale vyradeného hmotného majetku a nehmotného majetku s výnimkou uvedenou v § 19 ods. 3 písm. b) až d),

zostatková cena trvale vyradeného hmotného majetku a nehmotného majetku s výnimkou uvedenou v § 19 ods. 3 písm. b) až d) alebo v § 30ca ods. 6,

Zobraziť celé znenie paragrafu

Predchádzajúce znenie

§ 21
(1)
Daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval,1) výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, a ďalej
a)
výdavky (náklady) na obstaranie hmotného majetku, nehmotného majetku (§ 22) a hmotného majetku a nehmotného majetku vylúčeného z odpisovania (§ 23),
b)
výdavky na zvýšenie základného imania vrátane splácania pôžičiek,
c)
úplatky alebo iné neoprávnené výhody poskytnuté inej osobe priamo alebo sprostredkovane aj vtedy, ak v príslušnom štáte je poskytnutie takéhoto úplatku alebo inej neoprávnenej výhody obvykle tolerované,
d)
výdavky na vyplácané podiely na zisku vrátane podielov na zisku (tantiém) členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb,
e)
výdavky (náklady) presahujúce limity ustanovené týmto zákonom alebo osobitnými predpismi15) okrem výdavkov (nákladov) vynaložených zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) za podmienok ustanovených osobitným predpisom89) a výdavky (náklady) vynaložené v rozpore s týmto zákonom alebo s osobitnými predpismi,103)
f)
výdavky prevyšujúce príjmy v zariadeniach na uspokojovanie potrieb zamestnancov alebo iných osôb s výnimkou § 17 ods. 3 písm. e), pričom výdavky a príjmy sa posudzujú v úhrne za všetky zariadenia; v zariadeniach na uspokojovanie potrieb zamestnancov, v ktorých zamestnávateľ zabezpečuje ubytovanie podľa § 19 ods. 2 písm. s) druhého bodu, sa za príjmy považuje aj nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi na účel zabezpečenia jeho ubytovania,
g)
výdavky na technické zhodnotenie (§ 29 ods. 1) a výdavok, ktorý sa považuje za technické zhodnotenie (§ 29 ods. 2),
h)
výdavky na reprezentáciu okrem výdavkov na reklamné predmety v hodnote neprevyšujúcej 17 eur za jeden predmet, pričom za reklamné predmety sa nepovažujú
1.
darčekové reklamné poukážky,
2.
tabakové výrobky okrem daňovníka, u ktorého je výroba tabakových výrobkov hlavným predmetom činnosti,
3.
alkoholické nápoje okrem alkoholických nápojov podľa osobitného predpisu103a) v úhrnnej výške najviac 5 % zo základu dane; uvedené sa nevzťahuje na daňovníka, u ktorého je výroba alkoholických nápojov hlavným predmetom činnosti,
i)
výdavky na osobnú potrebu daňovníka vrátane výdavkov (nákladov) na ochranu osoby daňovníka a blízkych osôb daňovníka, na ochranu majetku daňovníka, ktorý nie je súčasťou obchodného majetku daňovníka, a majetku blízkych osôb daňovníka; toto ustanovenie sa nepoužije na výdavky (náklady) podľa § 19 ods. 2 písm. e), p), w) a x),
j)
výdavky (náklady) vynaložené na príjmy nezahŕňané do základu dane, okrem výdavkov vynaložených v súvislosti s nepeňažným plnením podľa § 9 ods. 1 písm. p),
k)
výdavky (náklady) na nákup vlastných akcií vo výške sumy prevyšujúcej nominálnu hodnotu akcií,
l)
hodnota akcií alebo obchodných podielov na spoločnosti s ručením obmedzeným nadobudnutých bezodplatne v súvislosti s nepeňažným plnením podľa § 9 ods. 1 písm. p), pričom ak boli nadobudnuté odplatne daňovým výdavkom je cena určená podľa § 25a písm. a).
(2)
Daňovými výdavkami nie sú tiež
a)
zvýšenia dane, prirážky k poistnému platenému na zdravotné poistenie, osobitné príspevky podľa osobitného predpisu,103b) úroky platené za obdobie odkladu platenia dane a cla, penále a pokuty,
b)
prirážky k základným sadzbám poplatkov za znečisťovanie ovzdušia a za ukladanie odpadov,104)
c)
prirážky k základným odplatám za vypúšťanie odpadových vôd,105)
d)
tvorba rezervného fondu, kapitálového fondu z príspevkov a ostatných účelových fondov okrem povinného prídelu do sociálneho fondu podľa osobitného predpisu,13)
e)
manká a škody1) presahujúce prijaté náhrady s výnimkou uvedenou v § 19 ods. 3 písm. g), stratného v maloobchodnom predaji na základe ekonomicky odôvodnených noriem úbytkov tovaru určených daňovníkom a s výnimkou nezavinených úhynov zvierat, ktoré nie sú na účely tohto zákona hmotným majetkom; škodou nie je preukázaný úhyn alebo nutná porážka zvieraťa zo základného stáda,
f)
zostatková cena trvale vyradeného hmotného majetku a nehmotného majetku s výnimkou uvedenou v § 19 ods. 3 písm. b) až d),
g)
daň podľa tohto zákona,
h)
dane zaplatené za iného daňovníka,
i)
daň z pridanej hodnoty u platiteľov tejto dane s výnimkou prípadov uvedených v § 19 ods. 3 písm. k) a s výnimkou dodatočne vyrubenej dane z pridanej hodnoty za minulé zdaňovacie obdobia účtovanej ako náklad,
j)
tvorba rezerv a tvorba opravných položiek s výnimkou podľa § 20,
k)
rozdiel medzi hodnotou pohľadávky a nižším príjmom z jej postúpenia pri postúpení nadobudnutej pohľadávky ďalšiemu postupníkovi okrem postúpenej pohľadávky alebo jej nesplatenej časti, ak táto pohľadávka spĺňa podmienku na tvorbu opravnej položky uznanej za daňový výdavok podľa § 20 ods. 10 až 12, pri ktorej sa za daňový výdavok považuje obstarávacia cena len do výšky tvorby opravnej položky uznanej za daňový výdavok podľa § 20 ods. 10 až 12,
l)
výdavky poskytovateľa zdravotnej starostlivosti vzťahujúce sa k peňažnému daru a nepeňažnému daru prijatému od držiteľa,
m)
výdavky (náklady) vo výške obstarávacej ceny zásob vyradeného tovaru
1.
z dôvodu jeho klasifikácie ako nebezpečného podľa osobitného predpisu,105a)
2.
likvidáciou z dôvodu uplynutia doby použiteľnosti alebo trvanlivosti, ak daňovník nepreukáže, že pred uplynutím tejto doby vykonal opatrenia na podporu ich predaja do uplynutia tejto doby formou postupného znižovania ceny, okrem bezodplatného odovzdania zásob potravín Potravinovej banke Slovenska alebo daňovníkovi podľa § 12 ods. 3, ktorého predmetom činnosti je účel vymedzený v § 50 ods. 5, alebo registrovanému sociálnemu podniku,105aa) ktorého predmetom činnosti je účel vymedzený v § 50 ods. 5 písm. a), c), e) a i), a liekov, ktorých výdaj je viazaný na lekársky predpis podľa osobitného predpisu,37ab)
3.
bez stanovenej doby použiteľnosti alebo trvanlivosti, ak daňovník nepreukáže príjem z ich predaja, okrem bezodplatného odovzdania zásob potravín Potravinovej banke Slovenska alebo daňovníkovi podľa § 12 ods. 3, ktorého predmetom činnosti je účel vymedzený v § 50 ods. 5, alebo registrovanému sociálnemu podniku,105aa) ktorého predmetom činnosti je účel vymedzený v § 50 ods. 5 písm. a), c), e) a i).

Nové znenie

§ 21
(1)
Daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval1) okrem prípadov podľa § 30ca, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, a ďalej
a)
výdavky (náklady) na obstaranie hmotného majetku, nehmotného majetku (§ 22) a hmotného majetku a nehmotného majetku vylúčeného z odpisovania (§ 23),
b)
výdavky na zvýšenie základného imania vrátane splácania pôžičiek,
c)
úplatky alebo iné neoprávnené výhody poskytnuté inej osobe priamo alebo sprostredkovane aj vtedy, ak v príslušnom štáte je poskytnutie takéhoto úplatku alebo inej neoprávnenej výhody obvykle tolerované,
d)
výdavky na vyplácané podiely na zisku vrátane podielov na zisku (tantiém) členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb,
e)
výdavky (náklady) presahujúce limity ustanovené týmto zákonom alebo osobitnými predpismi15) okrem výdavkov (nákladov) vynaložených zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) za podmienok ustanovených osobitným predpisom89) a výdavky (náklady) vynaložené v rozpore s týmto zákonom alebo s osobitnými predpismi,103)
f)
výdavky prevyšujúce príjmy v zariadeniach na uspokojovanie potrieb zamestnancov alebo iných osôb s výnimkou § 17 ods. 3 písm. e), pričom výdavky a príjmy sa posudzujú v úhrne za všetky zariadenia; v zariadeniach na uspokojovanie potrieb zamestnancov, v ktorých zamestnávateľ zabezpečuje ubytovanie podľa § 19 ods. 2 písm. s) druhého bodu, sa za príjmy považuje aj nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi na účel zabezpečenia jeho ubytovania,
g)
výdavky na technické zhodnotenie (§ 29 ods. 1) a výdavok, ktorý sa považuje za technické zhodnotenie (§ 29 ods. 2),
h)
výdavky na reprezentáciu okrem výdavkov na reklamné predmety v hodnote neprevyšujúcej 17 eur za jeden predmet, pričom za reklamné predmety sa nepovažujú
1.
darčekové reklamné poukážky,
2.
tabakové výrobky okrem daňovníka, u ktorého je výroba tabakových výrobkov hlavným predmetom činnosti,
3.
alkoholické nápoje okrem alkoholických nápojov podľa osobitného predpisu103a) v úhrnnej výške najviac 5 % zo základu dane; uvedené sa nevzťahuje na daňovníka, u ktorého je výroba alkoholických nápojov hlavným predmetom činnosti,
i)
výdavky na osobnú potrebu daňovníka vrátane výdavkov (nákladov) na ochranu osoby daňovníka a blízkych osôb daňovníka, na ochranu majetku daňovníka, ktorý nie je súčasťou obchodného majetku daňovníka, a majetku blízkych osôb daňovníka; toto ustanovenie sa nepoužije na výdavky (náklady) podľa § 19 ods. 2 písm. e), p), w) a x),
j)
výdavky (náklady) vynaložené na príjmy nezahŕňané do základu dane, okrem výdavkov vynaložených v súvislosti s nepeňažným plnením podľa § 9 ods. 1 písm. p),
k)
výdavky (náklady) na nákup vlastných akcií vo výške sumy prevyšujúcej nominálnu hodnotu akcií,
l)
hodnota akcií alebo obchodných podielov na spoločnosti s ručením obmedzeným nadobudnutých bezodplatne v súvislosti s nepeňažným plnením podľa § 9 ods. 1 písm. p), pričom ak boli nadobudnuté odplatne daňovým výdavkom je cena určená podľa § 25a písm. a).
(2)
Daňovými výdavkami nie sú tiež
a)
zvýšenia dane, prirážky k poistnému platenému na zdravotné poistenie, osobitné príspevky podľa osobitného predpisu,103b) úroky platené za obdobie odkladu platenia dane a cla, penále a pokuty,
b)
prirážky k základným sadzbám poplatkov za znečisťovanie ovzdušia a za ukladanie odpadov,104)
c)
prirážky k základným odplatám za vypúšťanie odpadových vôd,105)
d)
tvorba rezervného fondu, kapitálového fondu z príspevkov a ostatných účelových fondov okrem povinného prídelu do sociálneho fondu podľa osobitného predpisu,13)
e)
manká a škody1) presahujúce prijaté náhrady s výnimkou uvedenou v § 19 ods. 3 písm. g), stratného v maloobchodnom predaji na základe ekonomicky odôvodnených noriem úbytkov tovaru určených daňovníkom a s výnimkou nezavinených úhynov zvierat, ktoré nie sú na účely tohto zákona hmotným majetkom; škodou nie je preukázaný úhyn alebo nutná porážka zvieraťa zo základného stáda,
f)
zostatková cena trvale vyradeného hmotného majetku a nehmotného majetku s výnimkou uvedenou v § 19 ods. 3 písm. b) až d) alebo v § 30ca ods. 6,
g)
daň podľa tohto zákona,
h)
dane zaplatené za iného daňovníka,
i)
daň z pridanej hodnoty u platiteľov tejto dane s výnimkou prípadov uvedených v § 19 ods. 3 písm. k) a s výnimkou dodatočne vyrubenej dane z pridanej hodnoty za minulé zdaňovacie obdobia účtovanej ako náklad,
j)
tvorba rezerv a tvorba opravných položiek s výnimkou podľa § 20,
k)
rozdiel medzi hodnotou pohľadávky a nižším príjmom z jej postúpenia pri postúpení nadobudnutej pohľadávky ďalšiemu postupníkovi okrem postúpenej pohľadávky alebo jej nesplatenej časti, ak táto pohľadávka spĺňa podmienku na tvorbu opravnej položky uznanej za daňový výdavok podľa § 20 ods. 10 až 12, pri ktorej sa za daňový výdavok považuje obstarávacia cena len do výšky tvorby opravnej položky uznanej za daňový výdavok podľa § 20 ods. 10 až 12,
l)
výdavky poskytovateľa zdravotnej starostlivosti vzťahujúce sa k peňažnému daru a nepeňažnému daru prijatému od držiteľa,
m)
výdavky (náklady) vo výške obstarávacej ceny zásob vyradeného tovaru
1.
z dôvodu jeho klasifikácie ako nebezpečného podľa osobitného predpisu,105a)
2.
likvidáciou z dôvodu uplynutia doby použiteľnosti alebo trvanlivosti, ak daňovník nepreukáže, že pred uplynutím tejto doby vykonal opatrenia na podporu ich predaja do uplynutia tejto doby formou postupného znižovania ceny, okrem bezodplatného odovzdania zásob potravín Potravinovej banke Slovenska alebo daňovníkovi podľa § 12 ods. 3, ktorého predmetom činnosti je účel vymedzený v § 50 ods. 5, alebo registrovanému sociálnemu podniku,105aa) ktorého predmetom činnosti je účel vymedzený v § 50 ods. 5 písm. a), c), e) a i), a liekov, ktorých výdaj je viazaný na lekársky predpis podľa osobitného predpisu,37ab)
3.
bez stanovenej doby použiteľnosti alebo trvanlivosti, ak daňovník nepreukáže príjem z ich predaja, okrem bezodplatného odovzdania zásob potravín Potravinovej banke Slovenska alebo daňovníkovi podľa § 12 ods. 3, ktorého predmetom činnosti je účel vymedzený v § 50 ods. 5, alebo registrovanému sociálnemu podniku,105aa) ktorého predmetom činnosti je účel vymedzený v § 50 ods. 5 písm. a), c), e) a i).

§ 22 — Odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku zmenený 8822 → 9576 znakov

@@ -43,3 +43,7 @@

technické zhodnotenie plne odpísaného hmotného majetku vyššie ako 1 700 eur a technické zhodnotenie vykonané na plne neodpísanom hmotnom majetku uvedenom v prílohe č. 3 vyššie ako 1 700 eur, ak je zaradené do užívania alebo do obchodného majetku v inom zdaňovacom období, ako je zaradený do užívania alebo do obchodného majetku hmotný majetok uvedený v prílohe č. 3, na ktorého odpis sa uplatňuje odpočet výdavkov (nákladov) na investície podľa § 30e.

úhrn technického zhodnotenia a opráv vykonaných na budove zatriedenej do kódu Klasifikácie stavieb 121 podľa osobitného predpisu,106) využívanej na účely poskytovania ubytovacích služieb na základe zmluvy o ubytovaní109a) a s nimi spojených služieb, ktorý je najmenej 10 % vstupnej ceny tejto budovy; rovnako sa postupuje, ak ide o budovu prenajatú na tento účel na základe nájomnej zmluvy,

úhrn technického zhodnotenia a opráv vykonaných na budove alebo na stavbe zatriedenej do kódu Klasifikácie stavieb 1265 a 241 podľa osobitného predpisu106) využívanej na účel výkonu športu, ktorý je najmenej 10 % vstupnej ceny tejto budovy alebo stavby; rovnako sa postupuje, ak ide o budovu alebo stavbu prenajatú na tento účel na základe nájomnej zmluvy.

(7)

Zobraziť celé znenie paragrafu

Predchádzajúce znenie

§ 22
Odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku
(1)
Odpisovaním sa na účely tohto zákona rozumie postupné zahrnovanie odpisov z hmotného majetku a nehmotného majetku do daňových výdavkov, ktorý je účtovaný1) alebo evidovaný podľa § 6 ods. 11 a je používaný na zabezpečenie zdaniteľných príjmov. Postup pri odpisovaní hmotného majetku je určený v § 26 až 28 a nehmotného majetku v odseku 8, ak nejde o hmotný majetok a nehmotný majetok vylúčený z odpisovania podľa § 23.
(2)
Hmotným majetkom odpisovaným na účely tohto zákona sú
a)
samostatné hnuteľné veci, prípadne súbory hnuteľných vecí, ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie, ktorých vstupná cena je vyššia ako 1 700 eur a prevádzkovo-technické funkcie dlhšie ako jeden rok,
b)
budovy a iné stavby106) okrem
1.
prevádzkových banských diel,
2.
drobných stavieb na lesných pozemkoch a iných pozemkoch slúžiacich na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 50 m2 a výšku 5 m107) a okrem oplotení slúžiacich na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva,
c)
pestovateľské celky trvalých porastov108) podľa odseku 5 s dobou plodnosti dlhšou ako tri roky,
d)
zvieratá uvedené v prílohe č. 1,
e)
iný majetok podľa odseku 6.
(3)
Samostatnou hnuteľnou vecou je aj výrobné zariadenie, zariadenie a predmet slúžiaci na poskytovanie služieb, účelový predmet a iné zariadenie, ktoré s budovou alebo so stavbou netvorí jeden funkčný celok, aj keď je s ňou pevne spojené.
(4)
Súborom hnuteľných vecí je súhrn samostatných hnuteľných vecí, ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie. Súborom hnuteľných vecí so samostatným technicko-ekonomickým určením je aj časť výrobného alebo iného celku. Súbor hnuteľných vecí sa účtuje alebo eviduje podľa § 6 ods. 11 samostatne tak, aby boli preukázateľne zabezpečené technické a hodnotové údaje o jednotlivých veciach zaradených do súboru, o určení hlavnej funkčnej veci a o všetkých zmenách súboru, napríklad prírastkoch a úbytkoch vrátane údajov o dátume vykonanej zmeny, o rozsahu zmeny, o vstupných a zostatkových cenách jednotlivých prírastkov a úbytkov, o celkovej cene súboru hnuteľných vecí, o sume odpisov vrátane ich zmien vyplývajúcich zo zmeny vstupnej ceny súboru hnuteľných vecí.
(5)
Pestovateľské celky trvalých porastov s dobou plodnosti dlhšou ako tri roky podľa odseku 2 sú
a)
ovocné stromy vysádzané na súvislom pozemku s výmerou nad 0,25 ha v hustote najmenej 90 stromov na 1 ha,
b)
ovocné kríky vysádzané na súvislom pozemku s výmerou nad 0,25 ha v hustote najmenej 1000 kríkov na 1 ha,
c)
chmeľnice a vinice.
(6)
Iným majetkom na účely tohto zákona sú
a)
otvárky nových lomov, pieskovní, hlinísk, skládok odpadov, ak sa nezahrnujú do vstupnej ceny alebo zostatkovej ceny hmotného majetku,
b)
technické rekultivácie, ak osobitný predpis neustanovuje inak,109)
c)
technické zhodnotenie nehnuteľnej kultúrnej pamiatky vyššie ako 1 700 eur,
d)
technické zhodnotenie prenajatého majetku vyššie ako 1 700 eur vykonané a odpisované nájomcom,
e)
technické zhodnotenie plne odpísaného hmotného majetku vyššie ako 1 700 eur a technické zhodnotenie vykonané na plne neodpísanom hmotnom majetku uvedenom v prílohe č. 3 vyššie ako 1 700 eur, ak je zaradené do užívania alebo do obchodného majetku v inom zdaňovacom období, ako je zaradený do užívania alebo do obchodného majetku hmotný majetok uvedený v prílohe č. 3, na ktorého odpis sa uplatňuje odpočet výdavkov (nákladov) na investície podľa § 30e.
(7)
Nehmotným majetkom na účely tohto zákona je dlhodobý nehmotný majetok podľa osobitného predpisu,1) ktorého vstupná cena je vyššia ako 2 400 eur a použiteľnosť alebo prevádzkovo-technické funkcie sú dlhšie ako jeden rok vrátane dlhodobého nehmotného majetku zaúčtovaného právnym nástupcom daňovníka zrušeného bez likvidácie alebo nástupníkom daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením, vyčleneného z goodwillu alebo záporného goodwillu podľa osobitného predpisu,1) len pri uplatnení reálnych hodnôt podľa § 17c alebo § 17ea.
(8)
Nehmotný majetok sa odpíše v súlade s účtovnými predpismi,1) najviac do výšky vstupnej ceny (§ 25) s výnimkou goodwillu a záporného goodwillu, ktorý sa zahrnuje do základu dane podľa § 17a až 17c.
(9)
Daňovník môže uplatňovanie odpisov hmotného majetku prerušiť, a to len na jedno celé zdaňovacie obdobie alebo viac celých zdaňovacích období; v ďalšom zdaňovacom období daňovník pokračuje v odpisovaní tak, ako by nebolo prerušené, pričom celková doba odpisovania sa predlžuje o dobu prerušenia odpisovania. Prerušenie odpisovania nemôže uplatniť daňovník, ak uplatňuje výdavky podľa § 6 ods. 10; v takom prípade daňovník vedie odpisy len evidenčne a o túto dobu nemôže lehotu určenú na odpisovanie hmotného majetku predĺžiť. Prerušenie odpisovania nemôže uplatniť ani mikrodaňovník, ak uplatňuje odpisy podľa § 26 ods. 12. Daňovník, okrem daňovníka, ktorý uplatňuje úľavu na dani podľa § 30a a 30b, je povinný prerušiť uplatňovanie odpisovania hmotného majetku v tom zdaňovacom období,
a)
v ktorom hmotný majetok nevyužíval na zabezpečenie zdaniteľných príjmov, okrem hmotného majetku poistného a rezervného charakteru nevyhnutného na zabezpečenie prevádzky hmotného majetku v používaní a hmotného majetku podľa § 26 ods. 7 poskytnutého na základe zmluvy o výpožičke,110)
b)
ktoré začína dňom v poradí druhej zmeny zdaňovacieho obdobia z kalendárneho roka na hospodársky rok alebo naopak, ak v poradí k druhej zmene príde počas dvoch po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov, a to až do toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom od poslednej zmeny zdaňovacieho obdobia uplynie 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov,
c)
v ktorom nedôjde k predĺženiu platnosti povolenia predčasného užívania stavby111a) alebo k predĺženiu skúšobnej prevádzky,111b) a to až do toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom stavebný úrad111c) rozhodne o ďalšom predĺžení platnosti povolenia predčasného užívania stavby,111a) o ďalšom predĺžení skúšobnej prevádzky111b) alebo vydá kolaudačné osvedčenie.
(10)
Hmotným majetkom na účely tohto zákona nie sú zásoby.
(11)
Odpis vo výške vypočítaného ročného odpisu z hmotného majetku podľa § 26 ods. 6 a 7, § 27 alebo § 28 účtovaného1) alebo evidovaného podľa § 6 ods. 11 k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia, okrem majetku vylúčeného z odpisovania, môže daňovník uplatniť k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia.
(12)
Pri vyradení hmotného majetku a nehmotného majetku odpisovaného podľa § 26 ods. 6 a 7 uplatní daňovník odpis vo výške pripadajúcej na počet celých mesiacov, počas ktorých daňovník majetok účtoval1) alebo majetok evidoval podľa § 6 ods. 11. Pri hmotnom majetku, pri ktorom je zostatková cena daňovým výdavkom len do výšky príjmov (výnosov) z predaja podľa § 19 ods. 3 písm. b) prvého bodu, môže daňovník uplatniť odpis vo výške pripadajúcej na počet celých mesiacov, počas ktorých daňovník majetok účtoval1) alebo majetok evidoval podľa § 6 ods. 11.
(13)
Daňovník pri prevode správy majetku štátu, majetku obce alebo majetku vyššieho územného celku uplatní z ročného odpisu pomernú časť vo výške pripadajúcej na počet celých kalendárnych mesiacov od začiatku zdaňovacieho obdobia do dňa prevodu, počas ktorých majetok účtoval1) a používal na zabezpečenie zdaniteľných príjmov. Zvyšnú časť ročného odpisu uplatní daňovník, ktorý nadobudol právo správy majetku štátu, majetku obce alebo majetku vyššieho územného celku, počnúc kalendárnym mesiacom, v ktorom táto skutočnosť nastala.
(14)
U daňovníka, u ktorého zdaňovacie obdobie je kratšie ako kalendárny rok z dôvodu úmrtia, sa uplatní z vypočítaného ročného odpisu alikvotná časť pripadajúca na celé mesiace, počas ktorých daňovník majetok účtoval ako obchodný majetok.1) Zvyšnú časť ročného odpisu prepočítaného na kalendárne mesiace uplatní daňovník pokračujúci v činnosti po zomretom daňovníkovi, pričom zvyšná časť odpisu sa uplatní už v mesiaci, v ktorom bol majetok zaevidovaný v majetku daňovníka pokračujúceho v činnosti po zomretom daňovníkovi.
(15)
Hmotný majetok podľa odseku 2 písm. a) je možné rozložiť na jednotlivé oddeliteľné súčasti hmotného majetku (ďalej len „jednotlivá oddeliteľná súčasť“), ak vstupná cena každej jednotlivej oddeliteľnej súčasti je vyššia ako 1 700 eur. Jednotlivé oddeliteľné súčasti sa evidujú samostatne tak, aby boli preukázateľne zabezpečené technické a hodnotové údaje o jednotlivých oddeliteľných súčastiach a všetky zmeny jednotlivých oddeliteľných súčastí, napríklad ich prírastky a úbytky vrátane údajov o dátume vykonanej zmeny, o rozsahu zmeny, o vstupných cenách a zostatkových cenách jednotlivých oddeliteľných súčastí, o celkovej cene hmotného majetku a o sume odpisov vrátane ich zmien vyplývajúcich zo zmeny vstupnej ceny tohto majetku. Z hmotného majetku podľa odseku 2 písm. b) je možné vyčleniť na samostatné odpisovanie len tie jednotlivé oddeliteľné súčasti, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1.

Nové znenie

§ 22
Odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku
(1)
Odpisovaním sa na účely tohto zákona rozumie postupné zahrnovanie odpisov z hmotného majetku a nehmotného majetku do daňových výdavkov, ktorý je účtovaný1) alebo evidovaný podľa § 6 ods. 11 a je používaný na zabezpečenie zdaniteľných príjmov. Postup pri odpisovaní hmotného majetku je určený v § 26 až 28 a nehmotného majetku v odseku 8, ak nejde o hmotný majetok a nehmotný majetok vylúčený z odpisovania podľa § 23.
(2)
Hmotným majetkom odpisovaným na účely tohto zákona sú
a)
samostatné hnuteľné veci, prípadne súbory hnuteľných vecí, ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie, ktorých vstupná cena je vyššia ako 1 700 eur a prevádzkovo-technické funkcie dlhšie ako jeden rok,
b)
budovy a iné stavby106) okrem
1.
prevádzkových banských diel,
2.
drobných stavieb na lesných pozemkoch a iných pozemkoch slúžiacich na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 50 m2 a výšku 5 m107) a okrem oplotení slúžiacich na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva,
c)
pestovateľské celky trvalých porastov108) podľa odseku 5 s dobou plodnosti dlhšou ako tri roky,
d)
zvieratá uvedené v prílohe č. 1,
e)
iný majetok podľa odseku 6.
(3)
Samostatnou hnuteľnou vecou je aj výrobné zariadenie, zariadenie a predmet slúžiaci na poskytovanie služieb, účelový predmet a iné zariadenie, ktoré s budovou alebo so stavbou netvorí jeden funkčný celok, aj keď je s ňou pevne spojené.
(4)
Súborom hnuteľných vecí je súhrn samostatných hnuteľných vecí, ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie. Súborom hnuteľných vecí so samostatným technicko-ekonomickým určením je aj časť výrobného alebo iného celku. Súbor hnuteľných vecí sa účtuje alebo eviduje podľa § 6 ods. 11 samostatne tak, aby boli preukázateľne zabezpečené technické a hodnotové údaje o jednotlivých veciach zaradených do súboru, o určení hlavnej funkčnej veci a o všetkých zmenách súboru, napríklad prírastkoch a úbytkoch vrátane údajov o dátume vykonanej zmeny, o rozsahu zmeny, o vstupných a zostatkových cenách jednotlivých prírastkov a úbytkov, o celkovej cene súboru hnuteľných vecí, o sume odpisov vrátane ich zmien vyplývajúcich zo zmeny vstupnej ceny súboru hnuteľných vecí.
(5)
Pestovateľské celky trvalých porastov s dobou plodnosti dlhšou ako tri roky podľa odseku 2 sú
a)
ovocné stromy vysádzané na súvislom pozemku s výmerou nad 0,25 ha v hustote najmenej 90 stromov na 1 ha,
b)
ovocné kríky vysádzané na súvislom pozemku s výmerou nad 0,25 ha v hustote najmenej 1000 kríkov na 1 ha,
c)
chmeľnice a vinice.
(6)
Iným majetkom na účely tohto zákona sú
a)
otvárky nových lomov, pieskovní, hlinísk, skládok odpadov, ak sa nezahrnujú do vstupnej ceny alebo zostatkovej ceny hmotného majetku,
b)
technické rekultivácie, ak osobitný predpis neustanovuje inak,109)
c)
technické zhodnotenie nehnuteľnej kultúrnej pamiatky vyššie ako 1 700 eur,
d)
technické zhodnotenie prenajatého majetku vyššie ako 1 700 eur vykonané a odpisované nájomcom,
e)
technické zhodnotenie plne odpísaného hmotného majetku vyššie ako 1 700 eur a technické zhodnotenie vykonané na plne neodpísanom hmotnom majetku uvedenom v prílohe č. 3 vyššie ako 1 700 eur, ak je zaradené do užívania alebo do obchodného majetku v inom zdaňovacom období, ako je zaradený do užívania alebo do obchodného majetku hmotný majetok uvedený v prílohe č. 3, na ktorého odpis sa uplatňuje odpočet výdavkov (nákladov) na investície podľa § 30e,
f)
úhrn technického zhodnotenia a opráv vykonaných na budove zatriedenej do kódu Klasifikácie stavieb 121 podľa osobitného predpisu,106) využívanej na účely poskytovania ubytovacích služieb na základe zmluvy o ubytovaní109a) a s nimi spojených služieb, ktorý je najmenej 10 % vstupnej ceny tejto budovy; rovnako sa postupuje, ak ide o budovu prenajatú na tento účel na základe nájomnej zmluvy,
g)
úhrn technického zhodnotenia a opráv vykonaných na budove alebo na stavbe zatriedenej do kódu Klasifikácie stavieb 1265 a 241 podľa osobitného predpisu106) využívanej na účel výkonu športu, ktorý je najmenej 10 % vstupnej ceny tejto budovy alebo stavby; rovnako sa postupuje, ak ide o budovu alebo stavbu prenajatú na tento účel na základe nájomnej zmluvy.
(7)
Nehmotným majetkom na účely tohto zákona je dlhodobý nehmotný majetok podľa osobitného predpisu,1) ktorého vstupná cena je vyššia ako 2 400 eur a použiteľnosť alebo prevádzkovo-technické funkcie sú dlhšie ako jeden rok vrátane dlhodobého nehmotného majetku zaúčtovaného právnym nástupcom daňovníka zrušeného bez likvidácie alebo nástupníkom daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením, vyčleneného z goodwillu alebo záporného goodwillu podľa osobitného predpisu,1) len pri uplatnení reálnych hodnôt podľa § 17c alebo § 17ea.
(8)
Nehmotný majetok sa odpíše v súlade s účtovnými predpismi,1) najviac do výšky vstupnej ceny (§ 25) s výnimkou goodwillu a záporného goodwillu, ktorý sa zahrnuje do základu dane podľa § 17a až 17c.
(9)
Daňovník môže uplatňovanie odpisov hmotného majetku prerušiť, a to len na jedno celé zdaňovacie obdobie alebo viac celých zdaňovacích období; v ďalšom zdaňovacom období daňovník pokračuje v odpisovaní tak, ako by nebolo prerušené, pričom celková doba odpisovania sa predlžuje o dobu prerušenia odpisovania. Prerušenie odpisovania nemôže uplatniť daňovník, ak uplatňuje výdavky podľa § 6 ods. 10; v takom prípade daňovník vedie odpisy len evidenčne a o túto dobu nemôže lehotu určenú na odpisovanie hmotného majetku predĺžiť. Prerušenie odpisovania nemôže uplatniť ani mikrodaňovník, ak uplatňuje odpisy podľa § 26 ods. 12. Daňovník, okrem daňovníka, ktorý uplatňuje úľavu na dani podľa § 30a a 30b, je povinný prerušiť uplatňovanie odpisovania hmotného majetku v tom zdaňovacom období,
a)
v ktorom hmotný majetok nevyužíval na zabezpečenie zdaniteľných príjmov, okrem hmotného majetku poistného a rezervného charakteru nevyhnutného na zabezpečenie prevádzky hmotného majetku v používaní a hmotného majetku podľa § 26 ods. 7 poskytnutého na základe zmluvy o výpožičke,110)
b)
ktoré začína dňom v poradí druhej zmeny zdaňovacieho obdobia z kalendárneho roka na hospodársky rok alebo naopak, ak v poradí k druhej zmene príde počas dvoch po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov, a to až do toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom od poslednej zmeny zdaňovacieho obdobia uplynie 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov,
c)
v ktorom nedôjde k predĺženiu platnosti povolenia predčasného užívania stavby111a) alebo k predĺženiu skúšobnej prevádzky,111b) a to až do toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom stavebný úrad111c) rozhodne o ďalšom predĺžení platnosti povolenia predčasného užívania stavby,111a) o ďalšom predĺžení skúšobnej prevádzky111b) alebo vydá kolaudačné osvedčenie.
(10)
Hmotným majetkom na účely tohto zákona nie sú zásoby.
(11)
Odpis vo výške vypočítaného ročného odpisu z hmotného majetku podľa § 26 ods. 6 a 7, § 27 alebo § 28 účtovaného1) alebo evidovaného podľa § 6 ods. 11 k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia, okrem majetku vylúčeného z odpisovania, môže daňovník uplatniť k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia.
(12)
Pri vyradení hmotného majetku a nehmotného majetku odpisovaného podľa § 26 ods. 6 a 7 uplatní daňovník odpis vo výške pripadajúcej na počet celých mesiacov, počas ktorých daňovník majetok účtoval1) alebo majetok evidoval podľa § 6 ods. 11. Pri hmotnom majetku, pri ktorom je zostatková cena daňovým výdavkom len do výšky príjmov (výnosov) z predaja podľa § 19 ods. 3 písm. b) prvého bodu, môže daňovník uplatniť odpis vo výške pripadajúcej na počet celých mesiacov, počas ktorých daňovník majetok účtoval1) alebo majetok evidoval podľa § 6 ods. 11.
(13)
Daňovník pri prevode správy majetku štátu, majetku obce alebo majetku vyššieho územného celku uplatní z ročného odpisu pomernú časť vo výške pripadajúcej na počet celých kalendárnych mesiacov od začiatku zdaňovacieho obdobia do dňa prevodu, počas ktorých majetok účtoval1) a používal na zabezpečenie zdaniteľných príjmov. Zvyšnú časť ročného odpisu uplatní daňovník, ktorý nadobudol právo správy majetku štátu, majetku obce alebo majetku vyššieho územného celku, počnúc kalendárnym mesiacom, v ktorom táto skutočnosť nastala.
(14)
U daňovníka, u ktorého zdaňovacie obdobie je kratšie ako kalendárny rok z dôvodu úmrtia, sa uplatní z vypočítaného ročného odpisu alikvotná časť pripadajúca na celé mesiace, počas ktorých daňovník majetok účtoval ako obchodný majetok.1) Zvyšnú časť ročného odpisu prepočítaného na kalendárne mesiace uplatní daňovník pokračujúci v činnosti po zomretom daňovníkovi, pričom zvyšná časť odpisu sa uplatní už v mesiaci, v ktorom bol majetok zaevidovaný v majetku daňovníka pokračujúceho v činnosti po zomretom daňovníkovi.
(15)
Hmotný majetok podľa odseku 2 písm. a) je možné rozložiť na jednotlivé oddeliteľné súčasti hmotného majetku (ďalej len „jednotlivá oddeliteľná súčasť“), ak vstupná cena každej jednotlivej oddeliteľnej súčasti je vyššia ako 1 700 eur. Jednotlivé oddeliteľné súčasti sa evidujú samostatne tak, aby boli preukázateľne zabezpečené technické a hodnotové údaje o jednotlivých oddeliteľných súčastiach a všetky zmeny jednotlivých oddeliteľných súčastí, napríklad ich prírastky a úbytky vrátane údajov o dátume vykonanej zmeny, o rozsahu zmeny, o vstupných cenách a zostatkových cenách jednotlivých oddeliteľných súčastí, o celkovej cene hmotného majetku a o sume odpisov vrátane ich zmien vyplývajúcich zo zmeny vstupnej ceny tohto majetku. Z hmotného majetku podľa odseku 2 písm. b) je možné vyčleniť na samostatné odpisovanie len tie jednotlivé oddeliteľné súčasti, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1.

§ 25 zmenený 4961 → 5007 znakov

@@ -40,3 +40,3 @@

(6)

Pri obstaraní hmotného majetku formou finančného prenájmu súčasťou obstarávacej ceny u daňovníka, ktorý obstaráva hmotný majetok formou finančného prenájmu nie je daň z pridanej hodnoty.

Pri obstaraní hmotného majetku formou finančného prenájmu súčasťou obstarávacej ceny u daňovníka, ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty a ktorý obstaráva hmotný majetok formou finančného prenájmu je daň z pridanej hodnoty.

(7)

Zobraziť celé znenie paragrafu

Predchádzajúce znenie

§ 25
(1)
Vstupnou cenou hmotného majetku a nehmotného majetku je
a)
obstarávacia cena;118) obstarávacou cenou majetku nadobudnutého od fyzickej osoby darom, je obstarávacia cena zistená u darcu, len ak ide o majetok, ktorý u darcu nebol zahrnutý do obchodného majetku, pričom pri jeho predaji uskutočnenom v deň darovania by sa naň nevzťahovalo oslobodenie podľa § 9,
b)
suma vo výške vlastných nákladov,118)
c)
všeobecná cena118a) pri hmotnom majetku a nehmotnom majetku nadobudnutom dedením a cena podľa osobitného predpisu29) pri hmotnom majetku a nehmotnom majetku nadobudnutom darovaním; pri nehnuteľných kultúrnych pamiatkach sa cena určí ako cena stavby zistená podľa osobitného predpisu119) bez prihliadnutia na kategóriu kultúrnej pamiatky, na jej historickú hodnotu a na cenu umeleckých a umelecko-remeselníckych prác, ktoré sú jej súčasťou,
d)
cena určená podľa písmen a) až c) pri preradení majetku z osobného užívania fyzickej osoby do obchodného majetku alebo u daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie pri začatí používania majetku na činnosť, z ktorej príjmy sú predmetom dane, pričom za roky nevyužívania hmotného majetku a nehmotného majetku na zabezpečenie zdaniteľného príjmu sa odpisy neuplatňujú,
e)
suma vo výške pohľadávky, ktorá je zabezpečená prevodom vlastníckeho práva k hmotnému hnuteľnému majetku a k hmotnému nehnuteľnému majetku, ktorý pri nezaplatení pohľadávky alebo jej časti prechádza do vlastníctva veriteľa,115) znížená o čiastku splateného úveru alebo pôžičky,
f)
zostatková cena majetku zistená u darcu pri vyradení v dôsledku jeho darovania, okrem majetku vylúčeného z odpisovania alebo zostatková cena majetku zistená u darcu, ktorý je fyzickou osobou, pri vyradení z obchodného majetku (§ 9 ods. 5), ak ide o majetok, ktorý bol u darcu zahrnutý v obchodnom majetku [§ 2 písm. m)], pričom pri jeho predaji uskutočnenom v deň darovania by sa naň nevzťahovalo oslobodenie podľa § 9, okrem majetku vylúčeného z odpisovania,
g)
obstarávacia cena majetku vylúčeného z odpisovania u darcu pri vyradení v dôsledku jeho darovania alebo obstarávacia cena majetku vylúčeného z odpisovania zistená u darcu, ktorý je fyzickou osobou, pri vyradení z obchodného majetku (§ 9 ods. 5), ak ide o majetok, ktorý bol u darcu zahrnutý v obchodnom majetku [§ 2 písm. m)], pričom pri jeho predaji uskutočnenom v deň darovania by sa naň nevzťahovalo oslobodenie podľa § 9,
h)
pre jednotlivé oddeliteľné súčasti podľa § 22 ods. 15
1.
obstarávacia cena,118)
2.
cena určená podľa kvalifikovaného odhadu alebo posudkom znalca, ak nie je k dispozícii cena uvedená v prvom bode,
i)
reálna hodnota presunutého hmotného majetku a nehmotného majetku, ktorou bol majetok ocenený na účely zdanenia pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia (§ 17f ods. 6 a 8).
(2)
Súčasťou vstupnej ceny, ak § 22 ods. 6 písm. e) neustanovuje inak, je technické zhodnotenie v tom zdaňovacom období, v ktorom bolo dokončené a zaradené do užívania, pričom pri zrýchlenom odpisovaní technické zhodnotenie zvyšuje aj zostatkovú cenu.
(3)
Zostatkovou cenou na účely tohto zákona je rozdiel medzi vstupnou cenou hmotného majetku a nehmotného majetku a celkovou výškou odpisov z tohto majetku zahrnutých do daňových výdavkov [§ 19 ods. 3 písm. a) a § 22 ods. 12] okrem zostatkovej ceny podľa § 28 ods. 2 písm. b), pričom v zdaňovacích obdobiach, v ktorých daňovník postupuje podľa § 17 ods. 31, 34 a 39 a § 19 ods. 2 písm. t), sa za výšku odpisu zahrnutého do daňových výdavkov považuje ročný odpis podľa § 27 alebo § 28.
(4)
Technické zhodnotenie pri použití zrýchleného spôsobu odpisovania podľa § 28 na účely výpočtu ročnej výšky odpisu a priradenia ročného koeficientu zvyšuje zostatkovú cenu (ďalej len „zvýšená zostatková cena“); to neplatí, ak bolo technické zhodnotenie vykonané v prvom roku odpisovania.
(5)
Súčasťou vstupnej ceny je aj
a)
daň z pridanej hodnoty u daňovníka, ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty,
b)
daň z pridanej hodnoty u daňovníka, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, a nemôže ju odpočítať alebo
c)
časť neodpočítanej dane z pridanej hodnoty u daňovníka, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, ak uplatňuje nárok na jej odpočítanie koeficientom podľa osobitného predpisu.6)
(6)
Pri obstaraní hmotného majetku formou finančného prenájmu súčasťou obstarávacej ceny u daňovníka, ktorý obstaráva hmotný majetok formou finančného prenájmu nie je daň z pridanej hodnoty.
(7)
Pri zvýšení vstupnej ceny alebo znížení vstupnej ceny, ku ktorému dochádza pri už odpisovanom hmotnom majetku z iného dôvodu, ako je jeho technické zhodnotenie (ďalej len „upravená vstupná cena“), sa odpis určí z upravenej vstupnej (zostatkovej) ceny pri zachovaní platnej ročnej odpisovej sadzby alebo koeficientu podľa § 27 alebo § 28.
(8)
Súčet vstupných cien jednotlivých oddeliteľných súčastí uvedených v § 22 ods. 15 sa rovná vstupnej cene tohto hmotného majetku.

Nové znenie

§ 25
(1)
Vstupnou cenou hmotného majetku a nehmotného majetku je
a)
obstarávacia cena;118) obstarávacou cenou majetku nadobudnutého od fyzickej osoby darom, je obstarávacia cena zistená u darcu, len ak ide o majetok, ktorý u darcu nebol zahrnutý do obchodného majetku, pričom pri jeho predaji uskutočnenom v deň darovania by sa naň nevzťahovalo oslobodenie podľa § 9,
b)
suma vo výške vlastných nákladov,118)
c)
všeobecná cena118a) pri hmotnom majetku a nehmotnom majetku nadobudnutom dedením a cena podľa osobitného predpisu29) pri hmotnom majetku a nehmotnom majetku nadobudnutom darovaním; pri nehnuteľných kultúrnych pamiatkach sa cena určí ako cena stavby zistená podľa osobitného predpisu119) bez prihliadnutia na kategóriu kultúrnej pamiatky, na jej historickú hodnotu a na cenu umeleckých a umelecko-remeselníckych prác, ktoré sú jej súčasťou,
d)
cena určená podľa písmen a) až c) pri preradení majetku z osobného užívania fyzickej osoby do obchodného majetku alebo u daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie pri začatí používania majetku na činnosť, z ktorej príjmy sú predmetom dane, pričom za roky nevyužívania hmotného majetku a nehmotného majetku na zabezpečenie zdaniteľného príjmu sa odpisy neuplatňujú,
e)
suma vo výške pohľadávky, ktorá je zabezpečená prevodom vlastníckeho práva k hmotnému hnuteľnému majetku a k hmotnému nehnuteľnému majetku, ktorý pri nezaplatení pohľadávky alebo jej časti prechádza do vlastníctva veriteľa,115) znížená o čiastku splateného úveru alebo pôžičky,
f)
zostatková cena majetku zistená u darcu pri vyradení v dôsledku jeho darovania, okrem majetku vylúčeného z odpisovania alebo zostatková cena majetku zistená u darcu, ktorý je fyzickou osobou, pri vyradení z obchodného majetku (§ 9 ods. 5), ak ide o majetok, ktorý bol u darcu zahrnutý v obchodnom majetku [§ 2 písm. m)], pričom pri jeho predaji uskutočnenom v deň darovania by sa naň nevzťahovalo oslobodenie podľa § 9, okrem majetku vylúčeného z odpisovania,
g)
obstarávacia cena majetku vylúčeného z odpisovania u darcu pri vyradení v dôsledku jeho darovania alebo obstarávacia cena majetku vylúčeného z odpisovania zistená u darcu, ktorý je fyzickou osobou, pri vyradení z obchodného majetku (§ 9 ods. 5), ak ide o majetok, ktorý bol u darcu zahrnutý v obchodnom majetku [§ 2 písm. m)], pričom pri jeho predaji uskutočnenom v deň darovania by sa naň nevzťahovalo oslobodenie podľa § 9,
h)
pre jednotlivé oddeliteľné súčasti podľa § 22 ods. 15
1.
obstarávacia cena,118)
2.
cena určená podľa kvalifikovaného odhadu alebo posudkom znalca, ak nie je k dispozícii cena uvedená v prvom bode,
i)
reálna hodnota presunutého hmotného majetku a nehmotného majetku, ktorou bol majetok ocenený na účely zdanenia pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia (§ 17f ods. 6 a 8).
(2)
Súčasťou vstupnej ceny, ak § 22 ods. 6 písm. e) neustanovuje inak, je technické zhodnotenie v tom zdaňovacom období, v ktorom bolo dokončené a zaradené do užívania, pričom pri zrýchlenom odpisovaní technické zhodnotenie zvyšuje aj zostatkovú cenu.
(3)
Zostatkovou cenou na účely tohto zákona je rozdiel medzi vstupnou cenou hmotného majetku a nehmotného majetku a celkovou výškou odpisov z tohto majetku zahrnutých do daňových výdavkov [§ 19 ods. 3 písm. a) a § 22 ods. 12] okrem zostatkovej ceny podľa § 28 ods. 2 písm. b), pričom v zdaňovacích obdobiach, v ktorých daňovník postupuje podľa § 17 ods. 31, 34 a 39 a § 19 ods. 2 písm. t), sa za výšku odpisu zahrnutého do daňových výdavkov považuje ročný odpis podľa § 27 alebo § 28.
(4)
Technické zhodnotenie pri použití zrýchleného spôsobu odpisovania podľa § 28 na účely výpočtu ročnej výšky odpisu a priradenia ročného koeficientu zvyšuje zostatkovú cenu (ďalej len „zvýšená zostatková cena“); to neplatí, ak bolo technické zhodnotenie vykonané v prvom roku odpisovania.
(5)
Súčasťou vstupnej ceny je aj
a)
daň z pridanej hodnoty u daňovníka, ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty,
b)
daň z pridanej hodnoty u daňovníka, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, a nemôže ju odpočítať alebo
c)
časť neodpočítanej dane z pridanej hodnoty u daňovníka, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, ak uplatňuje nárok na jej odpočítanie koeficientom podľa osobitného predpisu.6)
(6)
Pri obstaraní hmotného majetku formou finančného prenájmu súčasťou obstarávacej ceny u daňovníka, ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty a ktorý obstaráva hmotný majetok formou finančného prenájmu je daň z pridanej hodnoty.
(7)
Pri zvýšení vstupnej ceny alebo znížení vstupnej ceny, ku ktorému dochádza pri už odpisovanom hmotnom majetku z iného dôvodu, ako je jeho technické zhodnotenie (ďalej len „upravená vstupná cena“), sa odpis určí z upravenej vstupnej (zostatkovej) ceny pri zachovaní platnej ročnej odpisovej sadzby alebo koeficientu podľa § 27 alebo § 28.
(8)
Súčet vstupných cien jednotlivých oddeliteľných súčastí uvedených v § 22 ods. 15 sa rovná vstupnej cene tohto hmotného majetku.

§ 26 — Postup pri odpisovaní hmotného majetku zmenený 4623 → 4879 znakov

@@ -33 +33,3 @@

Každá stavba, ktorá je súčasťou súboru stavieb tvoriacich funkčný celok,120aaaa) sa zaradí do odpisovej skupiny podľa odseku 1 samostatne.

(14)

Ročný odpis budovy podľa § 22 ods. 6 písm. f) a ročný odpis budovy alebo stavby podľa § 22 ods. 6 písm. g) sa určí najviac počas doby odpisovania podľa odseku 1 a najmenej počas polovice doby odpisovania ustanovenej pre odpisovú skupinu 6 podľa § 27.

Zobraziť celé znenie paragrafu

Predchádzajúce znenie

§ 26
Postup pri odpisovaní hmotného majetku
(1)
V prvom roku odpisovania zaradí daňovník hmotný majetok v triedení podľa Klasifikácie produkcie a klasifikácie stavieb120) do odpisových skupín uvedených v prílohe č. 1. Doba odpisovania
Odpisová skupina Doba odpisovania 0 2 roky 1 4 roky 2 6 rokov 3 8 rokov 4 12 rokov 5 20 rokov 6 40 rokov.
(2)
Hmotný majetok, ktorý nemožno zaradiť do odpisových skupín podľa prílohy a ktorého doba použiteľnosti nevyplýva z iných predpisov, sa na účely odpisovania zaradí do odpisovej skupiny 2; to neplatí pre hmotný majetok podľa odsekov 6 a 7. Pri používaní budovy na niekoľko účelov je na zaradenie tejto budovy do odpisovej skupiny rozhodujúce jej hlavné využitie určené z celkovej úžitkovej plochy.106) Súbor hnuteľných vecí sa zaraďuje do odpisovej skupiny podľa hlavného funkčného celku. Pri postupe uplatnenom podľa § 22 ods. 15 sa jednotlivé oddeliteľné súčasti zaradia do rovnakej odpisovej skupiny, v ktorej je zaradený tento hmotný majetok s výnimkou jednotlivých oddeliteľných súčastí budov a stavieb, ktoré sú zaradené v prílohe č. 1.
(3)
Daňovník odpisuje hmotný majetok metódou rovnomerného odpisovania (§ 27). Metódou zrýchleného odpisovania (§ 28) môže daňovník odpisovať hmotný majetok zaradený podľa prílohy č. 1 do odpisovej skupiny 2 a 3. Spôsob odpisovania určí daňovník pre každý novoobstaraný hmotný majetok a nemožno ho zmeniť po celú dobu jeho odpisovania.
(4)
Hmotný majetok sa odpisuje najviac do výšky vstupnej ceny, prípadne zvýšenej o vykonané technické zhodnotenie alebo pri zrýchlenom odpisovaní do výšky zvýšenej zostatkovej ceny.
(5)
Pri vykonaní technického zhodnotenia alebo skrátení doby odpisovania sa hmotný majetok doodpisuje do výšky vstupnej ceny, prípadne zvýšenej o vykonané technické zhodnotenie platnou ročnou odpisovou sadzbou alebo do výšky zostatkovej ceny alebo zvýšenej zostatkovej ceny koeficientom pre príslušnú odpisovú skupinu. Vykonaním technického zhodnotenia sa doba odpisovania predĺži o dobu vyplývajúcu zo spôsobu výpočtu podľa § 27 alebo § 28.
(6)
Ročný odpis otvárok nových lomov, pieskovní, hlinísk a technickej rekultivácie, ak nie sú súčasťou hmotného majetku, do ktorého vstupnej ceny sú zahrnuté, dočasných stavieb120aaa) a banských diel sa určí ako podiel vstupnej ceny a určenej doby trvania.
(7)
Pri formách, modeloch a šablónach zatriedených do kódov Klasifikácie produktov 25.73.6, 28.92.4, ak ide o stroje na tvarovanie odlievacích foriem z piesku, a kódov 28.96.1 a 25.73.5 sa ročný odpis určí ako podiel vstupnej ceny a ustanovenej doby použiteľnosti alebo určeného počtu vyrobených odliatkov alebo výliskov. Na hmotný majetok uvedený v prvej vete poskytnutý na základe zmluvy o výpožičke110) sa neuplatňuje limit výšky odpisov podľa § 19 ods. 3 písm. a).
(8)
Hmotný majetok prenajatý formou finančného prenájmu, okrem pozemkov, odpíše daňovník počas doby odpisovania tohto majetku podľa odseku 1 do výšky vstupnej ceny ustanovenej v § 25 spôsobom podľa § 27 alebo § 28 pri zohľadnení postupu podľa § 17 ods. 34.
(9)
Ročný odpis podľa odsekov 6 a 7 sa určuje s presnosťou na celé kalendárne mesiace, počnúc mesiacom, v ktorom boli splnené podmienky na začatie odpisovania. Mesiacom, v ktorom boli splnené podmienky na začatie odpisovania, je mesiac, v ktorom sa majetok začal účtovať alebo evidovať podľa § 6 ods. 11.
(10)
Mesačný odpis vypočítaný podľa odsekov 6 a 7 sa zaokrúhľuje podľa § 47.
(11)
Prerušenie odpisovania a zmenu prerušenia odpisovania podľa § 22 ods. 9 nemožno uplatniť pri výkone daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní podľa osobitného predpisu128) a v dodatočnom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, za ktoré bola vykonaná daňová kontrola.
(12)
Mikrodaňovník môže odpisovať hmotný majetok zaradený do odpisových skupín 0 až 4 okrem osobného automobilu zatriedeného do kódu Klasifikácie produktov 29.10.2 so vstupnou cenou (§ 25) 48 000 eur a viac, najviac počas doby odpisovania podľa odsekov 1 a 5 v ním určenej výške najviac do výšky vstupnej ceny podľa § 25 ods. 1. Rovnako sa postupuje aj pri inom majetku uvedenom v § 22 ods. 6 písm. e). Tento spôsob odpisovania použije daňovník, ktorým je
a)
právnická osoba, na hmotný majetok zaradený do užívania v zdaňovacom období, v ktorom bol daňovník považovaný za mikrodaňovníka,
b)
fyzická osoba, na hmotný majetok zaradený do obchodného majetku [§ 2 písm. m)] v súvislosti s dosahovaním príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2, v zdaňovacom období, v ktorom bol daňovník považovaný za mikrodaňovníka.
(13)
Každá stavba, ktorá je súčasťou súboru stavieb tvoriacich funkčný celok,120aaaa) sa zaradí do odpisovej skupiny podľa odseku 1 samostatne.

Nové znenie

§ 30ca — Odpočet výdavkov (nákladov) na podporu športu pridaný 0 → 3150 znakov

@@ -0,0 +1,34 @@

§ 30ca

Odpočet výdavkov (nákladov) na podporu športu

(1)

Od základu dane zníženého o odpočet daňovej straty u daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo od základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zníženého o odpočet daňovej straty u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, pri realizácii podpory športu možno odpočítať 50 % výdavkov (nákladov) vynaložených na podporu športu a zaúčtovaných v účtovníctve1) daňovníka v zdaňovacom období, za ktoré sa podáva daňové priznanie. Za výdavok sa považuje obstarávacia cena alebo vlastné náklady nepeňažného plnenia podľa odseku 7.

(2)

Odpočet podľa odseku 1 možno v zdaňovacom období zvýšiť o 25 % kladného rozdielu medzi priemerom úhrnu výdavkov (nákladov) vynaložených v

zdaňovacom období na podporu športu zahrnovaných do odpočtu a úhrnom výdavkov (nákladov) vynaložených v bezprostredne predchádzajúcom zdaňovacom období na podporu športu zahrnovaných do odpočtu a

dvoch bezprostredne predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach na podporu športu zahrnovaných do odpočtu.

(3)

Odpočet podľa odsekov 1 a 2 je možné uplatniť v úhrnnej sume najviac do výšky 250 000 eur za príslušné zdaňovacie obdobie.

(4)

Pri odpočte výdavkov (nákladov) na podporu športu od základu dane podľa odsekov 1 a 2 postupuje rovnako aj daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11.

(5)

Od základu dane možno podľa odsekov 1 a 2 odpočítať len daňové výdavky podľa § 2 písm. i), ktoré sú evidované oddelene od ostatných výdavkov (nákladov) daňovníka.

(6)

Odpočet podľa odsekov 1 a 2 nemožno uplatniť na výdavky (náklady), na ktoré bola poskytnutá úplná alebo čiastočná podpora z verejných financií.

(7)

Podporou športu, pri ktorej realizácii možno uplatniť odpočet podľa odsekov 1 a 2, sa rozumie poskytnutie nepeňažného plnenia športovej organizácii,120la) a to formou poskytnutia športového náčinia alebo športového vybavenia daňovníkom športovej organizácii.

(8)

Finančné riaditeľstvo do troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania zverejní v zozname daňových subjektov podľa osobitného predpisu120l) tieto údaje:

o daňovníkovi, ktorý si pri realizácii podpory športu uplatnil odpočet podľa odsekov 1 a 2,:

meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, daňové identifikačné číslo,

výšku uplatneného odpočtu a zdaňovacie obdobie jeho uplatnenia,

dátum začiatku realizácie podpory športu,

o športovej organizácii, ktorej bolo poskytnuté plnenie podľa odseku 7, údaje v členení názov, adresa sídla a jej identifikačné číslo.

(9)

Ak odpočet podľa odsekov 1 a 2 nie je možné uplatniť z dôvodu, že daňovník vykázal daňovú stratu alebo základ dane po znížení o odpočet daňovej straty je nižší ako odpočet podľa odsekov 1 a 2, je možné odpočet výdavkov (nákladov) na podporu športu alebo jeho zostávajúcu časť uplatniť v najbližšom nasledujúcom zdaňovacom období, v ktorom daňovník vykáže základ dane, najviac však v piatich zdaňovacích obdobiach bezprostredne nasledujúcich po zdaňovacom období, v ktorom nárok na odpočet podľa odsekov 1 a 2 vznikol.

Zobraziť celé znenie paragrafu

Predchádzajúce znenie

(paragraf neexistoval)

Nové znenie

§ 30ca
Odpočet výdavkov (nákladov) na podporu športu
(1)
Od základu dane zníženého o odpočet daňovej straty u daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo od základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zníženého o odpočet daňovej straty u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, pri realizácii podpory športu možno odpočítať 50 % výdavkov (nákladov) vynaložených na podporu športu a zaúčtovaných v účtovníctve1) daňovníka v zdaňovacom období, za ktoré sa podáva daňové priznanie. Za výdavok sa považuje obstarávacia cena alebo vlastné náklady nepeňažného plnenia podľa odseku 7.
(2)
Odpočet podľa odseku 1 možno v zdaňovacom období zvýšiť o 25 % kladného rozdielu medzi priemerom úhrnu výdavkov (nákladov) vynaložených v
a)
zdaňovacom období na podporu športu zahrnovaných do odpočtu a úhrnom výdavkov (nákladov) vynaložených v bezprostredne predchádzajúcom zdaňovacom období na podporu športu zahrnovaných do odpočtu a
b)
dvoch bezprostredne predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach na podporu športu zahrnovaných do odpočtu.
(3)
Odpočet podľa odsekov 1 a 2 je možné uplatniť v úhrnnej sume najviac do výšky 250 000 eur za príslušné zdaňovacie obdobie.
(4)
Pri odpočte výdavkov (nákladov) na podporu športu od základu dane podľa odsekov 1 a 2 postupuje rovnako aj daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11.
(5)
Od základu dane možno podľa odsekov 1 a 2 odpočítať len daňové výdavky podľa § 2 písm. i), ktoré sú evidované oddelene od ostatných výdavkov (nákladov) daňovníka.
(6)
Odpočet podľa odsekov 1 a 2 nemožno uplatniť na výdavky (náklady), na ktoré bola poskytnutá úplná alebo čiastočná podpora z verejných financií.
(7)
Podporou športu, pri ktorej realizácii možno uplatniť odpočet podľa odsekov 1 a 2, sa rozumie poskytnutie nepeňažného plnenia športovej organizácii,120la) a to formou poskytnutia športového náčinia alebo športového vybavenia daňovníkom športovej organizácii.
(8)
Finančné riaditeľstvo do troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania zverejní v zozname daňových subjektov podľa osobitného predpisu120l) tieto údaje:
a)
o daňovníkovi, ktorý si pri realizácii podpory športu uplatnil odpočet podľa odsekov 1 a 2,:
1.
meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, daňové identifikačné číslo,
2.
výšku uplatneného odpočtu a zdaňovacie obdobie jeho uplatnenia,
3.
dátum začiatku realizácie podpory športu,
b)
o športovej organizácii, ktorej bolo poskytnuté plnenie podľa odseku 7, údaje v členení názov, adresa sídla a jej identifikačné číslo.
(9)
Ak odpočet podľa odsekov 1 a 2 nie je možné uplatniť z dôvodu, že daňovník vykázal daňovú stratu alebo základ dane po znížení o odpočet daňovej straty je nižší ako odpočet podľa odsekov 1 a 2, je možné odpočet výdavkov (nákladov) na podporu športu alebo jeho zostávajúcu časť uplatniť v najbližšom nasledujúcom zdaňovacom období, v ktorom daňovník vykáže základ dane, najviac však v piatich zdaňovacích obdobiach bezprostredne nasledujúcich po zdaňovacom období, v ktorom nárok na odpočet podľa odsekov 1 a 2 vznikol.

§ 30d — Úľava na dani pre registrované sociálne podniky zmenený 4378 → 4391 znakov

@@ -5,3 +5,3 @@

(2)

Úľavu na dani podľa odseku 1 v príslušnom zdaňovacom období si môže uplatniť daňovník, ktorý neuplatňuje úľavu na dani podľa § 30a alebo § 30b a neuplatňuje odpočet výdavkov (nákladov) podľa § 30c a nie je prijímateľom podielu zaplatenej dane podľa § 50.

Úľavu na dani podľa odseku 1 v príslušnom zdaňovacom období si môže uplatniť daňovník, ktorý neuplatňuje úľavu na dani podľa § 30a alebo § 30b a neuplatňuje odpočet výdavkov (nákladov) podľa § 30c alebo § 30ca a nie je prijímateľom podielu zaplatenej dane podľa § 50.

(3)

Zobraziť celé znenie paragrafu

Predchádzajúce znenie

§ 30d
Úľava na dani pre registrované sociálne podniky
(1)
Daňovník, ktorý je právnickou osobou a ktorý je verejnoprospešným podnikom podľa osobitného predpisu,120m) si môže uplatniť nárok na úľavu na dani z hospodárskej činnosti120n) vo výške percentuálneho vyjadrenia záväzku využitia zisku na dosiahnutie hlavného cieľa podľa osobitného predpisu120o) za zdaňovacie obdobie, v ktorom k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia má priznaný štatút registrovaného sociálneho podniku.
(2)
Úľavu na dani podľa odseku 1 v príslušnom zdaňovacom období si môže uplatniť daňovník, ktorý neuplatňuje úľavu na dani podľa § 30a alebo § 30b a neuplatňuje odpočet výdavkov (nákladov) podľa § 30c a nie je prijímateľom podielu zaplatenej dane podľa § 50.
(3)
Daňovník, ktorý si uplatnil úľavu na dani podľa odseku 1, je povinný použiť sumu úľavy na dani podľa odseku 1 na
a)
dosiahnutie hlavného cieľa podľa osobitného predpisu120p) v príslušnom zdaňovacom období, za ktoré si uplatňuje túto úľavu,
b)
prevod peňažných prostriedkov podľa odseku 4 vo výške kladného rozdielu medzi úľavou na dani podľa odseku 1 a nákladmi na dosiahnutie hlavného cieľa podľa osobitného predpisu120p) podľa písmena a).
(4)
Daňovník uplatňujúci postup podľa odseku 3 písm. b) je povinný odviesť peňažné prostriedky vo výške podľa odseku 3 písm. b) na osobitný účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky určený len na prijatie týchto peňažných prostriedkov a ich použitie podľa odseku 5, a to do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom uplynula lehota na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom si daňovník uplatnil úľavu na dani podľa odseku 1. Ak daňovník nedodrží lehotu odvedenia peňažných prostriedkov vo výške podľa odseku 3 písm. b) na osobitný účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky, stráca nárok na uplatnenie úľavy na dani podľa odseku 1 a je povinný podať dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, v ktorom si uplatnil túto úľavu na dani v lehote do konca tretieho kalendárneho mesiaca po uplynutí lehoty na prevod peňažných prostriedkov na osobitný účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky; v rovnakej lehote je splatná aj dodatočne priznaná daň.
(5)
Peňažné prostriedky na osobitnom účte v banke alebo pobočke zahraničnej banky podľa odseku 4 vrátane úrokov z nich plynúcich je možné použiť iba na obstaranie hmotného majetku, a to najneskôr do piatich rokov odo dňa pripísania peňažných prostriedkov alebo úrokov na osobitný účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky. Ak podmienka podľa prvej vety nie je splnená, daňovník stráca nárok na úľavu na dani podľa odseku 1 v príslušnom zdaňovacom období vo výške, ktorá nebola použitá na obstaranie hmotného majetku, a je povinný podať dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, v ktorom si túto úľavu na dani uplatnil. Daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola zistená povinnosť podať dodatočné daňové priznanie; v rovnakej lehote je splatná aj dodatočne priznaná daň.
(6)
Daňovník podľa odseku 1 stráca nárok na úľavu na dani podľa odseku 1 a je povinný zvýšiť základ dane vo výške úhrnu úľav na dani podľa odseku 1 uplatnených daňovníkom za päť bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období predchádzajúcich zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom daňovník stráca nárok na úľavu na dani podľa odseku 1, ak
a)
sa zrušuje s likvidáciou, v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu jeho vstupu do likvidácie,80b)
b)
zaniká v dôsledku premeny alebo cezhraničnej premeny, v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu;80b) to sa nevzťahuje na zánik v dôsledku premeny alebo cezhraničnej premeny v súlade s osobitným predpisom,120q) pričom podmienky použitia peňažných prostriedkov podľa odseku 5 vrátane lehoty na použitie týchto peňažných prostriedkov ostávajú zachované aj pre právneho nástupcu,
c)
je na daňovníka vyhlásený konkurz, v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu,80b)
d)
daňovník vrátil štatút registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu120r) alebo mu bol štatút registrovaného sociálneho podniku zrušený podľa osobitného predpisu,120s) v zdaňovacom období, v ktorom vrátil štatút registrovaného sociálneho podniku alebo v ktorom mu bol štatút registrovaného sociálneho podniku zrušený.

Nové znenie

§ 30d
Úľava na dani pre registrované sociálne podniky
(1)
Daňovník, ktorý je právnickou osobou a ktorý je verejnoprospešným podnikom podľa osobitného predpisu,120m) si môže uplatniť nárok na úľavu na dani z hospodárskej činnosti120n) vo výške percentuálneho vyjadrenia záväzku využitia zisku na dosiahnutie hlavného cieľa podľa osobitného predpisu120o) za zdaňovacie obdobie, v ktorom k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia má priznaný štatút registrovaného sociálneho podniku.
(2)
Úľavu na dani podľa odseku 1 v príslušnom zdaňovacom období si môže uplatniť daňovník, ktorý neuplatňuje úľavu na dani podľa § 30a alebo § 30b a neuplatňuje odpočet výdavkov (nákladov) podľa § 30c alebo § 30ca a nie je prijímateľom podielu zaplatenej dane podľa § 50.
(3)
Daňovník, ktorý si uplatnil úľavu na dani podľa odseku 1, je povinný použiť sumu úľavy na dani podľa odseku 1 na
a)
dosiahnutie hlavného cieľa podľa osobitného predpisu120p) v príslušnom zdaňovacom období, za ktoré si uplatňuje túto úľavu,
b)
prevod peňažných prostriedkov podľa odseku 4 vo výške kladného rozdielu medzi úľavou na dani podľa odseku 1 a nákladmi na dosiahnutie hlavného cieľa podľa osobitného predpisu120p) podľa písmena a).
(4)
Daňovník uplatňujúci postup podľa odseku 3 písm. b) je povinný odviesť peňažné prostriedky vo výške podľa odseku 3 písm. b) na osobitný účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky určený len na prijatie týchto peňažných prostriedkov a ich použitie podľa odseku 5, a to do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom uplynula lehota na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom si daňovník uplatnil úľavu na dani podľa odseku 1. Ak daňovník nedodrží lehotu odvedenia peňažných prostriedkov vo výške podľa odseku 3 písm. b) na osobitný účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky, stráca nárok na uplatnenie úľavy na dani podľa odseku 1 a je povinný podať dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, v ktorom si uplatnil túto úľavu na dani v lehote do konca tretieho kalendárneho mesiaca po uplynutí lehoty na prevod peňažných prostriedkov na osobitný účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky; v rovnakej lehote je splatná aj dodatočne priznaná daň.
(5)
Peňažné prostriedky na osobitnom účte v banke alebo pobočke zahraničnej banky podľa odseku 4 vrátane úrokov z nich plynúcich je možné použiť iba na obstaranie hmotného majetku, a to najneskôr do piatich rokov odo dňa pripísania peňažných prostriedkov alebo úrokov na osobitný účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky. Ak podmienka podľa prvej vety nie je splnená, daňovník stráca nárok na úľavu na dani podľa odseku 1 v príslušnom zdaňovacom období vo výške, ktorá nebola použitá na obstaranie hmotného majetku, a je povinný podať dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, v ktorom si túto úľavu na dani uplatnil. Daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola zistená povinnosť podať dodatočné daňové priznanie; v rovnakej lehote je splatná aj dodatočne priznaná daň.
(6)
Daňovník podľa odseku 1 stráca nárok na úľavu na dani podľa odseku 1 a je povinný zvýšiť základ dane vo výške úhrnu úľav na dani podľa odseku 1 uplatnených daňovníkom za päť bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období predchádzajúcich zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom daňovník stráca nárok na úľavu na dani podľa odseku 1, ak
a)
sa zrušuje s likvidáciou, v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu jeho vstupu do likvidácie,80b)
b)
zaniká v dôsledku premeny alebo cezhraničnej premeny, v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu;80b) to sa nevzťahuje na zánik v dôsledku premeny alebo cezhraničnej premeny v súlade s osobitným predpisom,120q) pričom podmienky použitia peňažných prostriedkov podľa odseku 5 vrátane lehoty na použitie týchto peňažných prostriedkov ostávajú zachované aj pre právneho nástupcu,
c)
je na daňovníka vyhlásený konkurz, v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu,80b)
d)
daňovník vrátil štatút registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu120r) alebo mu bol štatút registrovaného sociálneho podniku zrušený podľa osobitného predpisu,120s) v zdaňovacom období, v ktorom vrátil štatút registrovaného sociálneho podniku alebo v ktorom mu bol štatút registrovaného sociálneho podniku zrušený.

§ 30e — Odpočet výdavkov (nákladov) na investície zmenený 11292 → 11362 znakov

@@ -32,3 +32,3 @@

daňovník na majetok podľa odseku 5, ktorého odpis podľa § 22 až 29 zahrnuje úplne alebo čiastočne do odpočtu výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj podľa § 30c,

daňovník na majetok podľa odseku 5, ktorého odpis podľa § 22 až 29 zahrnuje úplne alebo čiastočne do odpočtu výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj podľa § 30c alebo do odpočtu výdavkov (nákladov) na podporu športu podľa § 30ca,

@@ -36,3 +36,3 @@

(8)

Investičným plánom, pri ktorého realizácii možno uplatniť odpočet podľa odsekov 1 a 2, sa rozumie písomný dokument, v ktorom daňovník vymedzí celkovú hodnotu plánovanej investície podľa odseku 5, časové vymedzenie obdobia plánovanej investície, predpokladaný harmonogram realizácie plánovanej investície, výpočet priemernej hodnoty investícií podľa odseku 4, plánovanú výšku preinvestovania priemernej hodnoty investícií v peňažnom vyjadrení a percentuálnom vyjadrení podľa odseku 1 a stručný technický popis prepojenia obstarávanej investície s digitalizáciou a automatizáciou výrobných procesov a logistických procesov podľa odseku 5. Obdobie, na ktoré sa investičný plán vypracúva, musí trvať u daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je kalendárny rok, šesť po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, pričom prvým zdaňovacím obdobím je zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína 1. januára 2022, a posledným zdaňovacím obdobím je zdaňovacie obdobie, ktoré sa končí 31. decembra 2027. Obdobie, na ktoré sa investičný plán vypracúva, musí trvať u daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok, šesť po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, pričom prvým zdaňovacím obdobím je zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína v roku 2022, a posledným zdaňovacím obdobím je zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína v priebehu roka 2027. Daňovník môže mať iba jeden investičný plán. Investičný plán obsahuje najmä základné údaje o daňovníkovi, ktorými sú u daňovníka, ktorý je právnickou osobou, obchodné meno alebo názov, sídlo a daňové identifikačné číslo, a u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, meno a priezvisko, adresa trvalého pobytu a miesto podnikania a dátum začiatku realizácie investičného plánu. Investičný plán musí byť podpísaný osobou oprávnenou konať za daňovníka podľa § 13 Obchodného zákonníka v lehote na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom si prvýkrát uplatní odpočet výdavkov (nákladov) na investície. Pri daňovej kontrole82) je správca dane alebo finančné riaditeľstvo120k) oprávnené vyzvať daňovníka na predloženie investičného plánu. Lehota na predloženie investičného plánu daňovníkom správcovi dane alebo finančnému riaditeľstvu je osem dní odo dňa doručenia výzvy daňovníkovi.

Investičným plánom, pri ktorého realizácii možno uplatniť odpočet podľa odsekov 1 a 2, sa rozumie písomný dokument, v ktorom daňovník vymedzí celkovú hodnotu plánovanej investície podľa odseku 5, časové vymedzenie obdobia plánovanej investície, predpokladaný harmonogram realizácie plánovanej investície, výpočet priemernej hodnoty investícií podľa odseku 4, plánovanú výšku preinvestovania priemernej hodnoty investícií v peňažnom vyjadrení a percentuálnom vyjadrení podľa odseku 1 a stručný technický popis prepojenia obstarávanej investície s digitalizáciou a automatizáciou výrobných procesov a logistických procesov podľa odseku 5. Obdobie, na ktoré sa investičný plán vypracúva, musí trvať u daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je kalendárny rok, deväť po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, pričom prvým zdaňovacím obdobím je zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína 1. januára 2022, a posledným zdaňovacím obdobím je zdaňovacie obdobie, ktoré sa končí 31. decembra 2030. Obdobie, na ktoré sa investičný plán vypracúva, musí trvať u daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok, deväť po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, pričom prvým zdaňovacím obdobím je zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína v roku 2022, a posledným zdaňovacím obdobím je zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína v priebehu roka 2030. Daňovník môže mať iba jeden investičný plán. Investičný plán obsahuje najmä základné údaje o daňovníkovi, ktorými sú u daňovníka, ktorý je právnickou osobou, obchodné meno alebo názov, sídlo a daňové identifikačné číslo, a u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, meno a priezvisko, adresa trvalého pobytu a miesto podnikania a dátum začiatku realizácie investičného plánu. Investičný plán musí byť podpísaný osobou oprávnenou konať za daňovníka podľa § 13 Obchodného zákonníka v lehote na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom si prvýkrát uplatní odpočet výdavkov (nákladov) na investície. Pri daňovej kontrole82) je správca dane alebo finančné riaditeľstvo120k) oprávnené vyzvať daňovníka na predloženie investičného plánu. Lehota na predloženie investičného plánu daňovníkom správcovi dane alebo finančnému riaditeľstvu je osem dní odo dňa doručenia výzvy daňovníkovi.

(9)

Zobraziť celé znenie paragrafu

Predchádzajúce znenie

§ 30e
Odpočet výdavkov (nákladov) na investície
(1)
Od základu dane zníženého o odpočet daňovej straty u daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo od základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zníženého o odpočet daňovej straty u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, pri realizácii investičného plánu možno po splnení podmienok podľa odseku 2 odpočítať ustanovené percento výdavku (nákladu) z odpisu podľa § 22 až 29 z investície podľa odseku 5, ktorého výška závisí od plánovanej výšky percenta preinvestovania priemernej hodnoty investícií a od hodnoty preinvestovania tejto plánovanej priemernej hodnoty investícií ustanovených v investičnom pláne, a to:
Preinvestovaná priemerná hodnota investícií v percentách Hodnota plánovanej výšky preinvestovania priemernej hodnoty investícií v mil. eur viac ako 1 do 20 vrátane viac ako 20 do 50 vrátane viac ako 50 od 700 % – do 1 399,99 % 15 % 25 % 50 % od 1 400 % a viac 20 % 30 % 55 %.
(2)
Odpočet podľa odseku 1 môže daňovník uplatniť na investíciu zaradenú do užívania alebo do obchodného majetku počas obdobia investičného plánu. Odpočet výdavkov (nákladov) na investíciu, ktorá spĺňa podmienky pre tento odpočet v zdaňovacom období jej zaradenia do užívania alebo do obchodného majetku, si môže daňovník uplatniť počas doby odpisovania tohto majetku, avšak najviac počas desiatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, počnúc zdaňovacím obdobím jeho zaradenia do užívania alebo do obchodného majetku, pričom počas obdobia investičného plánu nie je možné prerušiť odpisovanie tohto hmotného majetku podľa § 22 ods. 9. Na účely uplatnenia odpočtu podľa prvej vety sa hodnota investície podľa odseku 5 alebo úhrn hodnôt týchto investícií v príslušnom zdaňovacom období posudzuje vždy k priemernej hodnote investícií podľa odseku 4. Zdaňovacie obdobie daňovníka počas obdobia investičného plánu musí trvať nepretržite 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.
(3)
Pri odpočte podľa odsekov 1 a 2 postupuje rovnako aj daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11 a ide o investíciu podľa odseku 5 obstaranú a zaradenú do obchodného majetku v súvislosti s dosahovaním príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2.
(4)
Priemerná hodnota investícií musí byť vyššia ako nula a vypočíta sa ako aritmetický priemer výdavkov (nákladov) vynaložených daňovníkom na obstaranie:
a)
hmotného majetku uvedeného v prílohe č. 3 kúpou alebo vytvoreného vlastnou činnosťou1) zaradeného do užívania alebo do obchodného majetku za obdobie troch zdaňovacích období bezprostredne predchádzajúcich zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom začína obdobie investičného plánu,
b)
technického zhodnotenia vykonaného na majetku uvedeného v prílohe č. 3 a počítačového programu (softvér) obstaraného kúpou alebo vytvoreného vlastnou činnosťou1) zaradeného do užívania alebo do obchodného majetku za obdobie troch zdaňovacích období bezprostredne predchádzajúcich zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom začína obdobie investičného plánu a
c)
technického zhodnotenia vykonaného na tomto majetku kúpou alebo vytvoreného vlastnou činnosťou1) zaradeného do užívania alebo do obchodného majetku za obdobie troch zdaňovacích období bezprostredne predchádzajúcich zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom začína obdobie investičného plánu.
(5)
Na účely odsekov 1 a 2 sa investíciou rozumie investícia do výrobného systému a logistického systému skladajúceho sa zo zariadení, strojov, prídavných zariadení, automatizačnej techniky a komunikačnej techniky, vrátane počítačového programu (softvér) pre riadenie výrobného procesu a logistického procesu, spôsobilého v reálnom čase vymieňať, spracovávať a archivovať digitalizované údaje s cieľom poskytnúť informácie na identifikáciu a optimalizáciu výrobného procesu a logistického procesu, pričom ide o investíciu do
a)
hmotného majetku uvedeného v prílohe č. 3, vrátane technického zhodnotenia vykonaného na tomto majetku v zdaňovacom období jeho zaradenia do užívania alebo do obchodného majetku, nadobudnutého kúpou alebo vytvoreného vlastnou činnosťou,1) ktorý nebol pred jeho obstaraním odpisovaný,
b)
iného majetku podľa § 22 ods. 6 písm. e), ak ide o technické zhodnotenie hmotného majetku uvedeného v prílohe č. 3,
c)
počítačového programu (softvér) obstaraného kúpou alebo vytvoreného vlastnou činnosťou,1) ktorý nebol pred jeho obstaraním odpisovaný, vrátane technického zhodnotenia vykonaného na tomto majetku.
(6)
Od základu dane možno podľa odsekov 1 a 2 odpočítať len daňové výdavky podľa § 2 písm. i), ktoré sú evidované oddelene od ostatných výdavkov (nákladov) daňovníka.
(7)
Odpočet podľa odsekov 1 a 2 nemôže využiť
a)
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá na území Slovenskej republiky získala povolenie na podnikanie alebo oprávnenie na podnikanie počas troch zdaňovacích období zahrňovaných do výpočtu priemernej hodnoty investícií podľa odseku 4,
b)
daňovník na majetok podľa odseku 5, ktorého odpis podľa § 22 až 29 zahrnuje úplne alebo čiastočne do odpočtu výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj podľa § 30c,
c)
daňovník na majetok podľa odseku 5, na ktorý bola poskytnutá úplná alebo čiastočná podpora z verejných financií, okrem návratných foriem pomoci podľa osobitného predpisu.120t)
(8)
Investičným plánom, pri ktorého realizácii možno uplatniť odpočet podľa odsekov 1 a 2, sa rozumie písomný dokument, v ktorom daňovník vymedzí celkovú hodnotu plánovanej investície podľa odseku 5, časové vymedzenie obdobia plánovanej investície, predpokladaný harmonogram realizácie plánovanej investície, výpočet priemernej hodnoty investícií podľa odseku 4, plánovanú výšku preinvestovania priemernej hodnoty investícií v peňažnom vyjadrení a percentuálnom vyjadrení podľa odseku 1 a stručný technický popis prepojenia obstarávanej investície s digitalizáciou a automatizáciou výrobných procesov a logistických procesov podľa odseku 5. Obdobie, na ktoré sa investičný plán vypracúva, musí trvať u daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je kalendárny rok, šesť po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, pričom prvým zdaňovacím obdobím je zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína 1. januára 2022, a posledným zdaňovacím obdobím je zdaňovacie obdobie, ktoré sa končí 31. decembra 2027. Obdobie, na ktoré sa investičný plán vypracúva, musí trvať u daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok, šesť po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, pričom prvým zdaňovacím obdobím je zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína v roku 2022, a posledným zdaňovacím obdobím je zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína v priebehu roka 2027. Daňovník môže mať iba jeden investičný plán. Investičný plán obsahuje najmä základné údaje o daňovníkovi, ktorými sú u daňovníka, ktorý je právnickou osobou, obchodné meno alebo názov, sídlo a daňové identifikačné číslo, a u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, meno a priezvisko, adresa trvalého pobytu a miesto podnikania a dátum začiatku realizácie investičného plánu. Investičný plán musí byť podpísaný osobou oprávnenou konať za daňovníka podľa § 13 Obchodného zákonníka v lehote na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom si prvýkrát uplatní odpočet výdavkov (nákladov) na investície. Pri daňovej kontrole82) je správca dane alebo finančné riaditeľstvo120k) oprávnené vyzvať daňovníka na predloženie investičného plánu. Lehota na predloženie investičného plánu daňovníkom správcovi dane alebo finančnému riaditeľstvu je osem dní odo dňa doručenia výzvy daňovníkovi.
(9)
Finančné riaditeľstvo do troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania zverejní v zozname daňových subjektov podľa osobitného predpisu120l) o daňovníkovi, ktorý si pri realizácii investičného plánu uplatnil odpočet podľa odsekov 1 a 2, tieto údaje:
a)
meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby alebo obchodné meno alebo názov a sídlo právnickej osoby, daňové identifikačné číslo,
b)
výšku uplatneného odpočtu výdavkov (nákladov) na investície a zdaňovacie obdobie jeho uplatnenia,
c)
hodnotu investície podľa odseku 5 zaradenú do užívania alebo obchodného majetku v príslušnom zdaňovacom období,
d)
plánovanú výšku preinvestovania priemernej hodnoty investícií v percentách.
(10)
Nárok na uplatnenie odpočtu podľa odsekov 1 a 2 alebo jeho neuplatnenej časti v príslušnom zdaňovacom období zaniká, ak daňovník vykázal
a)
daňovú stratu,
b)
základ dane u daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, nižší, ako je odpočet podľa odsekov 1 a 2,
c)
základ dane u daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, po znížení o odpočet daňovej straty nižší, ako je odpočet podľa odsekov 1 a 2, alebo
d)
základ dane u daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, po znížení o odpočet daňovej straty a po odpočte výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj, ak daňovník prvotne odpočíta odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj, nižší ako odpočet podľa odsekov 1 a 2.
(11)
Ak daňovník počas obdobia investičného plánu nezaradí do užívania alebo do obchodného majetku investíciu podľa odseku 5 v úhrne najmenej vo výške plánovanej výšky preinvestovania priemernej hodnoty investícií uvedenej v investičnom pláne a uplatňoval odpočet podľa odsekov 1 a 2, stráca nárok na odpočet podľa odsekov 1 a 2 v príslušnom zdaňovacom období a je povinný podať dodatočné daňové priznanie za každé zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňoval odpočet podľa odsekov 1 a 2. Daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie v lehote podľa osobitného predpisu;128) v rovnakej lehote je aj splatná dodatočne priznaná daň.
(12)
Daňovník stráca nárok na odpočet podľa odsekov 1 a 2 v príslušnom zdaňovacom období a je povinný podať dodatočné daňové priznanie za každé zdaňovacie obdobie, v ktorom si uplatňoval odpočet podľa odsekov 1 a 2, ak v období investičného plánu
a)
sa zrušuje s likvidáciou,
b)
zaniká v dôsledku premeny alebo cezhraničnej premeny alebo dôjde k vyradeniu majetku podľa odseku 5 v dôsledku rozdelenia odštiepením,
c)
je naňho vyhlásený konkurz,
d)
je v reštrukturalizácii,
e)
dôjde k predaju podniku alebo jeho časti, k nepeňažnému vkladu podniku alebo jeho časti,
f)
predá alebo iným spôsobom vyradí majetok podľa odseku 5, okrem vyradenia tohto majetku v dôsledku škody, pred uplynutím doby odpisovania,
g)
dôjde k vykázaniu kratšieho zdaňovacieho obdobia ako je 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, okrem daňovníka, ktorý má kratšie zdaňovacie obdobie z dôvodu úmrtia, alebo
h)
u daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 dochádza k skončeniu podnikania daňovníka (§ 6) alebo k skončeniu inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6) podľa § 17 ods. 9, okrem daňovníka, u ktorého dochádza k skončeniu podnikania daňovníka (§ 6) alebo k skončeniu inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6) podľa § 17 ods. 9 z dôvodu úmrtia.
(13)
Daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie podľa odseku 12 za každé zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňoval odpočet podľa odsekov 1 a 2, a to v lehote podľa osobitného predpisu;128) v rovnakej lehote je aj splatná dodatočne priznaná daň.

Nové znenie

§ 30e
Odpočet výdavkov (nákladov) na investície
(1)
Od základu dane zníženého o odpočet daňovej straty u daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo od základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zníženého o odpočet daňovej straty u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, pri realizácii investičného plánu možno po splnení podmienok podľa odseku 2 odpočítať ustanovené percento výdavku (nákladu) z odpisu podľa § 22 až 29 z investície podľa odseku 5, ktorého výška závisí od plánovanej výšky percenta preinvestovania priemernej hodnoty investícií a od hodnoty preinvestovania tejto plánovanej priemernej hodnoty investícií ustanovených v investičnom pláne, a to:
Preinvestovaná priemerná hodnota investícií v percentách Hodnota plánovanej výšky preinvestovania priemernej hodnoty investícií v mil. eur viac ako 1 do 20 vrátane viac ako 20 do 50 vrátane viac ako 50 od 700 % – do 1 399,99 % 15 % 25 % 50 % od 1 400 % a viac 20 % 30 % 55 %.
(2)
Odpočet podľa odseku 1 môže daňovník uplatniť na investíciu zaradenú do užívania alebo do obchodného majetku počas obdobia investičného plánu. Odpočet výdavkov (nákladov) na investíciu, ktorá spĺňa podmienky pre tento odpočet v zdaňovacom období jej zaradenia do užívania alebo do obchodného majetku, si môže daňovník uplatniť počas doby odpisovania tohto majetku, avšak najviac počas desiatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, počnúc zdaňovacím obdobím jeho zaradenia do užívania alebo do obchodného majetku, pričom počas obdobia investičného plánu nie je možné prerušiť odpisovanie tohto hmotného majetku podľa § 22 ods. 9. Na účely uplatnenia odpočtu podľa prvej vety sa hodnota investície podľa odseku 5 alebo úhrn hodnôt týchto investícií v príslušnom zdaňovacom období posudzuje vždy k priemernej hodnote investícií podľa odseku 4. Zdaňovacie obdobie daňovníka počas obdobia investičného plánu musí trvať nepretržite 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.
(3)
Pri odpočte podľa odsekov 1 a 2 postupuje rovnako aj daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11 a ide o investíciu podľa odseku 5 obstaranú a zaradenú do obchodného majetku v súvislosti s dosahovaním príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2.
(4)
Priemerná hodnota investícií musí byť vyššia ako nula a vypočíta sa ako aritmetický priemer výdavkov (nákladov) vynaložených daňovníkom na obstaranie:
a)
hmotného majetku uvedeného v prílohe č. 3 kúpou alebo vytvoreného vlastnou činnosťou1) zaradeného do užívania alebo do obchodného majetku za obdobie troch zdaňovacích období bezprostredne predchádzajúcich zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom začína obdobie investičného plánu,
b)
technického zhodnotenia vykonaného na majetku uvedeného v prílohe č. 3 a počítačového programu (softvér) obstaraného kúpou alebo vytvoreného vlastnou činnosťou1) zaradeného do užívania alebo do obchodného majetku za obdobie troch zdaňovacích období bezprostredne predchádzajúcich zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom začína obdobie investičného plánu a
c)
technického zhodnotenia vykonaného na tomto majetku kúpou alebo vytvoreného vlastnou činnosťou1) zaradeného do užívania alebo do obchodného majetku za obdobie troch zdaňovacích období bezprostredne predchádzajúcich zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom začína obdobie investičného plánu.
(5)
Na účely odsekov 1 a 2 sa investíciou rozumie investícia do výrobného systému a logistického systému skladajúceho sa zo zariadení, strojov, prídavných zariadení, automatizačnej techniky a komunikačnej techniky, vrátane počítačového programu (softvér) pre riadenie výrobného procesu a logistického procesu, spôsobilého v reálnom čase vymieňať, spracovávať a archivovať digitalizované údaje s cieľom poskytnúť informácie na identifikáciu a optimalizáciu výrobného procesu a logistického procesu, pričom ide o investíciu do
a)
hmotného majetku uvedeného v prílohe č. 3, vrátane technického zhodnotenia vykonaného na tomto majetku v zdaňovacom období jeho zaradenia do užívania alebo do obchodného majetku, nadobudnutého kúpou alebo vytvoreného vlastnou činnosťou,1) ktorý nebol pred jeho obstaraním odpisovaný,
b)
iného majetku podľa § 22 ods. 6 písm. e), ak ide o technické zhodnotenie hmotného majetku uvedeného v prílohe č. 3,
c)
počítačového programu (softvér) obstaraného kúpou alebo vytvoreného vlastnou činnosťou,1) ktorý nebol pred jeho obstaraním odpisovaný, vrátane technického zhodnotenia vykonaného na tomto majetku.
(6)
Od základu dane možno podľa odsekov 1 a 2 odpočítať len daňové výdavky podľa § 2 písm. i), ktoré sú evidované oddelene od ostatných výdavkov (nákladov) daňovníka.
(7)
Odpočet podľa odsekov 1 a 2 nemôže využiť
a)
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá na území Slovenskej republiky získala povolenie na podnikanie alebo oprávnenie na podnikanie počas troch zdaňovacích období zahrňovaných do výpočtu priemernej hodnoty investícií podľa odseku 4,
b)
daňovník na majetok podľa odseku 5, ktorého odpis podľa § 22 až 29 zahrnuje úplne alebo čiastočne do odpočtu výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj podľa § 30c alebo do odpočtu výdavkov (nákladov) na podporu športu podľa § 30ca,
c)
daňovník na majetok podľa odseku 5, na ktorý bola poskytnutá úplná alebo čiastočná podpora z verejných financií, okrem návratných foriem pomoci podľa osobitného predpisu.120t)
(8)
Investičným plánom, pri ktorého realizácii možno uplatniť odpočet podľa odsekov 1 a 2, sa rozumie písomný dokument, v ktorom daňovník vymedzí celkovú hodnotu plánovanej investície podľa odseku 5, časové vymedzenie obdobia plánovanej investície, predpokladaný harmonogram realizácie plánovanej investície, výpočet priemernej hodnoty investícií podľa odseku 4, plánovanú výšku preinvestovania priemernej hodnoty investícií v peňažnom vyjadrení a percentuálnom vyjadrení podľa odseku 1 a stručný technický popis prepojenia obstarávanej investície s digitalizáciou a automatizáciou výrobných procesov a logistických procesov podľa odseku 5. Obdobie, na ktoré sa investičný plán vypracúva, musí trvať u daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je kalendárny rok, deväť po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, pričom prvým zdaňovacím obdobím je zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína 1. januára 2022, a posledným zdaňovacím obdobím je zdaňovacie obdobie, ktoré sa končí 31. decembra 2030. Obdobie, na ktoré sa investičný plán vypracúva, musí trvať u daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok, deväť po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, pričom prvým zdaňovacím obdobím je zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína v roku 2022, a posledným zdaňovacím obdobím je zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína v priebehu roka 2030. Daňovník môže mať iba jeden investičný plán. Investičný plán obsahuje najmä základné údaje o daňovníkovi, ktorými sú u daňovníka, ktorý je právnickou osobou, obchodné meno alebo názov, sídlo a daňové identifikačné číslo, a u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, meno a priezvisko, adresa trvalého pobytu a miesto podnikania a dátum začiatku realizácie investičného plánu. Investičný plán musí byť podpísaný osobou oprávnenou konať za daňovníka podľa § 13 Obchodného zákonníka v lehote na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom si prvýkrát uplatní odpočet výdavkov (nákladov) na investície. Pri daňovej kontrole82) je správca dane alebo finančné riaditeľstvo120k) oprávnené vyzvať daňovníka na predloženie investičného plánu. Lehota na predloženie investičného plánu daňovníkom správcovi dane alebo finančnému riaditeľstvu je osem dní odo dňa doručenia výzvy daňovníkovi.
(9)
Finančné riaditeľstvo do troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania zverejní v zozname daňových subjektov podľa osobitného predpisu120l) o daňovníkovi, ktorý si pri realizácii investičného plánu uplatnil odpočet podľa odsekov 1 a 2, tieto údaje:
a)
meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby alebo obchodné meno alebo názov a sídlo právnickej osoby, daňové identifikačné číslo,
b)
výšku uplatneného odpočtu výdavkov (nákladov) na investície a zdaňovacie obdobie jeho uplatnenia,
c)
hodnotu investície podľa odseku 5 zaradenú do užívania alebo obchodného majetku v príslušnom zdaňovacom období,
d)
plánovanú výšku preinvestovania priemernej hodnoty investícií v percentách.
(10)
Nárok na uplatnenie odpočtu podľa odsekov 1 a 2 alebo jeho neuplatnenej časti v príslušnom zdaňovacom období zaniká, ak daňovník vykázal
a)
daňovú stratu,
b)
základ dane u daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, nižší, ako je odpočet podľa odsekov 1 a 2,
c)
základ dane u daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, po znížení o odpočet daňovej straty nižší, ako je odpočet podľa odsekov 1 a 2, alebo
d)
základ dane u daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, po znížení o odpočet daňovej straty a po odpočte výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj, ak daňovník prvotne odpočíta odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj, nižší ako odpočet podľa odsekov 1 a 2.
(11)
Ak daňovník počas obdobia investičného plánu nezaradí do užívania alebo do obchodného majetku investíciu podľa odseku 5 v úhrne najmenej vo výške plánovanej výšky preinvestovania priemernej hodnoty investícií uvedenej v investičnom pláne a uplatňoval odpočet podľa odsekov 1 a 2, stráca nárok na odpočet podľa odsekov 1 a 2 v príslušnom zdaňovacom období a je povinný podať dodatočné daňové priznanie za každé zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňoval odpočet podľa odsekov 1 a 2. Daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie v lehote podľa osobitného predpisu;128) v rovnakej lehote je aj splatná dodatočne priznaná daň.
(12)
Daňovník stráca nárok na odpočet podľa odsekov 1 a 2 v príslušnom zdaňovacom období a je povinný podať dodatočné daňové priznanie za každé zdaňovacie obdobie, v ktorom si uplatňoval odpočet podľa odsekov 1 a 2, ak v období investičného plánu
a)
sa zrušuje s likvidáciou,
b)
zaniká v dôsledku premeny alebo cezhraničnej premeny alebo dôjde k vyradeniu majetku podľa odseku 5 v dôsledku rozdelenia odštiepením,
c)
je naňho vyhlásený konkurz,
d)
je v reštrukturalizácii,
e)
dôjde k predaju podniku alebo jeho časti, k nepeňažnému vkladu podniku alebo jeho časti,
f)
predá alebo iným spôsobom vyradí majetok podľa odseku 5, okrem vyradenia tohto majetku v dôsledku škody, pred uplynutím doby odpisovania,
g)
dôjde k vykázaniu kratšieho zdaňovacieho obdobia ako je 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, okrem daňovníka, ktorý má kratšie zdaňovacie obdobie z dôvodu úmrtia, alebo
h)
u daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 dochádza k skončeniu podnikania daňovníka (§ 6) alebo k skončeniu inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6) podľa § 17 ods. 9, okrem daňovníka, u ktorého dochádza k skončeniu podnikania daňovníka (§ 6) alebo k skončeniu inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6) podľa § 17 ods. 9 z dôvodu úmrtia.
(13)
Daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie podľa odseku 12 za každé zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňoval odpočet podľa odsekov 1 a 2, a to v lehote podľa osobitného predpisu;128) v rovnakej lehote je aj splatná dodatočne priznaná daň.

§ 32 — Daňové priznanie zmenený 7542 → 7956 znakov

@@ -17,3 +17,5 @@

daňovník nepožiadal zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti (ďalej len „ročné zúčtovanie“) alebo požiadal o vykonanie ročného zúčtovania, ale nepredložil v ustanovenom termíne potrebné doklady (§ 38 ods. 5) na vykonanie ročného zúčtovania alebo ak je povinný zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 11.

ide o daňovníka, ktorý je príslušníkom Slovenskej informačnej služby,121a) profesionálnym vojakom121b) alebo zamestnancom Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ktorého pracovnoprávne vzťahy alebo obdobné pracovné vzťahy upravujú osobitné predpisy,121c) a tento nepožiadal o vykonanie ročného zúčtovania zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane a zamestnáva tohto zamestnanca podľa osobitného predpisu.121d)

(3)

Zobraziť celé znenie paragrafu

Predchádzajúce znenie

§ 32
Daňové priznanie
(1)
Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie je povinný podať daňovník, ak za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy presahujúce 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a), s výnimkou uvedenou v odseku 4. Daňové priznanie je povinný podať aj daňovník, ktorého zdaniteľné príjmy za zdaňovacie obdobie nepresiahli 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a), ale vykazuje daňovú stratu. Do sumy zodpovedajúcej 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) sa nezahŕňajú príjmy, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43, ak
a)
vybraním tejto dane je splnená daňová povinnosť (§ 43 ods. 6) alebo
b)
daňovník neuplatní postup podľa § 43 ods. 7.
(2)
Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie je povinný podať aj daňovník, ktorý za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy len podľa § 5, presahujúce 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a), ak
a)
plynú od zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane a ani zahraničným platiteľom dane podľa § 48,
b)
plynú zo zdrojov v zahraničí okrem prípadov uvedených v odseku 4,
c)
nemožno z týchto príjmov zraziť preddavok na daň [§ 35 ods. 3 písm. a)],
d)
daňovník nepožiadal zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti (ďalej len „ročné zúčtovanie“) alebo požiadal o vykonanie ročného zúčtovania, ale nepredložil v ustanovenom termíne potrebné doklady (§ 38 ods. 5) na vykonanie ročného zúčtovania alebo ak je povinný zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 11.
(3)
Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie je povinný podať aj daňovník, ktorému zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykonal ročné zúčtovanie, ak v tomto zdaňovacom období daňovník poberal
a)
príjmy podľa § 5 od viacerých zamestnávateľov a zamestnávateľovi, ktorý mu vykonal ročné zúčtovanie, nepredložil požadované doklady od každého zamestnávateľa,
b)
iné druhy zdaniteľných príjmov podľa § 6 až 8 vrátane príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43, pri ktorých daňovník uplatní postup podľa § 43 ods. 7 alebo ak je povinný zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 11.
(4)
Daňové priznanie nie je povinný podať daňovník, ak má len príjmy
a)
podľa § 5 a nie je povinný podať daňové priznanie podľa odseku 2 alebo
b)
z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 a neuplatní postup podľa § 43 ods. 7 alebo
c)
ktoré poberá od zahraničného zastupiteľského úradu na území Slovenskej republiky, a je daňovníkom, ktorý požíva výsady a imunity podľa medzinárodného práva alebo,122a)
d)
zo závislej činnosti plynúce zamestnancom Európskej únie alebo jej orgánov, ktoré boli preukázateľne zdanené v prospech všeobecného rozpočtu Európskej únie alebo
e)
ktoré sú od dane oslobodené.
(5)
Daňové priznanie môže podať aj daňovník, ktorému nevyplýva povinnosť podať daňové priznanie podľa odsekov 1 a 2.
(6)
Daňovník, ktorý podáva daňové priznanie, je povinný uviesť v tomto daňovom priznaní okrem výpočtu daňovej povinnosti alebo zamestnaneckej prémie aj osobné údaje v tomto členení:
a)
priezvisko, meno,
b)
titul, rodné číslo,
c)
adresa trvalého pobytu, adresa bydliska alebo adresa pobytu, ak ide o daňovníka, ktorý sa na území Slovenskej republiky obvykle zdržiava, a to ulica, číslo, poštové smerové číslo, obec, štát,
d)
priezvisko, meno a rodné čísla osôb, na ktoré daňovník uplatňuje zníženie základu dane (§ 11 ods. 3) a daňový bonus (§ 33),
e)
priezvisko, meno a rodné číslo druhej oprávnenej osoby vyživujúcej dieťa (deti) v domácnosti, ak daňovník postupuje podľa § 33 ods. 9.
(7)
Okrem údajov uvedených v odseku 6 môže daňovník v daňovom priznaní uviesť aj číslo telefónu a e-mailovú adresu; správca dane je oprávnený tieto údaje spracovať.
(8)
Ak daňové priznanie podáva za daňovníka zákonný zástupca, právny nástupca alebo zástupca, uvedie v daňovom priznaní osobné údaje o daňovníkovi podľa odsekov 6 a 7, za ktorého podáva daňové priznanie, a svoje osobné údaje podľa odsekov 6 a 7. Osoba podľa osobitného predpisu122aa) a osoba uvedená v § 49 ods. 4 zahrnie do úhrnu zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zomrelého daňovníka, za ktorého podáva daňové priznanie aj tie zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, ktoré zamestnávateľ zomrelého daňovníka vyplatil osobe, na ktorú prešlo právo na tieto príjmy. Ak budú tejto osobe vyplatené príjmy zo závislej činnosti za zomrelého daňovníka po podaní daňového priznania, táto osoba je povinná podať za zomrelého daňovníka dodatočné daňové priznanie. Správca dane v tomto prípade neuplatní postup podľa osobitného predpisu.132a)
(9)
Ak podá daňové priznanie daňovník, ktorý nebol povinný podať daňové priznanie podľa odsekov 1 a 2, alebo mu nevznikla povinnosť podať daňové priznanie podľa odseku 3, a zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, mu vykonal ročné zúčtovanie podľa § 38, považuje sa toto daňové priznanie za opravné alebo dodatočné daňové priznanie podľa osobitného predpisu,122a) pričom vykonané ročné zúčtovanie podľa § 38 sa v tomto prípade považuje za podané daňové priznanie.
(10)
Daňovník, ktorý podáva daňové priznanie a uplatňuje daňový bonus podľa § 33, okrem zamestnanca, ktorému zamestnávateľ vyplatil daňový bonus podľa § 33 v plnej sume, na ktorú mal nárok, je povinný preukázať nárok na jeho uplatnenie dokladom alebo potvrdením podľa § 37 ods. 2, okrem potvrdenia školy alebo potvrdenia príslušného úradu o poberaní prídavku na vyživované dieťa, ak dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti57) sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom125) na škole so sídlom na území Slovenskej republiky. Doklady podľa prvej vety sú súčasťou daňového priznania to neplatí vtedy, ak už boli predložené správcovi dane a nedošlo k zmene údajov v nich uvedených. Daňovník, ktorý podáva daňové priznanie a uplatňuje si daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a, je povinný preukázať nárok na jeho uplatnenie potvrdením vystaveným veriteľom podľa osobitného predpisu,122ab) ktoré je súčasťou daňového priznania.
(11)
Daňovník, ktorému bol spätne priznaný dôchodok (§ 11 ods. 6) k začiatku bezprostredne predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku zdaňovacích období predchádzajúcich tomuto zdaňovaciemu obdobiu, podáva za tieto zdaňovacie obdobia dodatočné daňové priznanie, ak si za tieto zdaňovacie obdobia uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Ak daňovník podá dodatočné daňové priznanie len z tohto dôvodu, neuplatní sa postup podľa osobitného predpisu.132a)
(12)
Ak daňovník po skončení podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu (§ 17 ods. 9) dodatočne príjme zdaniteľné príjmy súvisiace s týmito činnosťami alebo v súvislosti s týmito činnosťami dodatočne zaplatí výdavky, ktoré by boli uznané za daňové výdavky vynaložené na tieto činnosti, o tieto prijaté alebo zaplatené sumy, zvýši príjmy alebo daňové výdavky za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo prenájom (§ 17 ods. 9). Ak daňovník podá daňové priznanie alebo dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo prenájom, len z tohto dôvodu, neuplatní sa postup podľa osobitného predpisu.132a) Ak je pre daňovníka výhodnejšie zahrnúť tieto prijaté alebo zaplatené sumy do základu dane za zdaňovacie obdobie, v ktorom takéto sumy prijal alebo zaplatil, uplatní tento výhodnejší postup. Rovnako postupuje aj daňovník, ktorý vráti príjmy, ktoré zahrnul do základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 až 8 v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach alebo dodatočne zaplatí výdavky, ktoré by boli uznané za daňové výdavky vynaložené v súvislosti s príjmami podľa § 6 až 8.

Nové znenie

§ 32
Daňové priznanie
(1)
Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie je povinný podať daňovník, ak za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy presahujúce 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a), s výnimkou uvedenou v odseku 4. Daňové priznanie je povinný podať aj daňovník, ktorého zdaniteľné príjmy za zdaňovacie obdobie nepresiahli 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a), ale vykazuje daňovú stratu. Do sumy zodpovedajúcej 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) sa nezahŕňajú príjmy, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43, ak
a)
vybraním tejto dane je splnená daňová povinnosť (§ 43 ods. 6) alebo
b)
daňovník neuplatní postup podľa § 43 ods. 7.
(2)
Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie je povinný podať aj daňovník, ktorý za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy len podľa § 5, presahujúce 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a), ak
a)
plynú od zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane a ani zahraničným platiteľom dane podľa § 48,
b)
plynú zo zdrojov v zahraničí okrem prípadov uvedených v odseku 4,
c)
nemožno z týchto príjmov zraziť preddavok na daň [§ 35 ods. 3 písm. a)],
d)
daňovník nepožiadal zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti (ďalej len „ročné zúčtovanie“) alebo požiadal o vykonanie ročného zúčtovania, ale nepredložil v ustanovenom termíne potrebné doklady (§ 38 ods. 5) na vykonanie ročného zúčtovania alebo ak je povinný zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 11,
e)
ide o daňovníka, ktorý je príslušníkom Slovenskej informačnej služby,121a) profesionálnym vojakom121b) alebo zamestnancom Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ktorého pracovnoprávne vzťahy alebo obdobné pracovné vzťahy upravujú osobitné predpisy,121c) a tento nepožiadal o vykonanie ročného zúčtovania zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane a zamestnáva tohto zamestnanca podľa osobitného predpisu.121d)
(3)
Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie je povinný podať aj daňovník, ktorému zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykonal ročné zúčtovanie, ak v tomto zdaňovacom období daňovník poberal
a)
príjmy podľa § 5 od viacerých zamestnávateľov a zamestnávateľovi, ktorý mu vykonal ročné zúčtovanie, nepredložil požadované doklady od každého zamestnávateľa,
b)
iné druhy zdaniteľných príjmov podľa § 6 až 8 vrátane príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43, pri ktorých daňovník uplatní postup podľa § 43 ods. 7 alebo ak je povinný zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 11.
(4)
Daňové priznanie nie je povinný podať daňovník, ak má len príjmy
a)
podľa § 5 a nie je povinný podať daňové priznanie podľa odseku 2 alebo
b)
z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 a neuplatní postup podľa § 43 ods. 7 alebo
c)
ktoré poberá od zahraničného zastupiteľského úradu na území Slovenskej republiky, a je daňovníkom, ktorý požíva výsady a imunity podľa medzinárodného práva alebo,122a)
d)
zo závislej činnosti plynúce zamestnancom Európskej únie alebo jej orgánov, ktoré boli preukázateľne zdanené v prospech všeobecného rozpočtu Európskej únie alebo
e)
ktoré sú od dane oslobodené.
(5)
Daňové priznanie môže podať aj daňovník, ktorému nevyplýva povinnosť podať daňové priznanie podľa odsekov 1 a 2.
(6)
Daňovník, ktorý podáva daňové priznanie, je povinný uviesť v tomto daňovom priznaní okrem výpočtu daňovej povinnosti alebo zamestnaneckej prémie aj osobné údaje v tomto členení:
a)
priezvisko, meno,
b)
titul, rodné číslo,
c)
adresa trvalého pobytu, adresa bydliska alebo adresa pobytu, ak ide o daňovníka, ktorý sa na území Slovenskej republiky obvykle zdržiava, a to ulica, číslo, poštové smerové číslo, obec, štát,
d)
priezvisko, meno a rodné čísla osôb, na ktoré daňovník uplatňuje zníženie základu dane (§ 11 ods. 3) a daňový bonus (§ 33),
e)
priezvisko, meno a rodné číslo druhej oprávnenej osoby vyživujúcej dieťa (deti) v domácnosti, ak daňovník postupuje podľa § 33 ods. 9.
(7)
Okrem údajov uvedených v odseku 6 môže daňovník v daňovom priznaní uviesť aj číslo telefónu a e-mailovú adresu; správca dane je oprávnený tieto údaje spracovať.
(8)
Ak daňové priznanie podáva za daňovníka zákonný zástupca, právny nástupca alebo zástupca, uvedie v daňovom priznaní osobné údaje o daňovníkovi podľa odsekov 6 a 7, za ktorého podáva daňové priznanie, a svoje osobné údaje podľa odsekov 6 a 7. Osoba podľa osobitného predpisu122aa) a osoba uvedená v § 49 ods. 4 zahrnie do úhrnu zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zomrelého daňovníka, za ktorého podáva daňové priznanie aj tie zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, ktoré zamestnávateľ zomrelého daňovníka vyplatil osobe, na ktorú prešlo právo na tieto príjmy. Ak budú tejto osobe vyplatené príjmy zo závislej činnosti za zomrelého daňovníka po podaní daňového priznania, táto osoba je povinná podať za zomrelého daňovníka dodatočné daňové priznanie. Správca dane v tomto prípade neuplatní postup podľa osobitného predpisu.132a)
(9)
Ak podá daňové priznanie daňovník, ktorý nebol povinný podať daňové priznanie podľa odsekov 1 a 2, alebo mu nevznikla povinnosť podať daňové priznanie podľa odseku 3, a zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, mu vykonal ročné zúčtovanie podľa § 38, považuje sa toto daňové priznanie za opravné alebo dodatočné daňové priznanie podľa osobitného predpisu,122a) pričom vykonané ročné zúčtovanie podľa § 38 sa v tomto prípade považuje za podané daňové priznanie.
(10)
Daňovník, ktorý podáva daňové priznanie a uplatňuje daňový bonus podľa § 33, okrem zamestnanca, ktorému zamestnávateľ vyplatil daňový bonus podľa § 33 v plnej sume, na ktorú mal nárok, je povinný preukázať nárok na jeho uplatnenie dokladom alebo potvrdením podľa § 37 ods. 2, okrem potvrdenia školy alebo potvrdenia príslušného úradu o poberaní prídavku na vyživované dieťa, ak dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti57) sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom125) na škole so sídlom na území Slovenskej republiky. Doklady podľa prvej vety sú súčasťou daňového priznania to neplatí vtedy, ak už boli predložené správcovi dane a nedošlo k zmene údajov v nich uvedených. Daňovník, ktorý podáva daňové priznanie a uplatňuje si daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a, je povinný preukázať nárok na jeho uplatnenie potvrdením vystaveným veriteľom podľa osobitného predpisu,122ab) ktoré je súčasťou daňového priznania.
(11)
Daňovník, ktorému bol spätne priznaný dôchodok (§ 11 ods. 6) k začiatku bezprostredne predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku zdaňovacích období predchádzajúcich tomuto zdaňovaciemu obdobiu, podáva za tieto zdaňovacie obdobia dodatočné daňové priznanie, ak si za tieto zdaňovacie obdobia uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Ak daňovník podá dodatočné daňové priznanie len z tohto dôvodu, neuplatní sa postup podľa osobitného predpisu.132a)
(12)
Ak daňovník po skončení podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu (§ 17 ods. 9) dodatočne príjme zdaniteľné príjmy súvisiace s týmito činnosťami alebo v súvislosti s týmito činnosťami dodatočne zaplatí výdavky, ktoré by boli uznané za daňové výdavky vynaložené na tieto činnosti, o tieto prijaté alebo zaplatené sumy, zvýši príjmy alebo daňové výdavky za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo prenájom (§ 17 ods. 9). Ak daňovník podá daňové priznanie alebo dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo prenájom, len z tohto dôvodu, neuplatní sa postup podľa osobitného predpisu.132a) Ak je pre daňovníka výhodnejšie zahrnúť tieto prijaté alebo zaplatené sumy do základu dane za zdaňovacie obdobie, v ktorom takéto sumy prijal alebo zaplatil, uplatní tento výhodnejší postup. Rovnako postupuje aj daňovník, ktorý vráti príjmy, ktoré zahrnul do základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 až 8 v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach alebo dodatočne zaplatí výdavky, ktoré by boli uznané za daňové výdavky vynaložené v súvislosti s príjmami podľa § 6 až 8.

§ 35 zmenený 9171 → 9515 znakov

@@ -8,3 +8,3 @@

(2)

Preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy zaokrúhlenej podľa § 47, zúčtovanej a vyplatenej za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie je 19 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá nepresiahne 1/12 sumy 154,8-násobku platného životného minima vrátane, 25 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá presiahne 1/12 sumy 154,8-násobku platného životného minima a nepresiahne 1/12 sumy 212,4-násobku platného životného minima vrátane, 30 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá presiahne 1/12 sumy 212,4-násobku platného životného minima a nepresiahne 1/12 sumy 264-násobku platného životného minima vrátane a 35 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá presiahne 1/12 sumy 264-násobku platného životného minima. Tento preddavok na daň sa zníži o sumu zodpovedajúcu sume daňového bonusu podľa § 33 ods. 1.

(3)

Zobraziť celé znenie paragrafu

Predchádzajúce znenie

§ 35
(1)
Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vyberie preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy s výnimkou uvedenou v odseku 8. Zdaniteľnou mzdou je úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zúčtovaných a vyplatených zamestnancovi za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie, znížený o
a)
sumy zrazené na poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec,
b)
nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka [§ 11 ods. 2 písm. a)]; základ dane na výpočet preddavku na daň za kalendárny mesiac sa zníži o sumu zodpovedajúcu 1/12 nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka [§ 11 ods. 2 písm. a)]; na nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11 ods. 2 písm. b), ods. 3, 6 a 8 zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, prihliadne až pri ročnom zúčtovaní za zdaňovacie obdobie.
(2)
Preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy zaokrúhlenej podľa § 47, zúčtovanej a vyplatenej za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie je 19 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá nepresiahne 1/12 sumy 176,8-násobku platného životného minima vrátane a 25 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá presiahne 1/12 sumy 176,8-násobku platného životného minima. Tento preddavok na daň sa zníži o sumu zodpovedajúcu sume daňového bonusu podľa § 33 ods. 1.
(3)
Preddavok na daň sa zrazí pri výplate alebo pri poukázaní, alebo pri pripísaní zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru bez ohľadu na to, za ktoré obdobie sa táto zdaniteľná mzda vypláca. Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykonáva vyúčtovanie príjmov zo závislej činnosti mesačne, zrazí preddavok na daň pri vyúčtovaní zdaniteľnej mzdy za uplynulý kalendárny mesiac. Ak pri príjmoch oslobodených od dane neboli splnené podmienky na oslobodenie, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zrazí preddavok na daň dodatočne pri najbližšom peňažnom plnení alebo postupuje podľa písmena a). Zamestnancovi,
a)
ktorého zdaniteľná mzda spočíva len v nepeňažnom plnení, pri ktorom sa neuplatňuje postup podľa § 5 ods. 3 písm. d) alebo toto nepeňažné plnenie tvorí väčšiu časť zdaniteľnej mzdy, keď nemožno zrážku vykonať, preddavok na daň sa zrazí dodatočne pri najbližšom peňažnom plnení alebo sa daň vyrovná pri ročnom zúčtovaní (§ 38) alebo pri podaní daňového priznania (§ 32), alebo ak zamestnancovi nevznikne povinnosť podať daňové priznanie podľa § 32, daň sa v termíne na podanie daňového priznania (§ 49) považuje za vysporiadanú,
b)
ktorého príjem zo závislej činnosti a náhrada tohto príjmu za dovolenku je zložený z eurovej časti a z časti v cudzej mene, preddavok na daň sa zrazí zo zdaniteľnej mzdy vypočítanej zo súčtu eurovej časti a časti v cudzej mene prepočítanej na eurá; ustanovenia osobitného predpisu130) o zrážkach preddavku na daň sa nepoužijú,
c)
ktorému zamestnávateľ poskytuje k príjmu zo závislej činnosti zahraničný príspevok podľa osobitného predpisu,131) preddavok na daň sa zrazí zo zdaniteľnej mzdy vypočítanej zo súčtu eurovej časti a zahraničného príspevku prepočítaného na eurá.
(4)
U zamestnanca, ktorý nepodal vyhlásenie podľa § 36 ods. 6, je zdaniteľnou mzdou úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti, ktoré mu zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vyplatil, znížený o sumy zrazené na poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec.
(5)
Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zníži zamestnancovi, ktorý u neho podal vyhlásenie podľa § 36 ods. 6, preddavok na daň o sumu priznaného daňového bonusu v ustanovenej výške, ktorá nesmie presiahnuť percentuálny limit základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov zo závislej činnosti podľa § 33 ods. 6 upraveného podľa § 33 ods. 11 za príslušný kalendárny mesiac. O túto sumu zníži zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odvod preddavkov na daň za príslušný kalendárny mesiac.
(6)
Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odvedie preddavky na daň znížené o úhrn daňového bonusu podľa odseku 5 najneskôr do piatich dní po dni výplaty, poukázania alebo pripísania zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru, ak správca dane na žiadosť zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, neurčí inak. Ak zdaniteľnú mzdu vypláca zamestnancovi osoba so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí, ktorá na území Slovenskej republiky nemá organizačnú zložku, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odvedie preddavky na daň najneskôr do 15. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom prijal doklad preukazujúci príjem zamestnanca podľa § 5 ods. 4. Zo sumy navýšeného nepeňažného plnenia podľa § 5 ods. 3 písm. d) zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný zraziť a odviesť za zamestnanca preddavky na daň.
(7)
Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zodpovedá za vyplatenie daňového bonusu. Ak je suma preddavku na daň zamestnanca, ktorý poberal za kalendárny mesiac zdaniteľný príjem zo závislej činnosti od zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, u ktorého podal vyhlásenie podľa § 36 ods. 6, nižšia ako suma daňového bonusu alebo ak zdaniteľná mzda tohto zamestnanca spočíva len v nepeňažnom plnení, alebo nepeňažné plnenie tvorí väčšiu časť zdaniteľnej mzdy, keď nemožno zrážku preddavku na daň vykonať, vyplatí zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, tomuto zamestnancovi sumu daňového bonusu alebo jeho časť z úhrnnej sumy preddavkov na daň a dane zrazenej všetkým zamestnancom. Ak je úhrnná suma preddavkov na daň a dane zrazená všetkým zamestnancom nižšia ako úhrnná suma daňového bonusu pre oprávnených zamestnancov, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, pri výplate, pripísaní alebo poukázaní mzdy zamestnancovi k dobru vyplatí zamestnancovi daňový bonus alebo jeho časť do výšky ustanovenej týmto zákonom za príslušný kalendárny mesiac zo svojich prostriedkov. V tomto prípade zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, požiada na tlačive podľa § 39 ods. 9 písm. a), po skončení kalendárneho štvrťroka za príslušné kalendárne mesiace tohto štvrťroka miestne príslušného správcu dane o poukázanie sumy vo výške rozdielu medzi sumou daňového bonusu pre oprávnených zamestnancov a úhrnnou sumou preddavkov na daň a dane, ktoré zrazil všetkým zamestnancom. Správca dane je povinný sumu rozdielu uvedenú v žiadosti poukázať zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane, najneskôr do 15 pracovných dní od doručenia žiadosti; na tieto účely správca dane nevydáva rozhodnutie podľa osobitného predpisu.128)
(8)
Preddavok na daň podľa odsekov 1 až 7 nevyberie zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, ak ide o príjmy zamestnanca, ktoré sú zdaňované v zahraničí.
(9)
Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, ktorý vypláca zdaniteľnú mzdu naraz za viac kalendárnych mesiacov príslušného zdaňovacieho obdobia, vypočíta preddavok na daň a prizná a vyplatí daňový bonus tak, ako by bola zdaniteľná mzda vyplatená v jednotlivých mesiacoch, ak je tento spôsob zdanenia pre zamestnanca výhodnejší.
(10)
Daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou podľa § 2 písm. d) prvého bodu s príjmami podľa § 5, ktorý vykonáva závislú činnosť u zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane ani zahraničným platiteľom dane podľa § 48, platí preddavky na daň z týchto príjmov zo závislej činnosti miestne príslušnému správcovi dane128) vo výške vypočítanej z príjmu vyplateného, poukázaného alebo pripísaného na účet daňovníka v príslušnom kalendárnom mesiaci spôsobom podľa tohto ustanovenia. Tieto preddavky sú splatné do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom daňovníkovi bol takýto príjem vyplatený, poukázaný alebo pripísaný na účet. Začatie poberania tohto príjmu je povinný daňovník oznámiť miestne príslušnému správcovi dane128) do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom mu po prvýkrát bol takýto príjem vyplatený, poukázaný alebo pripísaný.
(11)
Daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou s príjmami podľa § 16 ods. 1 písm. b), ktorý vykonáva závislú činnosť u zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane ani zahraničným platiteľom dane podľa § 48, platí preddavky na daň z týchto príjmov zo závislej činnosti miestne príslušnému správcovi dane128) vypočítané z príjmu vyplateného, poukázaného alebo pripísaného na účet daňovníka v príslušnom kalendárnom mesiaci, zníženého o pomernú časť nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 2 písm. a), pri použití sadzby dane podľa § 15, platnej v zdaňovacom období, za ktoré boli príjmy vyplatené, poukázané alebo pripísané. Tieto preddavky sú splatné do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol daňovníkovi takýto príjem vyplatený, poukázaný alebo pripísaný na účet. Začatie poberania tohto príjmu je povinný daňovník oznámiť miestne príslušnému správcovi dane128) do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom mu po prvýkrát bol takýto príjem vyplatený, poukázaný alebo pripísaný. Ak zo zmluvy, na základe ktorej tento daňovník poberá príjmy,
a)
vyplýva, že na území Slovenskej republiky sa bude zdržiavať viac ako 183 dní, platí preddavky na daň od začiatku svojho pobytu na území Slovenskej republiky,
b)
nevyplýva, že na území Slovenskej republiky sa bude zdržiavať viac ako 183 dní, platí preddavky na daň až za kalendárny mesiac nasledujúci po uplynutí 183 dní pobytu na území Slovenskej republiky.
(12)
V odôvodnených prípadoch môže správca dane na žiadosť daňovníka určiť platenie preddavkov na daň podľa odsekov 10 a 11 inak.

Nové znenie

§ 35
(1)
Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vyberie preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy s výnimkou uvedenou v odseku 8. Zdaniteľnou mzdou je úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zúčtovaných a vyplatených zamestnancovi za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie, znížený o
a)
sumy zrazené na poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec,
b)
nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka [§ 11 ods. 2 písm. a)]; základ dane na výpočet preddavku na daň za kalendárny mesiac sa zníži o sumu zodpovedajúcu 1/12 nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka [§ 11 ods. 2 písm. a)]; na nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11 ods. 2 písm. b), ods. 3, 6 a 8 zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, prihliadne až pri ročnom zúčtovaní za zdaňovacie obdobie.
(2)
Preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy zaokrúhlenej podľa § 47, zúčtovanej a vyplatenej za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie je 19 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá nepresiahne 1/12 sumy 154,8-násobku platného životného minima vrátane, 25 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá presiahne 1/12 sumy 154,8-násobku platného životného minima a nepresiahne 1/12 sumy 212,4-násobku platného životného minima vrátane, 30 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá presiahne 1/12 sumy 212,4-násobku platného životného minima a nepresiahne 1/12 sumy 264-násobku platného životného minima vrátane a 35 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá presiahne 1/12 sumy 264-násobku platného životného minima. Tento preddavok na daň sa zníži o sumu zodpovedajúcu sume daňového bonusu podľa § 33 ods. 1.
(3)
Preddavok na daň sa zrazí pri výplate alebo pri poukázaní, alebo pri pripísaní zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru bez ohľadu na to, za ktoré obdobie sa táto zdaniteľná mzda vypláca. Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykonáva vyúčtovanie príjmov zo závislej činnosti mesačne, zrazí preddavok na daň pri vyúčtovaní zdaniteľnej mzdy za uplynulý kalendárny mesiac. Ak pri príjmoch oslobodených od dane neboli splnené podmienky na oslobodenie, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zrazí preddavok na daň dodatočne pri najbližšom peňažnom plnení alebo postupuje podľa písmena a). Zamestnancovi,
a)
ktorého zdaniteľná mzda spočíva len v nepeňažnom plnení, pri ktorom sa neuplatňuje postup podľa § 5 ods. 3 písm. d) alebo toto nepeňažné plnenie tvorí väčšiu časť zdaniteľnej mzdy, keď nemožno zrážku vykonať, preddavok na daň sa zrazí dodatočne pri najbližšom peňažnom plnení alebo sa daň vyrovná pri ročnom zúčtovaní (§ 38) alebo pri podaní daňového priznania (§ 32), alebo ak zamestnancovi nevznikne povinnosť podať daňové priznanie podľa § 32, daň sa v termíne na podanie daňového priznania (§ 49) považuje za vysporiadanú,
b)
ktorého príjem zo závislej činnosti a náhrada tohto príjmu za dovolenku je zložený z eurovej časti a z časti v cudzej mene, preddavok na daň sa zrazí zo zdaniteľnej mzdy vypočítanej zo súčtu eurovej časti a časti v cudzej mene prepočítanej na eurá; ustanovenia osobitného predpisu130) o zrážkach preddavku na daň sa nepoužijú,
c)
ktorému zamestnávateľ poskytuje k príjmu zo závislej činnosti zahraničný príspevok podľa osobitného predpisu,131) preddavok na daň sa zrazí zo zdaniteľnej mzdy vypočítanej zo súčtu eurovej časti a zahraničného príspevku prepočítaného na eurá.
(4)
U zamestnanca, ktorý nepodal vyhlásenie podľa § 36 ods. 6, je zdaniteľnou mzdou úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti, ktoré mu zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vyplatil, znížený o sumy zrazené na poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec.
(5)
Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zníži zamestnancovi, ktorý u neho podal vyhlásenie podľa § 36 ods. 6, preddavok na daň o sumu priznaného daňového bonusu v ustanovenej výške, ktorá nesmie presiahnuť percentuálny limit základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov zo závislej činnosti podľa § 33 ods. 6 upraveného podľa § 33 ods. 11 za príslušný kalendárny mesiac. O túto sumu zníži zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odvod preddavkov na daň za príslušný kalendárny mesiac.
(6)
Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odvedie preddavky na daň znížené o úhrn daňového bonusu podľa odseku 5 najneskôr do piatich dní po dni výplaty, poukázania alebo pripísania zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru, ak správca dane na žiadosť zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, neurčí inak. Ak zdaniteľnú mzdu vypláca zamestnancovi osoba so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí, ktorá na území Slovenskej republiky nemá organizačnú zložku, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odvedie preddavky na daň najneskôr do 15. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom prijal doklad preukazujúci príjem zamestnanca podľa § 5 ods. 4. Zo sumy navýšeného nepeňažného plnenia podľa § 5 ods. 3 písm. d) zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný zraziť a odviesť za zamestnanca preddavky na daň.
(7)
Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zodpovedá za vyplatenie daňového bonusu. Ak je suma preddavku na daň zamestnanca, ktorý poberal za kalendárny mesiac zdaniteľný príjem zo závislej činnosti od zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, u ktorého podal vyhlásenie podľa § 36 ods. 6, nižšia ako suma daňového bonusu alebo ak zdaniteľná mzda tohto zamestnanca spočíva len v nepeňažnom plnení, alebo nepeňažné plnenie tvorí väčšiu časť zdaniteľnej mzdy, keď nemožno zrážku preddavku na daň vykonať, vyplatí zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, tomuto zamestnancovi sumu daňového bonusu alebo jeho časť z úhrnnej sumy preddavkov na daň a dane zrazenej všetkým zamestnancom. Ak je úhrnná suma preddavkov na daň a dane zrazená všetkým zamestnancom nižšia ako úhrnná suma daňového bonusu pre oprávnených zamestnancov, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, pri výplate, pripísaní alebo poukázaní mzdy zamestnancovi k dobru vyplatí zamestnancovi daňový bonus alebo jeho časť do výšky ustanovenej týmto zákonom za príslušný kalendárny mesiac zo svojich prostriedkov. V tomto prípade zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, požiada na tlačive podľa § 39 ods. 9 písm. a), po skončení kalendárneho štvrťroka za príslušné kalendárne mesiace tohto štvrťroka miestne príslušného správcu dane o poukázanie sumy vo výške rozdielu medzi sumou daňového bonusu pre oprávnených zamestnancov a úhrnnou sumou preddavkov na daň a dane, ktoré zrazil všetkým zamestnancom. Správca dane je povinný sumu rozdielu uvedenú v žiadosti poukázať zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane, najneskôr do 15 pracovných dní od doručenia žiadosti; na tieto účely správca dane nevydáva rozhodnutie podľa osobitného predpisu.128)
(8)
Preddavok na daň podľa odsekov 1 až 7 nevyberie zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, ak ide o príjmy zamestnanca, ktoré sú zdaňované v zahraničí.
(9)
Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, ktorý vypláca zdaniteľnú mzdu naraz za viac kalendárnych mesiacov príslušného zdaňovacieho obdobia, vypočíta preddavok na daň a prizná a vyplatí daňový bonus tak, ako by bola zdaniteľná mzda vyplatená v jednotlivých mesiacoch, ak je tento spôsob zdanenia pre zamestnanca výhodnejší.
(10)
Daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou podľa § 2 písm. d) prvého bodu s príjmami podľa § 5, ktorý vykonáva závislú činnosť u zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane ani zahraničným platiteľom dane podľa § 48, platí preddavky na daň z týchto príjmov zo závislej činnosti miestne príslušnému správcovi dane128) vo výške vypočítanej z príjmu vyplateného, poukázaného alebo pripísaného na účet daňovníka v príslušnom kalendárnom mesiaci spôsobom podľa tohto ustanovenia. Tieto preddavky sú splatné do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom daňovníkovi bol takýto príjem vyplatený, poukázaný alebo pripísaný na účet. Začatie poberania tohto príjmu je povinný daňovník oznámiť miestne príslušnému správcovi dane128) do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom mu po prvýkrát bol takýto príjem vyplatený, poukázaný alebo pripísaný.
(11)
Daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou s príjmami podľa § 16 ods. 1 písm. b), ktorý vykonáva závislú činnosť u zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane ani zahraničným platiteľom dane podľa § 48, platí preddavky na daň z týchto príjmov zo závislej činnosti miestne príslušnému správcovi dane128) vypočítané z príjmu vyplateného, poukázaného alebo pripísaného na účet daňovníka v príslušnom kalendárnom mesiaci, zníženého o pomernú časť nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 2 písm. a), pri použití sadzby dane podľa § 15, platnej v zdaňovacom období, za ktoré boli príjmy vyplatené, poukázané alebo pripísané. Tieto preddavky sú splatné do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol daňovníkovi takýto príjem vyplatený, poukázaný alebo pripísaný na účet. Začatie poberania tohto príjmu je povinný daňovník oznámiť miestne príslušnému správcovi dane128) do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom mu po prvýkrát bol takýto príjem vyplatený, poukázaný alebo pripísaný. Ak zo zmluvy, na základe ktorej tento daňovník poberá príjmy,
a)
vyplýva, že na území Slovenskej republiky sa bude zdržiavať viac ako 183 dní, platí preddavky na daň od začiatku svojho pobytu na území Slovenskej republiky,
b)
nevyplýva, že na území Slovenskej republiky sa bude zdržiavať viac ako 183 dní, platí preddavky na daň až za kalendárny mesiac nasledujúci po uplynutí 183 dní pobytu na území Slovenskej republiky.
(12)
V odôvodnených prípadoch môže správca dane na žiadosť daňovníka určiť platenie preddavkov na daň podľa odsekov 10 a 11 inak.

§ 38 — Ročné zúčtovanie zmenený 7686 → 8289 znakov

@@ -3,3 +3,3 @@

(1)

Zamestnanec, ktorý poberal zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti uvedené v § 5 a nepoberal príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43, pri ktorých uplatnil postup podľa § 43 ods. 7, alebo ktorý nie je povinný zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 11 môže najneskôr do 15. februára roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia požiadať o vykonanie ročného zúčtovania z úhrnnej sumy zdaniteľnej mzdy od všetkých zamestnávateľov, ktorí sú platiteľmi dane, ktoréhokoľvek z týchto zamestnávateľov. Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania doručí zamestnanec zamestnávateľovi v listinnej podobe, ak sa nedohodnú na jej doručení elektronickými prostriedkami.

Zamestnanec, ktorý poberal zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti uvedené v § 5 a ktorý nie je povinný zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 11, môže najneskôr do 15. februára roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia požiadať o vykonanie ročného zúčtovania z úhrnnej sumy zdaniteľnej mzdy od všetkých zamestnávateľov, ktorí sú platiteľmi dane, ktoréhokoľvek z týchto zamestnávateľov. Zamestnanec, ktorý je príslušníkom Slovenskej informačnej služby,121a) profesionálnym vojakom121b) alebo zamestnancom Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ktorého pracovnoprávne vzťahy alebo obdobné pracovné vzťahy upravujú osobitné predpisy,121c) ktorý poberal zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti uvedené v § 5 a ktorý nie je povinný zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 11, môže požiadať najneskôr do 15. februára roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia o vykonanie ročného zúčtovania z úhrnnej sumy zdaniteľnej mzdy od všetkých zamestnávateľov, ktorí sú platiteľmi dane, len zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane a zamestnáva tohto zamestnanca podľa osobitného predpisu.121d) Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania doručí zamestnanec zamestnávateľovi v listinnej podobe, ak sa nedohodnú na jej doručení elektronickými prostriedkami.

(2)

@@ -15,3 +15,3 @@

(7)

Daňový nedoplatok vyplývajúci z ročného zúčtovania presahujúci sumu 5 eur zráža zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zamestnancovi zo zdaniteľnej mzdy najneskôr do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa vykonalo ročné zúčtovanie. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odvedie zrazený daňový nedoplatok alebo zrazenú časť daňového nedoplatku správcovi dane v najbližšom termíne na odvod preddavkov na daň. Daňový nedoplatok vyplývajúci z ročného zúčtovania zamestnávateľ zníži o sumu daňového bonusu a daňového bonusu na zaplatené úroky a zohľadní daňový nedoplatok aj v sume 5 eur alebo nižšej ako 5 eur. Ak zamestnanec uplatní postup podľa § 50, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zamestnancovi, v prípade, ak nebol daňový nedoplatok zaplatený v správnej výške znížením sumy daňového bonusu a daňového bonusu na zaplatené úroky, zrazí aj daňový nedoplatok v sume 5 eur alebo nižšej ako 5 eur najneskôr do 30. apríla po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa vykonalo ročné zúčtovanie.

Daňový nedoplatok vyplývajúci z ročného zúčtovania presahujúci sumu 5 eur zráža zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zamestnancovi zo zdaniteľnej mzdy najneskôr do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa vykonalo ročné zúčtovanie. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odvedie zrazený daňový nedoplatok alebo zrazenú časť daňového nedoplatku správcovi dane v najbližšom termíne na odvod preddavkov na daň. Daňový nedoplatok vyplývajúci z ročného zúčtovania zamestnávateľ zníži o sumu daňového bonusu a daňového bonusu na zaplatené úroky a zohľadní daňový nedoplatok aj v sume 5 eur alebo nižšej ako 5 eur. Ak zamestnanec uplatní postup podľa § 50 alebo § 50aa, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zamestnancovi, v prípade, ak nebol daňový nedoplatok zaplatený v správnej výške znížením sumy daňového bonusu a daňového bonusu na zaplatené úroky, zrazí aj daňový nedoplatok v sume 5 eur alebo nižšej ako 5 eur najneskôr do 30. apríla po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa vykonalo ročné zúčtovanie.

(8)

Zobraziť celé znenie paragrafu

Predchádzajúce znenie

§ 38
Ročné zúčtovanie
(1)
Zamestnanec, ktorý poberal zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti uvedené v § 5 a nepoberal príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43, pri ktorých uplatnil postup podľa § 43 ods. 7, alebo ktorý nie je povinný zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 11 môže najneskôr do 15. februára roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia požiadať o vykonanie ročného zúčtovania z úhrnnej sumy zdaniteľnej mzdy od všetkých zamestnávateľov, ktorí sú platiteľmi dane, ktoréhokoľvek z týchto zamestnávateľov. Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania doručí zamestnanec zamestnávateľovi v listinnej podobe, ak sa nedohodnú na jej doručení elektronickými prostriedkami.
(2)
Ročné zúčtovanie vykonáva zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, na žiadosť zamestnanca uvedeného v odseku 1. Ak zamestnanec v zdaňovacom období neuplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus u žiadneho zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, zamestnávateľ podľa prvej vety na ne prihliadne dodatočne pri ročnom zúčtovaní, ak zamestnanec preukáže, že na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a na daňový bonus mal nárok.
(3)
Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykoná ročné zúčtovanie podľa odsekov 1 a 2 len u zamestnanca, ktorý nie je povinný podať daňové priznanie podľa § 32.
(4)
Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykoná výpočet dane a súčasne prihliadne na príjmy oslobodené od dane, pri ktorých neboli splnené podmienky na oslobodenie, na zrazené preddavky na daň, na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 2 písm. a) alebo písm. b), na nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) podľa § 11 ods. 3, na nezdaniteľnú časť základu dane podľa § 11 ods. 6 a 8, na zamestnaneckú prémiu, na daňový bonus a na daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a, ak zamestnanec do 15. februára po uplynutí zdaňovacieho obdobia žiada o vykonanie ročného zúčtovania a podpíše žiadosť, ktorej vzor určí finančné riaditeľstvo, pričom tlačivo obsahuje osobné údaje uvedené v § 32 ods. 6. Tieto osobné údaje sa neuvádzajú u osôb, na ktoré sa vzťahujú osobitné spôsoby vykazovania údajov podľa osobitného predpisu.132)
(5)
Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykoná ročné zúčtovanie podľa odsekov 1 a 2 na základe údajov o zdaniteľnej mzde (§ 35 ods. 1), ktoré je povinný viesť podľa tohto zákona (§ 39), dokladov preukazujúcich nárok na zníženie základu dane, na daňový bonus (§ 33) a daňový bonus na zaplatené úroky (§ 33a) a potvrdení o úhrne zúčtovaných a vyplatených príjmov zo závislej činnosti a o zrazených preddavkoch na daň z týchto príjmov, o nedoplatku dane z nepeňažných zdaniteľných príjmov a o priznanom a vyplatenom daňovom bonuse od všetkých zamestnávateľov, ktorí sú platiteľmi dane. Zamestnanec je povinný doklady za uplynulé zdaňovacie obdobie predložiť zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane, najneskôr do 15. februára roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Ak zamestnanec požiada zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, o vykonanie ročného zúčtovania a nepredloží požadované doklady v ustanovenom termíne, je povinný podať daňové priznanie (§ 32).
(6)
Ročné zúčtovanie a výpočet dane vykoná zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, najneskôr do 31. marca roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zamestnancovi po vykonaní ročného zúčtovania, najneskôr však pri zúčtovaní mzdy za apríl v roku, v ktorom sa ročné zúčtovanie vykonáva, vráti rozdiel medzi vypočítanou daňou a úhrnom zrazených preddavkov na daň v prospech zamestnanca a vyplatí zamestnaneckú prémiu (§ 32a), daňový bonus alebo jeho časť (§ 33) a daňový bonus na zaplatené úroky alebo jeho časť (§ 33a) do výšky ustanovenej týmto zákonom. O vrátený rozdiel z ročného zúčtovania zníži zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odvod preddavkov na daň (dane) najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom sa ročné zúčtovanie vykonalo, alebo sa uplatní postup podľa § 40 ods. 8. O vyplatený daňový bonus alebo jeho časť a daňový bonus na zaplatené úroky alebo jeho časť zníži zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odvod preddavkov na daň (dane) najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom sa ročné zúčtovanie vykonalo, alebo sa uplatní postup podľa § 35 ods. 7. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane a ktorý postupoval podľa § 32a ods. 5, zníži odvod preddavkov na daň (dane) aj o sumu zamestnaneckej prémie najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom sa ročné zúčtovanie vykonalo, alebo uplatní postup podľa § 35 ods. 7.
(7)
Daňový nedoplatok vyplývajúci z ročného zúčtovania presahujúci sumu 5 eur zráža zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zamestnancovi zo zdaniteľnej mzdy najneskôr do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa vykonalo ročné zúčtovanie. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odvedie zrazený daňový nedoplatok alebo zrazenú časť daňového nedoplatku správcovi dane v najbližšom termíne na odvod preddavkov na daň. Daňový nedoplatok vyplývajúci z ročného zúčtovania zamestnávateľ zníži o sumu daňového bonusu a daňového bonusu na zaplatené úroky a zohľadní daňový nedoplatok aj v sume 5 eur alebo nižšej ako 5 eur. Ak zamestnanec uplatní postup podľa § 50, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zamestnancovi, v prípade, ak nebol daňový nedoplatok zaplatený v správnej výške znížením sumy daňového bonusu a daňového bonusu na zaplatené úroky, zrazí aj daňový nedoplatok v sume 5 eur alebo nižšej ako 5 eur najneskôr do 30. apríla po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa vykonalo ročné zúčtovanie.
(8)
Ak zamestnanec uvedený v odseku 1 nemôže požiadať o vykonanie ročného zúčtovania z dôvodu zániku zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, bez právneho nástupcu, je povinný podať daňové priznanie podľa § 32.
(9)
Ak správca dane zistí, že zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, nevykonal ročné zúčtovanie zamestnancovi, ktorý požiadal platiteľa dane o vykonanie ročného zúčtovania a zamestnanec splnil na jeho vykonanie všetky podmienky podľa tohto zákona, uloží mu pokutu najmenej 15 eur za každého takéhoto zamestnanca. Výška celkovej pokuty za príslušné zdaňovacie obdobie nemôže presiahnuť 30 000 eur za všetkých zamestnancov, ktorí požiadali o vykonanie ročného zúčtovania, splnili na jeho vykonanie všetky podmienky podľa tohto zákona, ale zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, týmto zamestnancom ročné zúčtovanie nevykonal. Rovnaký postup sa použije, ak správca dane zistí, že zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, nevystavil a nedoručil v lehote ustanovenej v tomto zákone doklad uvedený v § 39 ods. 5 a 6.
(10)
Ročné zúčtovanie sa vykoná na tlačive, ktorého vzor určí ministerstvo, pričom tlačivo obsahuje osobné údaje uvedené v § 32 ods. 6. Tieto osobné údaje sa neuvádzajú u osôb, na ktoré sa vzťahujú osobitné spôsoby vykazovania údajov podľa osobitného predpisu.132)
(11)
Ak je to nevyhnutné na utajenie činnosti alebo totožnosti príslušníka Vojenského spravodajstva alebo plnenia úloh Vojenského spravodajstva, môže byť ročné zúčtovanie alebo daňové priznanie k dani z príjmu plynúceho zo služobného pomeru príslušníka Vojenského spravodajstva vykonané oddelene od ročného zúčtovania alebo daňového priznania príslušníka Vojenského spravodajstva z príjmov z činnosti podľa osobitného predpisu132c) alebo z výkonu činnosti, ktorá zakladá nárok na príjem zdaňovaný podľa § 5 až 8. Súhrnné vyúčtovanie príjmov príslušníka Vojenského spravodajstva vykoná Vojenské spravodajstvo tak, aby sa vo vzťahu k príslušníkovi Vojenského spravodajstva zachovalo utajenie jeho služobného pomeru. Podrobnosti o vykonaní tohto súhrnného vyúčtovania upraví riaditeľ Vojenského spravodajstva interným predpisom.

Nové znenie

§ 38
Ročné zúčtovanie
(1)
Zamestnanec, ktorý poberal zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti uvedené v § 5 a ktorý nie je povinný zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 11, môže najneskôr do 15. februára roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia požiadať o vykonanie ročného zúčtovania z úhrnnej sumy zdaniteľnej mzdy od všetkých zamestnávateľov, ktorí sú platiteľmi dane, ktoréhokoľvek z týchto zamestnávateľov. Zamestnanec, ktorý je príslušníkom Slovenskej informačnej služby,121a) profesionálnym vojakom121b) alebo zamestnancom Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ktorého pracovnoprávne vzťahy alebo obdobné pracovné vzťahy upravujú osobitné predpisy,121c) ktorý poberal zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti uvedené v § 5 a ktorý nie je povinný zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 11, môže požiadať najneskôr do 15. februára roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia o vykonanie ročného zúčtovania z úhrnnej sumy zdaniteľnej mzdy od všetkých zamestnávateľov, ktorí sú platiteľmi dane, len zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane a zamestnáva tohto zamestnanca podľa osobitného predpisu.121d) Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania doručí zamestnanec zamestnávateľovi v listinnej podobe, ak sa nedohodnú na jej doručení elektronickými prostriedkami.
(2)
Ročné zúčtovanie vykonáva zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, na žiadosť zamestnanca uvedeného v odseku 1. Ak zamestnanec v zdaňovacom období neuplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus u žiadneho zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, zamestnávateľ podľa prvej vety na ne prihliadne dodatočne pri ročnom zúčtovaní, ak zamestnanec preukáže, že na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a na daňový bonus mal nárok.
(3)
Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykoná ročné zúčtovanie podľa odsekov 1 a 2 len u zamestnanca, ktorý nie je povinný podať daňové priznanie podľa § 32.
(4)
Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykoná výpočet dane a súčasne prihliadne na príjmy oslobodené od dane, pri ktorých neboli splnené podmienky na oslobodenie, na zrazené preddavky na daň, na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 2 písm. a) alebo písm. b), na nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) podľa § 11 ods. 3, na nezdaniteľnú časť základu dane podľa § 11 ods. 6 a 8, na zamestnaneckú prémiu, na daňový bonus a na daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a, ak zamestnanec do 15. februára po uplynutí zdaňovacieho obdobia žiada o vykonanie ročného zúčtovania a podpíše žiadosť, ktorej vzor určí finančné riaditeľstvo, pričom tlačivo obsahuje osobné údaje uvedené v § 32 ods. 6. Tieto osobné údaje sa neuvádzajú u osôb, na ktoré sa vzťahujú osobitné spôsoby vykazovania údajov podľa osobitného predpisu.132)
(5)
Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykoná ročné zúčtovanie podľa odsekov 1 a 2 na základe údajov o zdaniteľnej mzde (§ 35 ods. 1), ktoré je povinný viesť podľa tohto zákona (§ 39), dokladov preukazujúcich nárok na zníženie základu dane, na daňový bonus (§ 33) a daňový bonus na zaplatené úroky (§ 33a) a potvrdení o úhrne zúčtovaných a vyplatených príjmov zo závislej činnosti a o zrazených preddavkoch na daň z týchto príjmov, o nedoplatku dane z nepeňažných zdaniteľných príjmov a o priznanom a vyplatenom daňovom bonuse od všetkých zamestnávateľov, ktorí sú platiteľmi dane. Zamestnanec je povinný doklady za uplynulé zdaňovacie obdobie predložiť zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane, najneskôr do 15. februára roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Ak zamestnanec požiada zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, o vykonanie ročného zúčtovania a nepredloží požadované doklady v ustanovenom termíne, je povinný podať daňové priznanie (§ 32).
(6)
Ročné zúčtovanie a výpočet dane vykoná zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, najneskôr do 31. marca roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zamestnancovi po vykonaní ročného zúčtovania, najneskôr však pri zúčtovaní mzdy za apríl v roku, v ktorom sa ročné zúčtovanie vykonáva, vráti rozdiel medzi vypočítanou daňou a úhrnom zrazených preddavkov na daň v prospech zamestnanca a vyplatí zamestnaneckú prémiu (§ 32a), daňový bonus alebo jeho časť (§ 33) a daňový bonus na zaplatené úroky alebo jeho časť (§ 33a) do výšky ustanovenej týmto zákonom. O vrátený rozdiel z ročného zúčtovania zníži zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odvod preddavkov na daň (dane) najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom sa ročné zúčtovanie vykonalo, alebo sa uplatní postup podľa § 40 ods. 8. O vyplatený daňový bonus alebo jeho časť a daňový bonus na zaplatené úroky alebo jeho časť zníži zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odvod preddavkov na daň (dane) najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom sa ročné zúčtovanie vykonalo, alebo sa uplatní postup podľa § 35 ods. 7. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane a ktorý postupoval podľa § 32a ods. 5, zníži odvod preddavkov na daň (dane) aj o sumu zamestnaneckej prémie najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom sa ročné zúčtovanie vykonalo, alebo uplatní postup podľa § 35 ods. 7.
(7)
Daňový nedoplatok vyplývajúci z ročného zúčtovania presahujúci sumu 5 eur zráža zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zamestnancovi zo zdaniteľnej mzdy najneskôr do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa vykonalo ročné zúčtovanie. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odvedie zrazený daňový nedoplatok alebo zrazenú časť daňového nedoplatku správcovi dane v najbližšom termíne na odvod preddavkov na daň. Daňový nedoplatok vyplývajúci z ročného zúčtovania zamestnávateľ zníži o sumu daňového bonusu a daňového bonusu na zaplatené úroky a zohľadní daňový nedoplatok aj v sume 5 eur alebo nižšej ako 5 eur. Ak zamestnanec uplatní postup podľa § 50 alebo § 50aa, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zamestnancovi, v prípade, ak nebol daňový nedoplatok zaplatený v správnej výške znížením sumy daňového bonusu a daňového bonusu na zaplatené úroky, zrazí aj daňový nedoplatok v sume 5 eur alebo nižšej ako 5 eur najneskôr do 30. apríla po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa vykonalo ročné zúčtovanie.
(8)
Ak zamestnanec uvedený v odseku 1 nemôže požiadať o vykonanie ročného zúčtovania z dôvodu zániku zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, bez právneho nástupcu, je povinný podať daňové priznanie podľa § 32.
(9)
Ak správca dane zistí, že zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, nevykonal ročné zúčtovanie zamestnancovi, ktorý požiadal platiteľa dane o vykonanie ročného zúčtovania a zamestnanec splnil na jeho vykonanie všetky podmienky podľa tohto zákona, uloží mu pokutu najmenej 15 eur za každého takéhoto zamestnanca. Výška celkovej pokuty za príslušné zdaňovacie obdobie nemôže presiahnuť 30 000 eur za všetkých zamestnancov, ktorí požiadali o vykonanie ročného zúčtovania, splnili na jeho vykonanie všetky podmienky podľa tohto zákona, ale zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, týmto zamestnancom ročné zúčtovanie nevykonal. Rovnaký postup sa použije, ak správca dane zistí, že zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, nevystavil a nedoručil v lehote ustanovenej v tomto zákone doklad uvedený v § 39 ods. 5 a 6.
(10)
Ročné zúčtovanie sa vykoná na tlačive, ktorého vzor určí ministerstvo, pričom tlačivo obsahuje osobné údaje uvedené v § 32 ods. 6. Tieto osobné údaje sa neuvádzajú u osôb, na ktoré sa vzťahujú osobitné spôsoby vykazovania údajov podľa osobitného predpisu.132)
(11)
Ak je to nevyhnutné na utajenie činnosti alebo totožnosti príslušníka Vojenského spravodajstva alebo plnenia úloh Vojenského spravodajstva, môže byť ročné zúčtovanie alebo daňové priznanie k dani z príjmu plynúceho zo služobného pomeru príslušníka Vojenského spravodajstva vykonané oddelene od ročného zúčtovania alebo daňového priznania príslušníka Vojenského spravodajstva z príjmov z činnosti podľa osobitného predpisu132c) alebo z výkonu činnosti, ktorá zakladá nárok na príjem zdaňovaný podľa § 5 až 8. Súhrnné vyúčtovanie príjmov príslušníka Vojenského spravodajstva vykoná Vojenské spravodajstvo tak, aby sa vo vzťahu k príslušníkovi Vojenského spravodajstva zachovalo utajenie jeho služobného pomeru. Podrobnosti o vykonaní tohto súhrnného vyúčtovania upraví riaditeľ Vojenského spravodajstva interným predpisom.

§ 39 zmenený 9729 → 9792 znakov

@@ -22,3 +22,3 @@

sumy oslobodené od dane okrem sumy uvedenej v deviatom bode,

sumy oslobodené od dane okrem sumy uvedenej v deviatom bode a desiatom bode,

@@ -35,2 +35,4 @@

nepeňažné plnenie podľa § 5 ods. 7 písm. q),

10.

príjem podľa § 5 ods. 7 písm. r),

@@ -52,3 +54,3 @@

(7)

Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný na žiadosť zamestnanca vystaviť potvrdenie o zaplatení dane na účely § 50 najneskôr do 15. apríla roku, v ktorom zamestnancovi vykonal ročné zúčtovanie, na tlačive, ktorého vzor určí a na svojom webovom sídle uverejní finančné riaditeľstvo.

Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný na žiadosť zamestnanca vystaviť potvrdenie o zaplatení dane na účely § 50 a § 50aa najneskôr do 15. apríla roku, v ktorom zamestnancovi vykonal ročné zúčtovanie, na tlačive, ktorého vzor určí a na svojom webovom sídle uverejní finančné riaditeľstvo.

(8)

Zobraziť celé znenie paragrafu

Predchádzajúce znenie

§ 39
(1)
Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný viesť pre zamestnancov mzdové listy s výnimkou uvedenou v odseku 4 a výplatné listiny vrátane ich rekapitulácie za každý kalendárny mesiac aj za celé zdaňovacie obdobie.
(2)
Mzdový list musí na daňové účely obsahovať
a)
meno a priezvisko zamestnanca, a to aj predchádzajúce,
b)
rodné číslo zamestnanca a u daňovníka s trvalým pobytom v členskom štáte Európskej únie identifikačné číslo na daňové účely, ak mu bolo pridelené,
c)
adresu trvalého pobytu zamestnanca,
d)
mená, priezviská a rodné čísla osôb, na ktoré zamestnanec uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane [§ 11 ods. 3] a daňový bonus,
e)
výšku jednotlivých nezdaniteľných častí základu dane s uvedením dôvodu ich priznania,
f)
za každý kalendárny mesiac
1.
počet dní výkonu práce,
2.
úhrn vyplatených zdaniteľných miezd bez ohľadu na to, či ide o peňažné plnenie alebo o nepeňažné plnenie podľa § 5 ods. 3 písm. d),
3.
sumy oslobodené od dane okrem sumy uvedenej v deviatom bode,
4.
sumy poistného a príspevku, ktoré je povinný platiť zamestnanec,
5.
základ dane, nezdaniteľné časti základu dane, zdaniteľnú mzdu, preddavok na daň,
6.
sumu daňového bonusu,
7.
sumu dobrovoľného príspevku na starobné dôchodkové sporenie, ktoré odvádza zamestnávateľ,
8.
suma príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré za zamestnanca odvádza zamestnávateľ,
9.
nepeňažné plnenie podľa § 5 ods. 7 písm. q),
g)
za zdaňovacie obdobie súčet jednotlivých údajov uvedených v písmene f),
h)
sumu vyplatenej zamestnaneckej prémie (§ 32a).
(3)
Údaje uvedené v odseku 2 písm. a) až d) sa neuvádzajú u osôb, na ktoré sa vzťahujú osobitné spôsoby vykazovania údajov podľa osobitného predpisu.132)
(4)
Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, nevedie pre zamestnancov, ktorí poberajú len nepeňažné príjmy uvedené v § 5 ods. 3, mzdové listy, je povinný viesť evidenciu (zoznam) obsahujúcu meno a priezvisko zamestnanca, a to aj predchádzajúce, jeho rodné číslo, adresu trvalého pobytu, údaj o trvaní pracovnej činnosti a úhrn nepeňažných príjmov uvedených v § 5 ods. 3.
(5)
Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný za obdobie, za ktoré zamestnancovi vyplácal zdaniteľný príjem, vystaviť potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti z údajov uvedených na mzdovom liste, prípadne v evidencii podľa odseku 4, ktoré sú rozhodujúce na výpočet základu dane, preddavkov na daň, dane, na priznanie zamestnaneckej prémie a na priznanie daňového bonusu za príslušné zdaňovacie obdobie, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle a doručiť zamestnancovi najneskôr do
a)
10. marca zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa podáva daňové priznanie, alebo
b)
do 10. februára po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom alebo za ktoré zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vyplatil príjem zo závislej činnosti zamestnancovi, ktorý žiada o vykonanie ročného zúčtovania iného zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, ak o vystavenie dokladu požiada najneskôr do 5. februára po skončení zdaňovacieho obdobia.
(6)
Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný doručiť zamestnancovi doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní (§ 38 ods. 10) najneskôr do konca apríla roku, v ktorom zamestnancovi vykonal ročné zúčtovanie. Na žiadosť zamestnanca je zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, povinný do desiatich dní od doručenia žiadosti vystaviť doplnený doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní, a to o údaj o vysporiadaní daňového nedoplatku, preplatku, zamestnaneckej prémie, daňového bonusu (§ 33) alebo daňového bonusu na zaplatené úroky (§ 33a) vyplývajúceho z tohto ročného zúčtovania. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, za zdaňovacie obdobie, za ktoré vystavil doplnený doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní nebude po dátume vyplnenia tohto dokladu zrážať alebo vyplácať sumy daňového nedoplatku, preplatku, zamestnaneckej prémie, daňového bonusu (§ 33) alebo daňového bonusu na zaplatené úroky (§ 33a) uvedené v tomto doklade.
(7)
Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný na žiadosť zamestnanca vystaviť potvrdenie o zaplatení dane na účely § 50 najneskôr do 15. apríla roku, v ktorom zamestnancovi vykonal ročné zúčtovanie, na tlačive, ktorého vzor určí a na svojom webovom sídle uverejní finančné riaditeľstvo.
(8)
Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný kópie dokladov uvedených v odsekoch 1 a 4 až 6 uchovávať po dobu ustanovenú osobitným predpisom.1)
(9)
Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný predkladať správcovi dane v lehote podľa § 49
a)
prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti, ktoré zamestnancom vyplatil, o zamestnaneckej prémii, o daňovom bonuse a o daňovom bonuse na zaplatené úroky za uplynulý kalendárny mesiac (ďalej len „prehľad“),
b)
hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti poskytnutých jednotlivým zamestnancom bez ohľadu na to, či ide o peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie za uplynulé zdaňovacie obdobie o vybraných príjmoch oslobodených od dane ustanovených týmto zákonom, o zrazených preddavkoch na daň, o zamestnaneckej prémii, o daňovom bonuse a o daňovom bonuse na zaplatené úroky (ďalej len „hlásenie“); hlásenie obsahuje aj meno a priezvisko osoby, ktorej bol príjem poskytnutý, jej rodné číslo, u daňovníka s trvalým pobytom v členskom štáte Európskej únie identifikačné číslo na daňové účely, ak mu bolo pridelené, nezdaniteľné časti základu dane, poistné a príspevky, ktoré platí zamestnanec, preddavky na daň, daňový bonus, meno, priezvisko a rodné číslo osoby, na ktorú zamestnanec uplatňuje daňový bonus, zamestnaneckú prémiu a daň, ak nejde o osoby, na ktoré sa vzťahujú osobitné spôsoby vykazovania údajov podľa osobitného predpisu.132)
(10)
Prehľad a hlásenie podľa odseku 9 sa predkladá na tlačive, ktorého vzor určí ministerstvo.
(11)
Na hlásenie sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona a ustanovenia osobitného predpisu vzťahujúce sa na daňové priznanie,128) pričom hlásenie sa považuje za daňové priznanie, opravné hlásenie sa považuje za opravné daňové priznanie a dodatočné hlásenie sa považuje za dodatočné daňové priznanie podľa osobitného predpisu.128) Ak bol zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, povinný podať prehľad a tento nepodal do piatich dní po uplynutí lehoty uvedenej v § 49 ods. 2 na podanie prehľadu, správca dane použije postup podľa osobitného predpisu,132a) ak zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane, za tento kalendárny mesiac vznikla povinnosť odviesť preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti alebo žiadal správcu dane o vyplatenie daňového bonusu, daňového bonusu na zaplatené úroky alebo zamestnaneckej prémie.
(12)
Prehľad a hlásenie podľa odseku 9 nie je povinný podať len ten zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane alebo zahraničným platiteľom dane podľa § 48, ktorý v príslušnom období nevyplácal príjmy zo závislej činnosti.
(13)
Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, podá opravný prehľad v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom zistil, že podaný prehľad neobsahuje správne údaje za príslušné obdobie. Na podaný prehľad alebo na podané predchádzajúce opravné prehľady sa v tomto prípade neprihliada.
(14)
Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti podaného prehľadu alebo o pravdivosti údajov v ňom uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Vo výzve správca dane určí zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane, primeranú lehotu na vyjadrenie a poučí ho o následkoch spojených s neodstránením pochybností alebo nedodržaním určenej lehoty, ktoré vyplývajú z osobitného predpisu.128) Ak je v lehote na poukázanie sumy rozdielu daňového bonusu, daňového bonusu na zaplatené úroky alebo zamestnaneckej prémie podľa § 35 ods. 7 zaslaná výzva na odstránenie nedostatkov v podanom prehľade, lehota na vrátenie rozdielu daňového bonusu, daňového bonusu na zaplatené úroky alebo zamestnaneckej prémie neplynie odo dňa odovzdania výzvy na poštovú prepravu prostredníctvom pošty alebo poskytovateľa poštových služieb alebo odo dňa odoslania výzvy elektronickými prostriedkami až do dňa odstránenia nedostatkov prehľadu.
(15)
Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zistí po lehote na podanie hlásenia, že podané hlásenie je nesprávne alebo neúplné alebo jeho oprava má za následok zmenu sumy daňového bonusu, daňového bonusu na zaplatené úroky alebo zamestnaneckej prémie, je povinný za príslušné zdaňovacie obdobie podať správcovi dane dodatočné hlásenie v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom túto skutočnosť zistil. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, môže zvýšiť alebo znížiť nárok na daňový bonus, zvýšiť alebo znížiť nárok na daňový bonus na zaplatené úroky alebo zvýšiť alebo znížiť nárok na zamestnaneckú prémiu na základe dodatočného hlásenia, len ak uplatní skutočnosti, ktoré neboli predmetom daňovej kontroly.
(16)
Doklady podľa odsekov 5 až 7 vystaví a doručí zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zamestnancovi v listinnej podobe, ak sa nedohodnú na ich doručení elektronickými prostriedkami. Doklad doručený elektronickými prostriedkami obsahuje predtlačený odtlačok pečiatky zamestnávateľa a faksimile podpisu zamestnávateľa a nie je možné ho dodatočne meniť ani upravovať. Pri elektronickej komunikácii zamestnávateľa so zamestnancom sa vyžaduje potvrdenie doručenia elektronickej správy, ktoré obsahuje informáciu o dátume a čase elektronického doručenia, vrátane označenia elektronickej poštovej schránky príjemcu dohodnutej medzi zamestnancom a zamestnávateľom.

Nové znenie

§ 39
(1)
Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný viesť pre zamestnancov mzdové listy s výnimkou uvedenou v odseku 4 a výplatné listiny vrátane ich rekapitulácie za každý kalendárny mesiac aj za celé zdaňovacie obdobie.
(2)
Mzdový list musí na daňové účely obsahovať
a)
meno a priezvisko zamestnanca, a to aj predchádzajúce,
b)
rodné číslo zamestnanca a u daňovníka s trvalým pobytom v členskom štáte Európskej únie identifikačné číslo na daňové účely, ak mu bolo pridelené,
c)
adresu trvalého pobytu zamestnanca,
d)
mená, priezviská a rodné čísla osôb, na ktoré zamestnanec uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane [§ 11 ods. 3] a daňový bonus,
e)
výšku jednotlivých nezdaniteľných častí základu dane s uvedením dôvodu ich priznania,
f)
za každý kalendárny mesiac
1.
počet dní výkonu práce,
2.
úhrn vyplatených zdaniteľných miezd bez ohľadu na to, či ide o peňažné plnenie alebo o nepeňažné plnenie podľa § 5 ods. 3 písm. d),
3.
sumy oslobodené od dane okrem sumy uvedenej v deviatom bode a desiatom bode,
4.
sumy poistného a príspevku, ktoré je povinný platiť zamestnanec,
5.
základ dane, nezdaniteľné časti základu dane, zdaniteľnú mzdu, preddavok na daň,
6.
sumu daňového bonusu,
7.
sumu dobrovoľného príspevku na starobné dôchodkové sporenie, ktoré odvádza zamestnávateľ,
8.
suma príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré za zamestnanca odvádza zamestnávateľ,
9.
nepeňažné plnenie podľa § 5 ods. 7 písm. q),
10.
príjem podľa § 5 ods. 7 písm. r),
g)
za zdaňovacie obdobie súčet jednotlivých údajov uvedených v písmene f),
h)
sumu vyplatenej zamestnaneckej prémie (§ 32a).
(3)
Údaje uvedené v odseku 2 písm. a) až d) sa neuvádzajú u osôb, na ktoré sa vzťahujú osobitné spôsoby vykazovania údajov podľa osobitného predpisu.132)
(4)
Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, nevedie pre zamestnancov, ktorí poberajú len nepeňažné príjmy uvedené v § 5 ods. 3, mzdové listy, je povinný viesť evidenciu (zoznam) obsahujúcu meno a priezvisko zamestnanca, a to aj predchádzajúce, jeho rodné číslo, adresu trvalého pobytu, údaj o trvaní pracovnej činnosti a úhrn nepeňažných príjmov uvedených v § 5 ods. 3.
(5)
Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný za obdobie, za ktoré zamestnancovi vyplácal zdaniteľný príjem, vystaviť potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti z údajov uvedených na mzdovom liste, prípadne v evidencii podľa odseku 4, ktoré sú rozhodujúce na výpočet základu dane, preddavkov na daň, dane, na priznanie zamestnaneckej prémie a na priznanie daňového bonusu za príslušné zdaňovacie obdobie, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle a doručiť zamestnancovi najneskôr do
a)
10. marca zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa podáva daňové priznanie, alebo
b)
do 10. februára po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom alebo za ktoré zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vyplatil príjem zo závislej činnosti zamestnancovi, ktorý žiada o vykonanie ročného zúčtovania iného zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, ak o vystavenie dokladu požiada najneskôr do 5. februára po skončení zdaňovacieho obdobia.
(6)
Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný doručiť zamestnancovi doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní (§ 38 ods. 10) najneskôr do konca apríla roku, v ktorom zamestnancovi vykonal ročné zúčtovanie. Na žiadosť zamestnanca je zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, povinný do desiatich dní od doručenia žiadosti vystaviť doplnený doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní, a to o údaj o vysporiadaní daňového nedoplatku, preplatku, zamestnaneckej prémie, daňového bonusu (§ 33) alebo daňového bonusu na zaplatené úroky (§ 33a) vyplývajúceho z tohto ročného zúčtovania. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, za zdaňovacie obdobie, za ktoré vystavil doplnený doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní nebude po dátume vyplnenia tohto dokladu zrážať alebo vyplácať sumy daňového nedoplatku, preplatku, zamestnaneckej prémie, daňového bonusu (§ 33) alebo daňového bonusu na zaplatené úroky (§ 33a) uvedené v tomto doklade.
(7)
Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný na žiadosť zamestnanca vystaviť potvrdenie o zaplatení dane na účely § 50 a § 50aa najneskôr do 15. apríla roku, v ktorom zamestnancovi vykonal ročné zúčtovanie, na tlačive, ktorého vzor určí a na svojom webovom sídle uverejní finančné riaditeľstvo.
(8)
Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný kópie dokladov uvedených v odsekoch 1 a 4 až 6 uchovávať po dobu ustanovenú osobitným predpisom.1)
(9)
Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný predkladať správcovi dane v lehote podľa § 49
a)
prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti, ktoré zamestnancom vyplatil, o zamestnaneckej prémii, o daňovom bonuse a o daňovom bonuse na zaplatené úroky za uplynulý kalendárny mesiac (ďalej len „prehľad“),
b)
hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti poskytnutých jednotlivým zamestnancom bez ohľadu na to, či ide o peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie za uplynulé zdaňovacie obdobie o vybraných príjmoch oslobodených od dane ustanovených týmto zákonom, o zrazených preddavkoch na daň, o zamestnaneckej prémii, o daňovom bonuse a o daňovom bonuse na zaplatené úroky (ďalej len „hlásenie“); hlásenie obsahuje aj meno a priezvisko osoby, ktorej bol príjem poskytnutý, jej rodné číslo, u daňovníka s trvalým pobytom v členskom štáte Európskej únie identifikačné číslo na daňové účely, ak mu bolo pridelené, nezdaniteľné časti základu dane, poistné a príspevky, ktoré platí zamestnanec, preddavky na daň, daňový bonus, meno, priezvisko a rodné číslo osoby, na ktorú zamestnanec uplatňuje daňový bonus, zamestnaneckú prémiu a daň, ak nejde o osoby, na ktoré sa vzťahujú osobitné spôsoby vykazovania údajov podľa osobitného predpisu.132)
(10)
Prehľad a hlásenie podľa odseku 9 sa predkladá na tlačive, ktorého vzor určí ministerstvo.
(11)
Na hlásenie sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona a ustanovenia osobitného predpisu vzťahujúce sa na daňové priznanie,128) pričom hlásenie sa považuje za daňové priznanie, opravné hlásenie sa považuje za opravné daňové priznanie a dodatočné hlásenie sa považuje za dodatočné daňové priznanie podľa osobitného predpisu.128) Ak bol zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, povinný podať prehľad a tento nepodal do piatich dní po uplynutí lehoty uvedenej v § 49 ods. 2 na podanie prehľadu, správca dane použije postup podľa osobitného predpisu,132a) ak zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane, za tento kalendárny mesiac vznikla povinnosť odviesť preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti alebo žiadal správcu dane o vyplatenie daňového bonusu, daňového bonusu na zaplatené úroky alebo zamestnaneckej prémie.
(12)
Prehľad a hlásenie podľa odseku 9 nie je povinný podať len ten zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane alebo zahraničným platiteľom dane podľa § 48, ktorý v príslušnom období nevyplácal príjmy zo závislej činnosti.
(13)
Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, podá opravný prehľad v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom zistil, že podaný prehľad neobsahuje správne údaje za príslušné obdobie. Na podaný prehľad alebo na podané predchádzajúce opravné prehľady sa v tomto prípade neprihliada.
(14)
Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti podaného prehľadu alebo o pravdivosti údajov v ňom uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Vo výzve správca dane určí zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane, primeranú lehotu na vyjadrenie a poučí ho o následkoch spojených s neodstránením pochybností alebo nedodržaním určenej lehoty, ktoré vyplývajú z osobitného predpisu.128) Ak je v lehote na poukázanie sumy rozdielu daňového bonusu, daňového bonusu na zaplatené úroky alebo zamestnaneckej prémie podľa § 35 ods. 7 zaslaná výzva na odstránenie nedostatkov v podanom prehľade, lehota na vrátenie rozdielu daňového bonusu, daňového bonusu na zaplatené úroky alebo zamestnaneckej prémie neplynie odo dňa odovzdania výzvy na poštovú prepravu prostredníctvom pošty alebo poskytovateľa poštových služieb alebo odo dňa odoslania výzvy elektronickými prostriedkami až do dňa odstránenia nedostatkov prehľadu.
(15)
Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zistí po lehote na podanie hlásenia, že podané hlásenie je nesprávne alebo neúplné alebo jeho oprava má za následok zmenu sumy daňového bonusu, daňového bonusu na zaplatené úroky alebo zamestnaneckej prémie, je povinný za príslušné zdaňovacie obdobie podať správcovi dane dodatočné hlásenie v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom túto skutočnosť zistil. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, môže zvýšiť alebo znížiť nárok na daňový bonus, zvýšiť alebo znížiť nárok na daňový bonus na zaplatené úroky alebo zvýšiť alebo znížiť nárok na zamestnaneckú prémiu na základe dodatočného hlásenia, len ak uplatní skutočnosti, ktoré neboli predmetom daňovej kontroly.
(16)
Doklady podľa odsekov 5 až 7 vystaví a doručí zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zamestnancovi v listinnej podobe, ak sa nedohodnú na ich doručení elektronickými prostriedkami. Doklad doručený elektronickými prostriedkami obsahuje predtlačený odtlačok pečiatky zamestnávateľa a faksimile podpisu zamestnávateľa a nie je možné ho dodatočne meniť ani upravovať. Pri elektronickej komunikácii zamestnávateľa so zamestnancom sa vyžaduje potvrdenie doručenia elektronickej správy, ktoré obsahuje informáciu o dátume a čase elektronického doručenia, vrátane označenia elektronickej poštovej schránky príjemcu dohodnutej medzi zamestnancom a zamestnávateľom.

§ 40 zmenený 8353 → 8362 znakov

@@ -20,3 +20,3 @@

(5)

Ak nemôže zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zraziť zo zdaniteľnej mzdy zamestnanca nedoplatok dane z dôvodu podľa odseku 4 písm. a) a nedoplatok dane, ktorý vyplýva z ročného zúčtovania, alebo ak nemôže vybrať od zamestnanca daňový bonus podľa odseku 4 písm. b) a vyššiu sumu daňového bonusu, ako je ustanovená týmto zákonom, ktorá vyplýva z ročného zúčtovania, z dôvodu, že mu už nevypláca mzdu, alebo z dôvodu, že nemožno zamestnancovi podľa osobitných predpisov zrážku vykonať, vyberie nedoplatok dane alebo sumu rozdielu daňového bonusu správca dane príslušný podľa trvalého pobytu zamestnanca. Na tento účel zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zašle všetky potrebné doklady do 30 dní odo dňa, keď táto skutočnosť nastala alebo keď ju tento zamestnávateľ zistil. Zamestnanec je povinný daňový nedoplatok vzniknutý jeho zavinením vrátane úroku z omeškania alebo sumu rozdielu daňového bonusu vrátane úroku z omeškania uhradiť miestne príslušnému správcovi dane najneskôr do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom správca dane úkon vykonal alebo v ktorom bolo rozhodnutie o tomto daňovom nedoplatku alebo sume rozdielu daňového bonusu zamestnancovi doručené. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, a správca dane tento postup nepoužijú, ak sa daňový nedoplatok alebo suma rozdielu daňového bonusu rovná 5 eur alebo je nižšia ako 5 eur, ale len ak daňovník nevyužije možnosť podať vyhlásenie podľa § 50.

(6)

Zobraziť celé znenie paragrafu

Predchádzajúce znenie

§ 40
(1)
Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, ktorý zrazil zamestnancovi vyššiu daň, ako bol povinný zraziť podľa tohto zákona, vráti tomuto zamestnancovi rozdiel na dani, ak neuplynula lehota podľa osobitného predpisu.34) Ak tento zamestnávateľ zrazil zamestnancovi v bežnom zdaňovacom období preddavky na daň vyššie, ako bol povinný podľa tohto zákona, vráti tomuto zamestnancovi vzniknutý preplatok na preddavkoch na daň v nasledujúcom kalendárnom mesiaci, najneskôr do 31. marca nasledujúceho roku, ak mu do tohto termínu nebolo vykonané ročné zúčtovanie alebo ak nepodal daňové priznanie. O vrátený preplatok dane alebo preplatok na preddavkoch na daň zníži zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, ďalší nasledujúci odvod preddavkov na daň správcovi dane.
(2)
Zamestnancovi, ktorému zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, priznal alebo vyplatil za zdaňovacie obdobie daňový bonus v nižšej sume, ako bol povinný podľa tohto zákona, vráti zamestnávateľ zamestnancovi sumu rozdielu daňového bonusu, ak neuplynula lehota podľa osobitného predpisu,34) ak za toto zdaňovacie obdobie nebola zamestnancovi suma rozdielu daňového bonusu vyplatená na základe vykonaného ročného zúčtovania (§ 38) alebo podaného daňového priznania (§ 33 ods. 6 upraveného podľa § 33 ods. 11). Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zamestnancovi v bežnom zdaňovacom období priznal alebo vyplatil daňový bonus v nižšej sume, ako bol povinný podľa tohto zákona, vráti tomuto zamestnancovi sumu rozdielu daňového bonusu v nasledujúcom kalendárnom mesiaci, najneskôr do 31. marca nasledujúceho roka, ak mu do tohto termínu nebolo vykonané ročné zúčtovanie alebo ak nepodal daňové priznanie. O vrátenú sumu rozdielu daňového bonusu zníži zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, ďalší nasledujúci odvod preddavkov na daň správcovi dane alebo uplatní postup podľa § 35 ods. 7.
(3)
Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,
a)
nezrazil zamestnancovi daň, ktorú mal zraziť vo výške ustanovenej týmto zákonom, môže ju dodatočne zraziť iba vtedy, ak neuplynula lehota podľa osobitného predpisu,34)
b)
nezrazil zamestnancovi preddavok na daň vo výške, v ktorej ho mal zraziť podľa tohto zákona, môže tento nedoplatok na preddavku dodatočne zraziť najneskôr do 31. marca nasledujúceho roka,
c)
priznal alebo vyplatil vyššiu sumu daňového bonusu, ako bol povinný podľa tohto zákona, môže ju dodatočne vybrať od zamestnanca iba vtedy, ak od doby, keď nesprávne priznal alebo vyplatil vyššiu sumu daňového bonusu, neuplynula lehota podľa osobitného predpisu,34)
(4)
Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zavinením zamestnanca
a)
daň nezrazil alebo zrazil v nesprávnej výške, zrazí ju vrátane príslušenstva, ak neuplynula lehota podľa osobitného predpisu,34)
b)
daňový bonus priznal a vyplatil vo vyššej sume, ako je ustanovené týmto zákonom, vyberie ho vrátane príslušenstva od zamestnanca, ak neuplynula lehota podľa osobitného predpisu.34)
(5)
Ak nemôže zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zraziť zo zdaniteľnej mzdy zamestnanca nedoplatok dane z dôvodu podľa odseku 4 písm. a) a nedoplatok dane, ktorý vyplýva z ročného zúčtovania, alebo ak nemôže vybrať od zamestnanca daňový bonus podľa odseku 4 písm. b) a vyššiu sumu daňového bonusu, ako je ustanovená týmto zákonom, ktorá vyplýva z ročného zúčtovania, z dôvodu, že mu už nevypláca mzdu, alebo z dôvodu, že nemožno zamestnancovi podľa osobitných predpisov zrážku vykonať, vyberie nedoplatok dane alebo sumu rozdielu daňového bonusu správca dane príslušný podľa trvalého pobytu zamestnanca. Na tento účel zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zašle všetky potrebné doklady do 30 dní odo dňa, keď táto skutočnosť nastala alebo keď ju tento zamestnávateľ zistil. Zamestnanec je povinný daňový nedoplatok vzniknutý jeho zavinením vrátane úroku z omeškania alebo sumu rozdielu daňového bonusu vrátane úroku z omeškania uhradiť miestne príslušnému správcovi dane najneskôr do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom správca dane úkon vykonal alebo v ktorom bolo rozhodnutie o tomto daňovom nedoplatku alebo sume rozdielu daňového bonusu zamestnancovi doručené. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, a správca dane tento postup nepoužijú, ak sa daňový nedoplatok alebo suma rozdielu daňového bonusu rovná 5 eur alebo je nižšia ako 5 eur, ale len ak daňovník nevyužije možnosť podať vyhlásenie podľa § 50.
(6)
Dodatočne zrazenú alebo vybratú daň alebo preddavok na daň podľa odsekov 3 a 4 zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odvedie správcovi dane v najbližšom termíne na odvod preddavkov na daň, ak neuplatní postup podľa § 35 ods. 7 alebo ak dodatočne vybratú sumu rozdielu daňového bonusu podľa odsekov 3 a 4 nepoužije na priznanie daňového bonusu inému zamestnancovi.
(7)
Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, za zdaňovacie obdobie neuviedol zamestnancovi, ktorý za toto zdaňovacie obdobie podal daňové priznanie alebo dodatočné daňové priznanie alebo ktorému vykonal iný zamestnávateľ podľa tohto zákona ročné zúčtovanie (§ 38), správne údaje podľa tohto zákona v doklade podľa § 39 ods. 5, je povinný vystaviť tomuto zamestnancovi opravný doklad v lehote do jedného mesiaca odo dňa, keď dodatočný platobný výmer, ktorým sa tomuto zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane, vyrubila daň alebo rozdiel dane, nadobudol právoplatnosť. Ak nesprávne údaje v doklade podľa § 39 ods. 5 zistil zamestnanec alebo zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, opravný doklad vystaví zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom túto skutočnosť zistil alebo v ktorom zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, na túto chybu zamestnanec upozornil. V tomto prípade sa neuplatní v súvislosti s príjmami podľa § 5 postup podľa osobitného predpisu132a) u zamestnanca, ktorý za toto zdaňovacie obdobie podal daňové priznanie alebo dodatočné daňové priznanie.
(8)
Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odviedol preddavky na daň vyššou sumou, ako bol povinný odviesť, a nemôže o túto sumu znížiť odvod preddavkov na daň, požiada správcu dane o vrátenie tejto sumy. Správca dane vráti sumu naviac zaplatených preddavkov na daň vtedy, ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, nemohol o túto sumu znížiť odvod preddavkov na daň a odviedol všetky preddavky na daň a daň v správnej sume. Rovnaký postup sa môže uplatniť aj v prípade rozdielu vyplývajúceho z ročného zúčtovania. Správca dane vráti požadovanú sumu zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane, do jedného mesiaca od doručenia žiadosti.
(9)
Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, priznal a vyplatil nižšiu alebo vyššiu sumu zamestnaneckej prémie alebo daňového bonusu na zaplatené úroky, ako je ustanovená týmto zákonom, alebo ak zavinením zamestnanca priznal a vyplatil vyššiu sumu zamestnaneckej prémie alebo daňového bonusu na zaplatené úroky, ako je ustanovená týmto zákonom, postupuje podľa odsekov 1 až 8.
(10)
Na kontrolu daňového bonusu, daňového bonusu na zaplatené úroky alebo zamestnaneckej prémie sa primerane vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu o daňovej kontrole.128) Kontrola na zistenie oprávnenosti poukázania daňového bonusu, daňového bonusu na zaplatené úroky alebo zamestnaneckej prémie alebo ich časti je začatá v deň spísania zápisnice o začatí kontroly alebo v deň uvedený v oznámení o kontrole.
(11)
Pri určení daňového bonusu, daňového bonusu na zaplatené úroky alebo zamestnaneckej prémie podľa pomôcok správca dane uplatní rovnaký postup ako pri určení dane podľa pomôcok podľa osobitného predpisu.128)
(12)
Správca dane určí daňový bonus, daňový bonus na zaplatené úroky alebo zamestnaneckú prémiu podľa pomôcok, ak
a)
zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,
1.
nepodá hlásenie ani na výzvu správcu dane,
2.
nesplní pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daňový bonus, daňový bonus na zaplatené úroky alebo zamestnaneckú prémiu správne zistiť, alebo
3.
neumožní vykonať kontrolu podľa odseku 10,
b)
daňovník, ktorý v podanom daňovom priznaní uplatňuje nárok na daňový bonus, daňový bonus na zaplatené úroky alebo na zamestnaneckú prémiu
1.
nesplní pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daňový bonus, daňový bonus na zaplatené úroky alebo zamestnaneckú prémiu správne zistiť, alebo
2.
neumožní vykonať kontrolu podľa odseku 10.

Nové znenie

§ 40
(1)
Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, ktorý zrazil zamestnancovi vyššiu daň, ako bol povinný zraziť podľa tohto zákona, vráti tomuto zamestnancovi rozdiel na dani, ak neuplynula lehota podľa osobitného predpisu.34) Ak tento zamestnávateľ zrazil zamestnancovi v bežnom zdaňovacom období preddavky na daň vyššie, ako bol povinný podľa tohto zákona, vráti tomuto zamestnancovi vzniknutý preplatok na preddavkoch na daň v nasledujúcom kalendárnom mesiaci, najneskôr do 31. marca nasledujúceho roku, ak mu do tohto termínu nebolo vykonané ročné zúčtovanie alebo ak nepodal daňové priznanie. O vrátený preplatok dane alebo preplatok na preddavkoch na daň zníži zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, ďalší nasledujúci odvod preddavkov na daň správcovi dane.
(2)
Zamestnancovi, ktorému zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, priznal alebo vyplatil za zdaňovacie obdobie daňový bonus v nižšej sume, ako bol povinný podľa tohto zákona, vráti zamestnávateľ zamestnancovi sumu rozdielu daňového bonusu, ak neuplynula lehota podľa osobitného predpisu,34) ak za toto zdaňovacie obdobie nebola zamestnancovi suma rozdielu daňového bonusu vyplatená na základe vykonaného ročného zúčtovania (§ 38) alebo podaného daňového priznania (§ 33 ods. 6 upraveného podľa § 33 ods. 11). Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zamestnancovi v bežnom zdaňovacom období priznal alebo vyplatil daňový bonus v nižšej sume, ako bol povinný podľa tohto zákona, vráti tomuto zamestnancovi sumu rozdielu daňového bonusu v nasledujúcom kalendárnom mesiaci, najneskôr do 31. marca nasledujúceho roka, ak mu do tohto termínu nebolo vykonané ročné zúčtovanie alebo ak nepodal daňové priznanie. O vrátenú sumu rozdielu daňového bonusu zníži zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, ďalší nasledujúci odvod preddavkov na daň správcovi dane alebo uplatní postup podľa § 35 ods. 7.
(3)
Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,
a)
nezrazil zamestnancovi daň, ktorú mal zraziť vo výške ustanovenej týmto zákonom, môže ju dodatočne zraziť iba vtedy, ak neuplynula lehota podľa osobitného predpisu,34)
b)
nezrazil zamestnancovi preddavok na daň vo výške, v ktorej ho mal zraziť podľa tohto zákona, môže tento nedoplatok na preddavku dodatočne zraziť najneskôr do 31. marca nasledujúceho roka,
c)
priznal alebo vyplatil vyššiu sumu daňového bonusu, ako bol povinný podľa tohto zákona, môže ju dodatočne vybrať od zamestnanca iba vtedy, ak od doby, keď nesprávne priznal alebo vyplatil vyššiu sumu daňového bonusu, neuplynula lehota podľa osobitného predpisu,34)
(4)
Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zavinením zamestnanca
a)
daň nezrazil alebo zrazil v nesprávnej výške, zrazí ju vrátane príslušenstva, ak neuplynula lehota podľa osobitného predpisu,34)
b)
daňový bonus priznal a vyplatil vo vyššej sume, ako je ustanovené týmto zákonom, vyberie ho vrátane príslušenstva od zamestnanca, ak neuplynula lehota podľa osobitného predpisu.34)
(5)
Ak nemôže zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zraziť zo zdaniteľnej mzdy zamestnanca nedoplatok dane z dôvodu podľa odseku 4 písm. a) a nedoplatok dane, ktorý vyplýva z ročného zúčtovania, alebo ak nemôže vybrať od zamestnanca daňový bonus podľa odseku 4 písm. b) a vyššiu sumu daňového bonusu, ako je ustanovená týmto zákonom, ktorá vyplýva z ročného zúčtovania, z dôvodu, že mu už nevypláca mzdu, alebo z dôvodu, že nemožno zamestnancovi podľa osobitných predpisov zrážku vykonať, vyberie nedoplatok dane alebo sumu rozdielu daňového bonusu správca dane príslušný podľa trvalého pobytu zamestnanca. Na tento účel zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zašle všetky potrebné doklady do 30 dní odo dňa, keď táto skutočnosť nastala alebo keď ju tento zamestnávateľ zistil. Zamestnanec je povinný daňový nedoplatok vzniknutý jeho zavinením vrátane úroku z omeškania alebo sumu rozdielu daňového bonusu vrátane úroku z omeškania uhradiť miestne príslušnému správcovi dane najneskôr do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom správca dane úkon vykonal alebo v ktorom bolo rozhodnutie o tomto daňovom nedoplatku alebo sume rozdielu daňového bonusu zamestnancovi doručené. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, a správca dane tento postup nepoužijú, ak sa daňový nedoplatok alebo suma rozdielu daňového bonusu rovná 5 eur alebo je nižšia ako 5 eur, ale len ak daňovník nevyužije možnosť podať vyhlásenie podľa § 50 a § 50aa.
(6)
Dodatočne zrazenú alebo vybratú daň alebo preddavok na daň podľa odsekov 3 a 4 zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odvedie správcovi dane v najbližšom termíne na odvod preddavkov na daň, ak neuplatní postup podľa § 35 ods. 7 alebo ak dodatočne vybratú sumu rozdielu daňového bonusu podľa odsekov 3 a 4 nepoužije na priznanie daňového bonusu inému zamestnancovi.
(7)
Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, za zdaňovacie obdobie neuviedol zamestnancovi, ktorý za toto zdaňovacie obdobie podal daňové priznanie alebo dodatočné daňové priznanie alebo ktorému vykonal iný zamestnávateľ podľa tohto zákona ročné zúčtovanie (§ 38), správne údaje podľa tohto zákona v doklade podľa § 39 ods. 5, je povinný vystaviť tomuto zamestnancovi opravný doklad v lehote do jedného mesiaca odo dňa, keď dodatočný platobný výmer, ktorým sa tomuto zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane, vyrubila daň alebo rozdiel dane, nadobudol právoplatnosť. Ak nesprávne údaje v doklade podľa § 39 ods. 5 zistil zamestnanec alebo zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, opravný doklad vystaví zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom túto skutočnosť zistil alebo v ktorom zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, na túto chybu zamestnanec upozornil. V tomto prípade sa neuplatní v súvislosti s príjmami podľa § 5 postup podľa osobitného predpisu132a) u zamestnanca, ktorý za toto zdaňovacie obdobie podal daňové priznanie alebo dodatočné daňové priznanie.
(8)
Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odviedol preddavky na daň vyššou sumou, ako bol povinný odviesť, a nemôže o túto sumu znížiť odvod preddavkov na daň, požiada správcu dane o vrátenie tejto sumy. Správca dane vráti sumu naviac zaplatených preddavkov na daň vtedy, ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, nemohol o túto sumu znížiť odvod preddavkov na daň a odviedol všetky preddavky na daň a daň v správnej sume. Rovnaký postup sa môže uplatniť aj v prípade rozdielu vyplývajúceho z ročného zúčtovania. Správca dane vráti požadovanú sumu zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane, do jedného mesiaca od doručenia žiadosti.
(9)
Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, priznal a vyplatil nižšiu alebo vyššiu sumu zamestnaneckej prémie alebo daňového bonusu na zaplatené úroky, ako je ustanovená týmto zákonom, alebo ak zavinením zamestnanca priznal a vyplatil vyššiu sumu zamestnaneckej prémie alebo daňového bonusu na zaplatené úroky, ako je ustanovená týmto zákonom, postupuje podľa odsekov 1 až 8.
(10)
Na kontrolu daňového bonusu, daňového bonusu na zaplatené úroky alebo zamestnaneckej prémie sa primerane vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu o daňovej kontrole.128) Kontrola na zistenie oprávnenosti poukázania daňového bonusu, daňového bonusu na zaplatené úroky alebo zamestnaneckej prémie alebo ich časti je začatá v deň spísania zápisnice o začatí kontroly alebo v deň uvedený v oznámení o kontrole.
(11)
Pri určení daňového bonusu, daňového bonusu na zaplatené úroky alebo zamestnaneckej prémie podľa pomôcok správca dane uplatní rovnaký postup ako pri určení dane podľa pomôcok podľa osobitného predpisu.128)
(12)
Správca dane určí daňový bonus, daňový bonus na zaplatené úroky alebo zamestnaneckú prémiu podľa pomôcok, ak
a)
zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,
1.
nepodá hlásenie ani na výzvu správcu dane,
2.
nesplní pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daňový bonus, daňový bonus na zaplatené úroky alebo zamestnaneckú prémiu správne zistiť, alebo
3.
neumožní vykonať kontrolu podľa odseku 10,
b)
daňovník, ktorý v podanom daňovom priznaní uplatňuje nárok na daňový bonus, daňový bonus na zaplatené úroky alebo na zamestnaneckú prémiu
1.
nesplní pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daňový bonus, daňový bonus na zaplatené úroky alebo zamestnaneckú prémiu správne zistiť, alebo
2.
neumožní vykonať kontrolu podľa odseku 10.

§ 43 — Daň vyberaná zrážkou zmenený 24391 → 25831 znakov

@@ -99,11 +99,15 @@

§ 2 písm. d), okrem daňovníka podľa § 2 písm. x),

§ 2 písm. d), okrem daňovníka podľa § 2 písm. x); pre daňovníka podľa § 2 písm. d) prvého bodu, ktorý dosiahol príjmy podľa § 3 ods. 1 písm. e), toto tlačivo obsahuje aj údaje týkajúce sa zrazenej dane z týchto príjmov v členení na meno, priezvisko, rodné číslo alebo dátum narodenia, ak ide o daňovníka, ktorý nemá pridelené rodné číslo v Slovenskej republike, adresu trvalého pobytu, sumu zdaniteľného príjmu (základu dane), dátum úhrady zdaniteľného príjmu, sadzbu dane, sumu zrazenej dane a dátum odvedenia zrazenej dane,

§ 2 písm. e), okrem daňovníka podľa § 2 písm. x); ak tento daňovník požiada správcu dane o vydanie potvrdenia o zaplatení dane z príjmu, tlačivo obsahuje aj údaje v členení podľa písmena c),

§ 2 písm. e), okrem daňovníka podľa § 2 písm. x); toto tlačivo obsahuje aj údaje týkajúce sa zrazenej dane v členení na jednotlivé druhy zdaniteľných príjmov podľa § 16 ods. 1 písm. e) prvého bodu, druhého bodu, štvrtého bodu, deviateho bodu a jedenásteho bodu pri príjmoch podľa § 3 ods. 1 písm. f) vyplácaných verejnou obchodnou spoločnosťou alebo komanditnou spoločnosťou, ktorej uvedený príjem plynul z dôvodu, že sa podieľa na základnom imaní obchodnej spoločnosti alebo družstva, sumu zdaniteľného príjmu (základu dane), dátum úhrady zdaniteľného príjmu, sadzbu dane, sumu zrazenej dane, dátum odvedenia zrazenej dane, pričom ak ide o

fyzickú osobu, tlačivo obsahuje tiež meno, priezvisko, dátum narodenia, adresu trvalého pobytu a jej identifikačné číslo na daňové účely pridelené v zahraničí,

právnickú osobu, tlačivo obsahuje tiež názov, adresu sídla a jej identifikačné číslo na daňové účely pridelené v zahraničí,

§ 2 písm. x); pre tohto daňovníka tlačivo obsahuje aj údaje o zrazenej dani v členení na jednotlivé druhy príjmov podľa § 16 ods. 1, sumu zdaniteľného príjmu, sadzbu dane, sumu zrazenej dane, dátum úhrady zdaniteľného príjmu a dátum odvedenia zrazenej dane, pričom, ak ide o

§ 2 písm. e), ktorý požiada správcu dane o vydanie potvrdenia o zaplatení dane z príjmov a daňovník podľa § 2 písm. x); toto tlačivo obsahuje aj údaje týkajúce sa zrazenej dane v členení na jednotlivé druhy zdaniteľných príjmov podľa § 16 ods. 1, sumu zdaniteľného príjmu (základu dane), dátum úhrady zdaniteľného príjmu, sadzbu dane, sumu zrazenej dane, dátum odvedenia zrazenej dane, pričom ak ide o

fyzickú osobu, tlačivo obsahuje tiež meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a dátum jej narodenia,

fyzickú osobu, tlačivo obsahuje tiež meno, priezvisko, dátum narodenia, adresu trvalého pobytu a jej identifikačné číslo na daňové účely pridelené v zahraničí,

právnickú osobu, tlačivo obsahuje tiež názov, adresu sídla a jej identifikačné číslo.

právnickú osobu, tlačivo obsahuje tiež názov, adresu sídla a jej identifikačné číslo na daňové účely pridelené v zahraničí.

(12)

Zobraziť celé znenie paragrafu

Predchádzajúce znenie

§ 43
Daň vyberaná zrážkou
(1)
Daň sa vyberá zrážkou vo výške
a)
7 % z príjmov podľa odseku 3 písm. r) a s) okrem príjmov zdaňovaných podľa písmena c),
b)
19 % z príjmov podľa odsekov 2 a 3 okrem príjmov zdaňovaných podľa písmen a) a c),
c)
35 % z príjmov podľa odsekov 2 a 3, ak sú tieto príjmy vyplatené, poukázané alebo pripísané daňovníkovi nespolupracujúceho štátu podľa § 2 písm. x),
d)
13 % z príjmov podľa odseku 3 písm. v).
(2)
Daň z príjmov plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou okrem príjmov plynúcich stálej prevádzkarni týchto daňovníkov (§ 16 ods. 2), ktorá je zaregistrovaná podľa tohto zákona, sa vyberá zrážkou, ak ide o príjmy podľa § 16 ods. 1 písm. c) až e) prvého, druhého, štvrtého, desiateho a dvanásteho bodu, § 16 ods. 1 písm. e) deviateho bodu, ak plynú daňovníkovi nespolupracujúceho štátu podľa § 2 písm. x), a o príjmy podľa § 16 ods. 1 písm. k), úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek a z derivátov podľa osobitného predpisu.76)
(3)
Daň z príjmov plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou a neobmedzenou daňovou povinnosťou sa vyberá zrážkou, ak ide o
a)
úrok, výhru alebo iný výnos plynúci z vkladov na vkladných knižkách, z peňažných prostriedkov bežných účtov, z účtov stavebných sporiteľov a z vkladových účtov s výnimkou, ak je príjemcom úroku alebo výnosu podielový fond,66) doplnkový dôchodkový fond,35) dôchodkový fond,134a) banka alebo pobočka zahraničnej banky94) alebo Exportno-importná banka Slovenskej republiky,95)
b)
výnos z majetku v podielovom fonde,74b) príjmy z podielových listov dosiahnuté z ich vyplatenia (vrátenia), výnos z vkladových certifikátov, depozitných certifikátov a z vkladových listov s výnimkou, ak je príjemcom výnosu alebo príjmu podielový fond,66) doplnkový dôchodkový fond35) a dôchodkový fond,134a)
c)
peňažnú výhru v lotériách a iných podobných hrách a peňažnú výhru z reklamných súťaží a žrebovaní [§ 8 ods. 1 písm. i)] okrem výhier oslobodených od dane podľa § 9,
d)
peňažnú cenu z verejných súťaží, zo súťaží, v ktorých je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže, alebo ak ide o súťažiacich vybraných usporiadateľom súťaže, a zo športových súťaží [§ 8 ods. 1 písm. j)] s výnimkou cien oslobodených od dane podľa § 9,
e)
dávku z celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu podľa osobitného predpisu34a) a dávku z doplnkového dôchodkového sporenia podľa osobitného predpisu35) [§ 7 ods. 1 písm. d)],
f)
plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku [§ 7 ods. 1 písm. e)],
g)
príjmy fondu prevádzky, údržby a opráv,135) ktorými sú
1.
príjmy za prenájom spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku vrátane prijatých úrokov z omeškania a pokút súvisiacich s týmto prenájmom,
2.
zmluvné pokuty a úroky z omeškania vzniknuté použitím prostriedkov tohto fondu,
3.
príjmy z predaja spoločných nebytových priestorov, spoločných častí domu alebo spoločných zariadení domu, ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome nedohodli inak,
h)
príjmy z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu27) podľa § 6 ods. 2 písm. a) a príjmy podľa § 6 ods. 4, ak daňovník neuplatní postup podľa odseku 14,
i)
výnos (príjem) z dlhopisov a pokladničných poukážok, ak plynie daňovníkovi nezaloženému alebo nezriadenému na podnikanie (§ 12 ods. 2) a Národnej banke Slovenska okrem výnosov (príjmov) zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok a dlhopisov a pokladničných poukážok vydaných iným členským štátom Európskej únie alebo štátom, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore plynúcich daňovníkovi nezaloženému alebo nezriadenému na podnikanie,
j)
poistné zo zaplateného poistného na verejné zdravotné poistenie, o ktoré si daňovník znížil v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach príjem podľa § 5 alebo § 6, vrátené zdravotnou poisťovňou tomuto daňovníkovi z ročného zúčtovania poistného,136aa)
k)
náhradu za stratu na zárobku vyplatenú zamestnancovi podľa osobitného predpisu,23aa) ak sa na účely jej výpočtu nevychádza z priemerného mesačného čistého zárobku zamestnanca podľa osobitného predpisu,23ab)
l)
výnos (príjem) z predaja dlhopisov a pokladničných poukážok, ak plynú daňovníkovi nezaloženému alebo nezriadenému na podnikanie (§ 12 ods. 2) a Národnej banke Slovenska,
m)
kompenzačné platby podľa osobitného predpisu,37ad)
n)
výnos (príjem) z dlhopisov a pokladničných poukážok, ak plynie fyzickej osobe, okrem výnosov zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok plynúcich tejto fyzickej osobe,
o)
peňažné plnenie a nepeňažné plnenie, ktoré bolo poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa [§ 8 ods. 1 písm. l)] okrem týchto plnení, ak sú vyplácané za klinické skúšanie,37ab)
p)
poistné zo zaplateného poistného na verejné zdravotné poistenie vrátené zdravotnou poisťovňou z ročného zúčtovania poistného z dôvodu uplatnenia odpočítateľnej položky podľa osobitného predpisu,136aaa)
q)
príjmy za výkup odpadu vyplatené podľa osobitného predpisu37af) [§ 8 ods. 1 písm. o)],
r)
príjmy podľa § 3 ods. 1 písm. e) a g), okrem príjmov zdaňovaných podľa odseku 2, plynúce fyzickej osobe a príjmov podľa § 3 ods. 1 písm. g) oslobodených od dane podľa § 9; daň vyberaná zrážkou sa nevyberá z príjmov, ktoré sú predmetom dane podľa § 12 ods. 7 písm. c) prvého bodu, ak je ich príjemcom podielový fond,66) doplnkový dôchodkový fond35) a dôchodkový fond,134a)
s)
príjmy podľa § 12 ods. 7 písm. c) druhého bodu, ak sú vyplácané daňovníkovi z nespolupracujúceho štátu, a príjmy podľa § 3 ods. 1 písm. f) vyplácané verejnou obchodnou spoločnosťou alebo komanditnou spoločnosťou, ktorej uvedený príjem plynul z dôvodu, že sa podieľa na základnom imaní obchodnej spoločnosti alebo družstva,
t)
vyplatené oceňovacie rozdiely z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozštiepení obchodných spoločností alebo družstiev v sume prevyšujúcej podiel podľa § 17e ods. 14 alebo z precenenia pri rozdelení odštiepením obchodných spoločností alebo družstiev v sume prevyšujúcej podiel podľa § 17ea ods. 13,
u)
príjmy z činnosti športového odborníka podľa osobitného predpisu,29aa) ak daňovník neuplatní postup podľa odseku 14,
v)
výnos (príjem) zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok a výnos (príjem) z dlhopisov a pokladničných poukážok vydaných iným členským štátom Európskej únie alebo štátom, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, ak plynie daňovníkovi nezaloženému alebo nezriadenému na podnikanie.
(4)
Základom dane pre daň vyberanú zrážkou pri príjmoch uvedených v odsekoch 2 a 3 je iba príjem, ak sa nepostupuje podľa odseku 5, 9 alebo odseku 10. Základ dane a daň sa zaokrúhľujú podľa § 47; v prípade účtov znejúcich na cudziu menu sa základ dane určí v cudzej mene, a to bez zaokrúhlenia.
(5)
Základom dane pre daň vyberanú zrážkou z príjmov uvedených
a)
v odseku 3 písm. e) a f) je plnenie znížené o zaplatené vklady alebo poistné; v prípade preddavkovo uskutočňovaných výplat z poistenia pre prípad dožitia určitého veku podlieha dani vyberanej zrážkou rozdiel medzi zaplateným poistným a vyšším plnením z poistenia pre prípad dožitia určitého veku, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom pri výplate z poistenia celkový úhrn súm plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku presiahne celkový úhrn súm zaplateného poistenia, pričom vybraná daň z predchádzajúcich výplat sa započíta na úhradu celkovej dane; ak ide o dôchodok, rozdelia sa zaplatené vklady alebo poistné na obdobie poberania dôchodku; ak nie je obdobie poberania dôchodku dohodnuté, určí sa ako rozdiel medzi strednou dĺžkou života podľa údajov vyhlasovaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky a vekom daňovníka v čase, keď dôchodok začne po prvý raz poberať,
b)
v odseku 3 písm. h) je príjem znížený o zrazený príspevok podľa osobitného predpisu,136ad)
c)
v odseku 3 písm. i) a l) je úhrn týchto výnosov (príjmov) v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k ich vyplateniu, poukázaniu alebo pripísaniu v prospech daňovníka znížených o obstarávaciu cenu dlhopisov vyradených z majetku podľa osobitného predpisu1) v príslušnom zdaňovacom období a poplatky súvisiace s ich obstaraním,
d)
v odseku 2 a odseku 3 písm. r) a s) je vyrovnací podiel alebo podiel na likvidačnom zostatku znížený o hodnotu splateného vkladu zistenú podľa § 25a písm. c) až f) a v ostatných prípadoch o nadobúdaciu cenu zistenú spôsobom podľa § 25a za každý podiel jednotlivo, pričom ak je hodnota jednotlivého splateného vkladu vyššia ako vyrovnací podiel alebo podiel na likvidačnom zostatku, na rozdiel sa neprihliada,
e)
v odseku 2 je príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov znížený o hodnotu príspevku do kapitálového fondu z príspevkov splateného daňovníkom [§ 2 písm. ac)].
(6)
Daňová povinnosť daňovníka, ak ide o príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, sa považuje za splnenú riadnym vykonaním zrážky dane. Daň vyberanú zrážkou je možné považovať za preddavok na daň, ak bola vybraná z
a)
príjmov podľa § 16 ods. 1 písm. d) u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou,
b)
príjmov podľa § 16 ods. 1 písm. c) a e) prvého, druhého, štvrtého, desiateho a dvanásteho bodu, úrokov a iných výnosov z poskytnutých úverov, pôžičiek a derivátov podľa osobitného predpisu76) a príjmov z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia) u daňovníka z členského štátu Európskej únie a daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou v ďalších štátoch, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore,
c)
príjmov z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia) u daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou podľa § 2 písm. d) okrem daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie (§ 12 ods. 2) a Národnej banky Slovenska.
(7)
Ak sa daňovník podľa odseku 6 písm. a) až c) rozhodne daň vyberanú zrážkou z príjmov podľa odseku 6 písm. a) až c) považovať za preddavok na daň, môže tento preddavok odpočítať od dane v daňovom priznaní, pričom, ak suma dane vyberanej zrážkou prevyšuje vypočítanú výšku dane daňovníka v daňovom priznaní, má nárok na vrátenie daňového preplatku;126) rovnako aj spoločník verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementár komanditnej spoločnosti si môže odpočítať pomernú časť dane, ktorá bola zrazená verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti, a to v rovnakom pomere, v akom sa rozdeľuje časť zisku pripadajúca na spoločníka alebo komplementára podľa spoločenskej zmluvy, inak rovným dielom; manželia, ktorým plynú príjmy z ich bezpodielového spoluvlastníctva, pri ktorých možno odpočítať daň vyberanú zrážkou ako preddavok, si môžu odpočítať pomernú časť zrazenej dane, a to v rovnakom pomere, v akom sa zdaňujú tieto príjmy.
(8)
Daňovník, ktorý si môže podľa odseku 7 odpočítať daň vybranú zrážkou a ktorý pri zisťovaní základu dane postupuje podľa § 17 až 29, zahrnie príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, do základu dane za to zdaňovacie obdobie, v ktorom došlo k vybraniu dane.
(9)
Ak plynú výnosy z cenných papierov príjemcovi od správcovskej spoločnosti,66) je základom dane pre daň vyberanú zrážkou vyplácaný výnos z majetku v podielovom fonde74b) znížený o príjmy prijaté správcovskou spoločnosťou, z ktorých sa daň vyberá zrážkou.
(10)
Zrážku dane je povinný vykonať platiteľ dane pri výplate, poukázaní alebo pri pripísaní úhrady v prospech daňovníka. Za pripísanie úhrady v prospech daňovníka sa považuje aj príjem dosiahnutý v dôsledku zápočtu vzájomných pohľadávok a záväzkov alebo priradenie nákladov stálej prevádzkarni jej zriaďovateľom, ktorý uskutočnil úhrady vzťahujúce sa k týmto nákladom v inom štáte. Za pripísanie úhrady v prospech daňovníka pri výnosoch z cenných papierov plynúcich príjemcovi od správcovských spoločností sa nepovažuje zahrnutie výnosu do aktuálnej ceny už vydaného podielového listu, ktorým je splnená povinnosť každoročného vyplácania výnosu z majetku podielového fondu. Pri vyplatení (vrátení) podielového listu sa vykoná zrážka dane z kladného rozdielu medzi vyplatenou nezdanenou sumou a vkladom podielnika, ktorým je úhrn predajných cien podielových listov pri ich vydaní; ak ide o príjemcu, ktorým je obchodník s cennými papiermi alebo zahraničný obchodník s cennými papiermi držiaci podielové listy vo svojom mene pre svojich klientov v rámci poskytovania investičnej služby na území Slovenskej republiky prostredníctvom svojej pobočky alebo bez zriadenia pobočky, zrážka dane sa nevykoná a platiteľom dane vyberanej zrážkou z vyplatenia (vrátenia) podielového listu je obchodník s cennými papiermi alebo zahraničný obchodník s cennými papiermi. Rovnaký postup sa použije aj v prípade, ak vypláca podielové listy alebo obdobné cenné papiere zahraničný subjekt kolektívneho investovania alebo zahraničná správcovská spoločnosť.136a)
(11)
Platiteľ dane je povinný zrazenú daň odviesť správcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa každého mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac, ak správca dane na žiadosť platiteľa dane neurčí inak. Zrážka dane sa vykoná zo sumy úhrady alebo pripísania dlžnej sumy v prospech daňovníka. Za úhradu sa považuje aj nepeňažné plnenie. Súčasne je platiteľ dane v rovnakej lehote povinný predložiť správcovi dane oznámenie o zrazení a odvedení dane na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle. Toto tlačivo obsahuje súhrnné údaje o zrazenej a odvedenej dani vyberanej zrážkou v členení na daňovníkov podľa
a)
§ 2 písm. d), okrem daňovníka podľa § 2 písm. x),
b)
§ 2 písm. e), okrem daňovníka podľa § 2 písm. x); ak tento daňovník požiada správcu dane o vydanie potvrdenia o zaplatení dane z príjmu, tlačivo obsahuje aj údaje v členení podľa písmena c),
c)
§ 2 písm. x); pre tohto daňovníka tlačivo obsahuje aj údaje o zrazenej dani v členení na jednotlivé druhy príjmov podľa § 16 ods. 1, sumu zdaniteľného príjmu, sadzbu dane, sumu zrazenej dane, dátum úhrady zdaniteľného príjmu a dátum odvedenia zrazenej dane, pričom, ak ide o
1.
fyzickú osobu, tlačivo obsahuje tiež meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a dátum jej narodenia,
2.
právnickú osobu, tlačivo obsahuje tiež názov, adresu sídla a jej identifikačné číslo.
(12)
Ak platiteľ dane nevykoná zrážku dane alebo zrazenú daň včas neodvedie, bude sa od neho vymáhať rovnako ako ním nezaplatená daň. Podobne sa postupuje, ak platiteľ dane nezrazí daň v správnej výške.
(13)
Platiteľom dane z príjmov uvedených v odseku 3 písm. g) je spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov135) alebo fyzická osoba alebo právnická osoba, s ktorou vlastníci bytov a nebytových priestorov domu uzatvorili zmluvu o výkone správy.135) Tento platiteľ dane je povinný daň odviesť správcovi dane najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom boli tieto príjmy poukázané alebo pripísané v prospech účtu fondu prevádzky, údržby a opráv.135) Súčasne je platiteľ dane povinný v rovnakej lehote predložiť správcovi dane oznámenie o zrazení a odvedení dane na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle.
(14)
Z príjmov podľa odseku 3 písm. h) a u) sa daň nevyberie, len ak sa daňovník vopred písomne dohodne s platiteľom dane. Takúto dohodu je povinný platiteľ dane oznámiť správcovi dane najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bola uzavretá, a to na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle. Toto tlačivo obsahuje identifikačné údaje o daňovníkovi, ktorým je fyzická osoba, a to meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu a rodné číslo alebo dátum narodenia, ak ide o daňovníka, ktorý nemá pridelené rodné číslo v Slovenskej republike.
(15)
Platiteľom dane z príjmov uvedených v odseku 3 písm. i), l) a v) je daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie (§ 12 ods. 2) a Národná banka Slovenska. Títo platitelia sú povinní daň odviesť správcovi dane najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia, v ktorom im boli tieto príjmy vyplatené, poukázané alebo pripísané v prospech. Súčasne je platiteľ dane povinný v rovnakej lehote predložiť správcovi dane oznámenie o zrazení a odvedení dane na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle.
(16)
Platiteľom dane z príjmov uvedených v odseku 3 písm. n) je obchodník s cennými papiermi, ktorý drží finančné nástroje a peňažné prostriedky klientov, z ktorých tieto príjmy plynú.
(17)
Platiteľom dane z nepeňažných plnení uvedených v odseku 3 písm. o) je príjemca nepeňažného plnenia. Tento platiteľ dane je povinný daň odviesť správcovi dane do do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bolo nepeňažné plnenie prijaté. Na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle, je správcovi dane povinný predložiť
a)
platiteľ dane do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí kalendárneho roka oznámenie o zrazení a odvedení dane; toto tlačivo obsahuje údaje o výške nepeňažného plnenia od jednotlivých držiteľov a o zrazenej a odvedenej dani vyberanej zrážkou, meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu, adresu zdravotníckeho zariadenia, v ktorom platiteľ poskytuje zdravotnú starostlivosť alebo vykonáva závislú činnosť zamestnanca, dátum narodenia, daňové identifikačné číslo, ak mu bolo pridelené,
b)
držiteľ do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bolo nepeňažné plnenie poskytnuté, oznámenie o výške nepeňažného plnenia, dátume jeho poskytnutia, a tiež údaje o fyzickej osobe, ktorej bolo poskytnuté, a to meno, priezvisko, adresu zdravotníckeho zariadenia, v ktorom fyzická osoba poskytuje zdravotnú starostlivosť alebo vykonáva závislú činnosť zamestnanca, dátum narodenia, daňové identifikačné číslo tejto fyzickej osoby, ak jej bolo pridelené.
(18)
Ak platiteľ dane podľa odseku 17 nemá pridelené číslo účtu správcu dane vedeného pre daňovníka, je povinný oznámiť správcovi dane začatie poberania týchto nepeňažných plnení do pätnástich dní po uplynutí kalendárneho mesiaca, v ktorom nepeňažné plnenie prijal. Platiteľ dane, ktorému do lehoty na podanie oznámenia o zrazení a odvedení dane správca dane neoznámil číslo účtu správcu dane vedeného pre daňovníka, je povinný odviesť daň správcovi dane v lehote do ôsmich dní od doručenia tohto oznámenia, ak mu toto oznámenie bolo doručené po lehote na podanie oznámenia o zrazení a odvedení dane. V rovnakej lehote je tento platiteľ dane povinný predložiť správcovi dane aj oznámenie o zrazení a odvedení dane. Vzor oznámenia podľa prvej vety určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle, pričom toto tlačivo obsahuje aj meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a rodné číslo fyzickej osoby alebo dátum narodenia, ak ide o zahraničnú fyzickú osobu.
(19)
Výšku nepeňažného plnenia uvedenú v odseku 3 písm. o) je povinný držiteľ oznámiť príjemcovi tohto plnenia v lehote do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom nepeňažné plnenie poskytol. Ak nepeňažné plnenie poskytol držiteľ prostredníctvom iného držiteľa, ktorý je treťou osobou, ktorá sprostredkuje poskytnutie tohto plnenia, výšku nepeňažného plnenia prijímateľovi tohto plnenia a správcovi dane podľa odseku 17 písm. b) oznamuje tento iný držiteľ, ak sa držitelia písomne nedohodnú inak; to neplatí, ak je týmto držiteľom, ktorý je treťou osobou, ktorá sprostredkuje poskytnutie plnenia od držiteľa, zahraničná osoba.
(20)
Príjmy uvedené v odseku 3 písm. o) plynúce daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou sa zdania daňou vyberanou zrážkou, a to aj ak plynú zo zdrojov v zahraničí. Pri peňažnom plnení a nepeňažnom plnení uvedenom v odseku 3 písm. o) plynúcom zo zdrojov v zahraničí postupuje prijímateľ týchto plnení spôsobom uvedeným v odsekoch 17 a 18. Ak je toto peňažné plnenie a nepeňažné plnenie vyplatené alebo poskytnuté držiteľom, ktorým je fyzická osoba s bydliskom v zahraničí alebo právnická osoba so sídlom v zahraničí, ktorá má na území Slovenskej republiky organizačnú zložku alebo stálu prevádzkareň, postupuje sa pri peňažnom plnení podľa odsekov 10 až 12 a pri nepeňažnom plnení podľa odsekov 17 až 19. Ak plynú daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou príjmy uvedené v odseku 3 písm. o) zo štátu, s ktorým Slovenská republika má uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, postupuje sa pri zamedzení dvojitého zdanenia podľa tejto zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.
(21)
Ak podmienka priameho podielu na základnom imaní počas najmenej 24 bezprostredne po sebe nasledujúcich mesiacov pre oslobodenie príjmov podľa § 13 ods. 2 písm. f) a h) je splnená po dni, v ktorom platiteľ dane vyplatil príjem daňovníkovi, správca dane na základe žiadosti vráti daň zrazenú platiteľom dane daňovníkovi. Daňovník môže požiadať o vrátenie tejto zrazenej dane najskôr v prvý deň po uplynutí 24 bezprostredne po sebe nasledujúcich mesiacov. Pri vrátení dane sa postupuje ako pri vrátení daňového preplatku.126) Žiadosť o vrátenie dane podáva daňovník na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle, pričom žiadosť musí obsahovať identifikačné údaje daňovníka, a to názov, sídlo, identifikačné číslo organizácie a daňové identifikačné číslo, ak mu bolo pridelené, a ďalšie údaje potrebné na vrátenie zrazenej dane.
(22)
Príjmy uvedené v odseku 3 písm. i), l) a v) plynúce daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou, okrem Národnej banky Slovenska, sa zdania daňou vyberanou zrážkou, a to aj ak plynú zo zdrojov v zahraničí. Pri príjmoch uvedených v odseku 3 písm. i), l) a v) plynúcich zo zdrojov v zahraničí postupuje prijímateľ, okrem Národnej banky Slovenska, spôsobom uvedeným v odseku 15. Ak plynú daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou, okrem Národnej banky Slovenska, príjmy uvedené v odseku 3 písm. i), l) a v) zo štátu, s ktorým Slovenská republika má uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, postupuje sa pri zamedzení dvojitého zdanenia podľa tejto zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.
(23)
Daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou môže zamedziť dvojitému zdaneniu podľa odsekov 20 a 22 v oznámení platiteľa dane o zrazení a odvedení dane podľa odseku 15 a odseku 17 písm. a). Držiteľ, ktorým je fyzická osoba s bydliskom v zahraničí alebo právnická osoba so sídlom v zahraničí, ktorá má na území Slovenskej republiky organizačnú zložku alebo stálu prevádzkareň, vystaví na účely zamedzenia dvojitého zdanenia prijímateľovi peňažného plnenia uvedeného v odseku 3 písm. o) potvrdenie o výške tohto plnenia a zrazenej dani podľa odseku 10 v lehote do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bolo peňažné plnenie vyplatené, poukázané alebo pripísané v prospech prijímateľa. Ak prijímateľ v takom prípade zamedzuje dvojitému zdaneniu podľa odseku 20, toto potvrdenie je prílohou oznámenia podľa odseku 17 písm. a). Ak výsledkom zamedzenia dvojitého zdanenia je suma na vrátenie, na postup správcu dane sa pri jej vrátení použijú ustanovenia osobitného predpisu.126)
(24)
Platiteľom dane z príjmov podľa odseku 3 písm. s) je
a)
vyplácajúca verejná obchodná spoločnosť alebo vyplácajúca komanditná spoločnosť, ak má sídlo na území Slovenskej republiky, prostredníctvom ktorej sa vyplácajú uvedené príjmy spoločníkom verejných obchodných spoločností alebo komplementárom komanditných spoločností,
b)
vyplácajúca obchodná spoločnosť alebo vyplácajúce družstvo so sídlom na území Slovenskej republiky, ak vypláca tieto príjmy daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorým je zahraničná osoba, ktorá nepodlieha zdaneniu obdobne ako spoločnosť s ručením obmedzeným alebo akciová spoločnosť, zriadená a umiestnená na území Slovenskej republiky, pričom ak takáto zahraničná osoba nepreukáže vyplácajúcej obchodnej spoločnosti alebo vyplácajúcemu družstvu konečných príjemcov vyplácaných príjmov, vyberie daň zrážkou z celej vyplatenej sumy príjmov.
(25)
Ak platiteľ dane nevie preukázať konečného príjemcu vyplácaného príjmu podľa § 16 ods. 1, zrazí daň vo výške podľa odseku 1 písm. c) z tohto príjmu a v oznámení o zrazení a odvedení dane podávanom podľa odseku 11 neuvádza identifikačné údaje o prijímateľovi, ak ide o
a)
fyzickú osobu v členení meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a dátum jej narodenia,
b)
právnickú osobu v členení názov, adresa sídla a jej identifikačné číslo.

Nové znenie

§ 43
Daň vyberaná zrážkou
(1)
Daň sa vyberá zrážkou vo výške
a)
7 % z príjmov podľa odseku 3 písm. r) a s) okrem príjmov zdaňovaných podľa písmena c),
b)
19 % z príjmov podľa odsekov 2 a 3 okrem príjmov zdaňovaných podľa písmen a) a c),
c)
35 % z príjmov podľa odsekov 2 a 3, ak sú tieto príjmy vyplatené, poukázané alebo pripísané daňovníkovi nespolupracujúceho štátu podľa § 2 písm. x),
d)
13 % z príjmov podľa odseku 3 písm. v).
(2)
Daň z príjmov plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou okrem príjmov plynúcich stálej prevádzkarni týchto daňovníkov (§ 16 ods. 2), ktorá je zaregistrovaná podľa tohto zákona, sa vyberá zrážkou, ak ide o príjmy podľa § 16 ods. 1 písm. c) až e) prvého, druhého, štvrtého, desiateho a dvanásteho bodu, § 16 ods. 1 písm. e) deviateho bodu, ak plynú daňovníkovi nespolupracujúceho štátu podľa § 2 písm. x), a o príjmy podľa § 16 ods. 1 písm. k), úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek a z derivátov podľa osobitného predpisu.76)
(3)
Daň z príjmov plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou a neobmedzenou daňovou povinnosťou sa vyberá zrážkou, ak ide o
a)
úrok, výhru alebo iný výnos plynúci z vkladov na vkladných knižkách, z peňažných prostriedkov bežných účtov, z účtov stavebných sporiteľov a z vkladových účtov s výnimkou, ak je príjemcom úroku alebo výnosu podielový fond,66) doplnkový dôchodkový fond,35) dôchodkový fond,134a) banka alebo pobočka zahraničnej banky94) alebo Exportno-importná banka Slovenskej republiky,95)
b)
výnos z majetku v podielovom fonde,74b) príjmy z podielových listov dosiahnuté z ich vyplatenia (vrátenia), výnos z vkladových certifikátov, depozitných certifikátov a z vkladových listov s výnimkou, ak je príjemcom výnosu alebo príjmu podielový fond,66) doplnkový dôchodkový fond35) a dôchodkový fond,134a)
c)
peňažnú výhru v lotériách a iných podobných hrách a peňažnú výhru z reklamných súťaží a žrebovaní [§ 8 ods. 1 písm. i)] okrem výhier oslobodených od dane podľa § 9,
d)
peňažnú cenu z verejných súťaží, zo súťaží, v ktorých je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže, alebo ak ide o súťažiacich vybraných usporiadateľom súťaže, a zo športových súťaží [§ 8 ods. 1 písm. j)] s výnimkou cien oslobodených od dane podľa § 9,
e)
dávku z celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu podľa osobitného predpisu34a) a dávku z doplnkového dôchodkového sporenia podľa osobitného predpisu35) [§ 7 ods. 1 písm. d)],
f)
plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku [§ 7 ods. 1 písm. e)],
g)
príjmy fondu prevádzky, údržby a opráv,135) ktorými sú
1.
príjmy za prenájom spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku vrátane prijatých úrokov z omeškania a pokút súvisiacich s týmto prenájmom,
2.
zmluvné pokuty a úroky z omeškania vzniknuté použitím prostriedkov tohto fondu,
3.
príjmy z predaja spoločných nebytových priestorov, spoločných častí domu alebo spoločných zariadení domu, ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome nedohodli inak,
h)
príjmy z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu27) podľa § 6 ods. 2 písm. a) a príjmy podľa § 6 ods. 4, ak daňovník neuplatní postup podľa odseku 14,
i)
výnos (príjem) z dlhopisov a pokladničných poukážok, ak plynie daňovníkovi nezaloženému alebo nezriadenému na podnikanie (§ 12 ods. 2) a Národnej banke Slovenska okrem výnosov (príjmov) zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok a dlhopisov a pokladničných poukážok vydaných iným členským štátom Európskej únie alebo štátom, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore plynúcich daňovníkovi nezaloženému alebo nezriadenému na podnikanie,
j)
poistné zo zaplateného poistného na verejné zdravotné poistenie, o ktoré si daňovník znížil v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach príjem podľa § 5 alebo § 6, vrátené zdravotnou poisťovňou tomuto daňovníkovi z ročného zúčtovania poistného,136aa)
k)
náhradu za stratu na zárobku vyplatenú zamestnancovi podľa osobitného predpisu,23aa) ak sa na účely jej výpočtu nevychádza z priemerného mesačného čistého zárobku zamestnanca podľa osobitného predpisu,23ab)
l)
výnos (príjem) z predaja dlhopisov a pokladničných poukážok, ak plynú daňovníkovi nezaloženému alebo nezriadenému na podnikanie (§ 12 ods. 2) a Národnej banke Slovenska,
m)
kompenzačné platby podľa osobitného predpisu,37ad)
n)
výnos (príjem) z dlhopisov a pokladničných poukážok, ak plynie fyzickej osobe, okrem výnosov zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok plynúcich tejto fyzickej osobe,
o)
peňažné plnenie a nepeňažné plnenie, ktoré bolo poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa [§ 8 ods. 1 písm. l)] okrem týchto plnení, ak sú vyplácané za klinické skúšanie,37ab)
p)
poistné zo zaplateného poistného na verejné zdravotné poistenie vrátené zdravotnou poisťovňou z ročného zúčtovania poistného z dôvodu uplatnenia odpočítateľnej položky podľa osobitného predpisu,136aaa)
q)
príjmy za výkup odpadu vyplatené podľa osobitného predpisu37af) [§ 8 ods. 1 písm. o)],
r)
príjmy podľa § 3 ods. 1 písm. e) a g), okrem príjmov zdaňovaných podľa odseku 2, plynúce fyzickej osobe a príjmov podľa § 3 ods. 1 písm. g) oslobodených od dane podľa § 9; daň vyberaná zrážkou sa nevyberá z príjmov, ktoré sú predmetom dane podľa § 12 ods. 7 písm. c) prvého bodu, ak je ich príjemcom podielový fond,66) doplnkový dôchodkový fond35) a dôchodkový fond,134a)
s)
príjmy podľa § 12 ods. 7 písm. c) druhého bodu, ak sú vyplácané daňovníkovi z nespolupracujúceho štátu, a príjmy podľa § 3 ods. 1 písm. f) vyplácané verejnou obchodnou spoločnosťou alebo komanditnou spoločnosťou, ktorej uvedený príjem plynul z dôvodu, že sa podieľa na základnom imaní obchodnej spoločnosti alebo družstva,
t)
vyplatené oceňovacie rozdiely z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozštiepení obchodných spoločností alebo družstiev v sume prevyšujúcej podiel podľa § 17e ods. 14 alebo z precenenia pri rozdelení odštiepením obchodných spoločností alebo družstiev v sume prevyšujúcej podiel podľa § 17ea ods. 13,
u)
príjmy z činnosti športového odborníka podľa osobitného predpisu,29aa) ak daňovník neuplatní postup podľa odseku 14,
v)
výnos (príjem) zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok a výnos (príjem) z dlhopisov a pokladničných poukážok vydaných iným členským štátom Európskej únie alebo štátom, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, ak plynie daňovníkovi nezaloženému alebo nezriadenému na podnikanie.
(4)
Základom dane pre daň vyberanú zrážkou pri príjmoch uvedených v odsekoch 2 a 3 je iba príjem, ak sa nepostupuje podľa odseku 5, 9 alebo odseku 10. Základ dane a daň sa zaokrúhľujú podľa § 47; v prípade účtov znejúcich na cudziu menu sa základ dane určí v cudzej mene, a to bez zaokrúhlenia.
(5)
Základom dane pre daň vyberanú zrážkou z príjmov uvedených
a)
v odseku 3 písm. e) a f) je plnenie znížené o zaplatené vklady alebo poistné; v prípade preddavkovo uskutočňovaných výplat z poistenia pre prípad dožitia určitého veku podlieha dani vyberanej zrážkou rozdiel medzi zaplateným poistným a vyšším plnením z poistenia pre prípad dožitia určitého veku, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom pri výplate z poistenia celkový úhrn súm plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku presiahne celkový úhrn súm zaplateného poistenia, pričom vybraná daň z predchádzajúcich výplat sa započíta na úhradu celkovej dane; ak ide o dôchodok, rozdelia sa zaplatené vklady alebo poistné na obdobie poberania dôchodku; ak nie je obdobie poberania dôchodku dohodnuté, určí sa ako rozdiel medzi strednou dĺžkou života podľa údajov vyhlasovaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky a vekom daňovníka v čase, keď dôchodok začne po prvý raz poberať,
b)
v odseku 3 písm. h) je príjem znížený o zrazený príspevok podľa osobitného predpisu,136ad)
c)
v odseku 3 písm. i) a l) je úhrn týchto výnosov (príjmov) v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k ich vyplateniu, poukázaniu alebo pripísaniu v prospech daňovníka znížených o obstarávaciu cenu dlhopisov vyradených z majetku podľa osobitného predpisu1) v príslušnom zdaňovacom období a poplatky súvisiace s ich obstaraním,
d)
v odseku 2 a odseku 3 písm. r) a s) je vyrovnací podiel alebo podiel na likvidačnom zostatku znížený o hodnotu splateného vkladu zistenú podľa § 25a písm. c) až f) a v ostatných prípadoch o nadobúdaciu cenu zistenú spôsobom podľa § 25a za každý podiel jednotlivo, pričom ak je hodnota jednotlivého splateného vkladu vyššia ako vyrovnací podiel alebo podiel na likvidačnom zostatku, na rozdiel sa neprihliada,
e)
v odseku 2 je príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov znížený o hodnotu príspevku do kapitálového fondu z príspevkov splateného daňovníkom [§ 2 písm. ac)].
(6)
Daňová povinnosť daňovníka, ak ide o príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, sa považuje za splnenú riadnym vykonaním zrážky dane. Daň vyberanú zrážkou je možné považovať za preddavok na daň, ak bola vybraná z
a)
príjmov podľa § 16 ods. 1 písm. d) u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou,
b)
príjmov podľa § 16 ods. 1 písm. c) a e) prvého, druhého, štvrtého, desiateho a dvanásteho bodu, úrokov a iných výnosov z poskytnutých úverov, pôžičiek a derivátov podľa osobitného predpisu76) a príjmov z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia) u daňovníka z členského štátu Európskej únie a daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou v ďalších štátoch, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore,
c)
príjmov z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia) u daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou podľa § 2 písm. d) okrem daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie (§ 12 ods. 2) a Národnej banky Slovenska.
(7)
Ak sa daňovník podľa odseku 6 písm. a) až c) rozhodne daň vyberanú zrážkou z príjmov podľa odseku 6 písm. a) až c) považovať za preddavok na daň, môže tento preddavok odpočítať od dane v daňovom priznaní, pričom, ak suma dane vyberanej zrážkou prevyšuje vypočítanú výšku dane daňovníka v daňovom priznaní, má nárok na vrátenie daňového preplatku;126) rovnako aj spoločník verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementár komanditnej spoločnosti si môže odpočítať pomernú časť dane, ktorá bola zrazená verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti, a to v rovnakom pomere, v akom sa rozdeľuje časť zisku pripadajúca na spoločníka alebo komplementára podľa spoločenskej zmluvy, inak rovným dielom; manželia, ktorým plynú príjmy z ich bezpodielového spoluvlastníctva, pri ktorých možno odpočítať daň vyberanú zrážkou ako preddavok, si môžu odpočítať pomernú časť zrazenej dane, a to v rovnakom pomere, v akom sa zdaňujú tieto príjmy.
(8)
Daňovník, ktorý si môže podľa odseku 7 odpočítať daň vybranú zrážkou a ktorý pri zisťovaní základu dane postupuje podľa § 17 až 29, zahrnie príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, do základu dane za to zdaňovacie obdobie, v ktorom došlo k vybraniu dane.
(9)
Ak plynú výnosy z cenných papierov príjemcovi od správcovskej spoločnosti,66) je základom dane pre daň vyberanú zrážkou vyplácaný výnos z majetku v podielovom fonde74b) znížený o príjmy prijaté správcovskou spoločnosťou, z ktorých sa daň vyberá zrážkou.
(10)
Zrážku dane je povinný vykonať platiteľ dane pri výplate, poukázaní alebo pri pripísaní úhrady v prospech daňovníka. Za pripísanie úhrady v prospech daňovníka sa považuje aj príjem dosiahnutý v dôsledku zápočtu vzájomných pohľadávok a záväzkov alebo priradenie nákladov stálej prevádzkarni jej zriaďovateľom, ktorý uskutočnil úhrady vzťahujúce sa k týmto nákladom v inom štáte. Za pripísanie úhrady v prospech daňovníka pri výnosoch z cenných papierov plynúcich príjemcovi od správcovských spoločností sa nepovažuje zahrnutie výnosu do aktuálnej ceny už vydaného podielového listu, ktorým je splnená povinnosť každoročného vyplácania výnosu z majetku podielového fondu. Pri vyplatení (vrátení) podielového listu sa vykoná zrážka dane z kladného rozdielu medzi vyplatenou nezdanenou sumou a vkladom podielnika, ktorým je úhrn predajných cien podielových listov pri ich vydaní; ak ide o príjemcu, ktorým je obchodník s cennými papiermi alebo zahraničný obchodník s cennými papiermi držiaci podielové listy vo svojom mene pre svojich klientov v rámci poskytovania investičnej služby na území Slovenskej republiky prostredníctvom svojej pobočky alebo bez zriadenia pobočky, zrážka dane sa nevykoná a platiteľom dane vyberanej zrážkou z vyplatenia (vrátenia) podielového listu je obchodník s cennými papiermi alebo zahraničný obchodník s cennými papiermi. Rovnaký postup sa použije aj v prípade, ak vypláca podielové listy alebo obdobné cenné papiere zahraničný subjekt kolektívneho investovania alebo zahraničná správcovská spoločnosť.136a)
(11)
Platiteľ dane je povinný zrazenú daň odviesť správcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa každého mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac, ak správca dane na žiadosť platiteľa dane neurčí inak. Zrážka dane sa vykoná zo sumy úhrady alebo pripísania dlžnej sumy v prospech daňovníka. Za úhradu sa považuje aj nepeňažné plnenie. Súčasne je platiteľ dane v rovnakej lehote povinný predložiť správcovi dane oznámenie o zrazení a odvedení dane na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle. Toto tlačivo obsahuje súhrnné údaje o zrazenej a odvedenej dani vyberanej zrážkou v členení na daňovníkov podľa
a)
§ 2 písm. d), okrem daňovníka podľa § 2 písm. x); pre daňovníka podľa § 2 písm. d) prvého bodu, ktorý dosiahol príjmy podľa § 3 ods. 1 písm. e), toto tlačivo obsahuje aj údaje týkajúce sa zrazenej dane z týchto príjmov v členení na meno, priezvisko, rodné číslo alebo dátum narodenia, ak ide o daňovníka, ktorý nemá pridelené rodné číslo v Slovenskej republike, adresu trvalého pobytu, sumu zdaniteľného príjmu (základu dane), dátum úhrady zdaniteľného príjmu, sadzbu dane, sumu zrazenej dane a dátum odvedenia zrazenej dane,
b)
§ 2 písm. e), okrem daňovníka podľa § 2 písm. x); toto tlačivo obsahuje aj údaje týkajúce sa zrazenej dane v členení na jednotlivé druhy zdaniteľných príjmov podľa § 16 ods. 1 písm. e) prvého bodu, druhého bodu, štvrtého bodu, deviateho bodu a jedenásteho bodu pri príjmoch podľa § 3 ods. 1 písm. f) vyplácaných verejnou obchodnou spoločnosťou alebo komanditnou spoločnosťou, ktorej uvedený príjem plynul z dôvodu, že sa podieľa na základnom imaní obchodnej spoločnosti alebo družstva, sumu zdaniteľného príjmu (základu dane), dátum úhrady zdaniteľného príjmu, sadzbu dane, sumu zrazenej dane, dátum odvedenia zrazenej dane, pričom ak ide o
1.
fyzickú osobu, tlačivo obsahuje tiež meno, priezvisko, dátum narodenia, adresu trvalého pobytu a jej identifikačné číslo na daňové účely pridelené v zahraničí,
2.
právnickú osobu, tlačivo obsahuje tiež názov, adresu sídla a jej identifikačné číslo na daňové účely pridelené v zahraničí,
c)
§ 2 písm. e), ktorý požiada správcu dane o vydanie potvrdenia o zaplatení dane z príjmov a daňovník podľa § 2 písm. x); toto tlačivo obsahuje aj údaje týkajúce sa zrazenej dane v členení na jednotlivé druhy zdaniteľných príjmov podľa § 16 ods. 1, sumu zdaniteľného príjmu (základu dane), dátum úhrady zdaniteľného príjmu, sadzbu dane, sumu zrazenej dane, dátum odvedenia zrazenej dane, pričom ak ide o
1.
fyzickú osobu, tlačivo obsahuje tiež meno, priezvisko, dátum narodenia, adresu trvalého pobytu a jej identifikačné číslo na daňové účely pridelené v zahraničí,
2.
právnickú osobu, tlačivo obsahuje tiež názov, adresu sídla a jej identifikačné číslo na daňové účely pridelené v zahraničí.
(12)
Ak platiteľ dane nevykoná zrážku dane alebo zrazenú daň včas neodvedie, bude sa od neho vymáhať rovnako ako ním nezaplatená daň. Podobne sa postupuje, ak platiteľ dane nezrazí daň v správnej výške.
(13)
Platiteľom dane z príjmov uvedených v odseku 3 písm. g) je spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov135) alebo fyzická osoba alebo právnická osoba, s ktorou vlastníci bytov a nebytových priestorov domu uzatvorili zmluvu o výkone správy.135) Tento platiteľ dane je povinný daň odviesť správcovi dane najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom boli tieto príjmy poukázané alebo pripísané v prospech účtu fondu prevádzky, údržby a opráv.135) Súčasne je platiteľ dane povinný v rovnakej lehote predložiť správcovi dane oznámenie o zrazení a odvedení dane na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle.
(14)
Z príjmov podľa odseku 3 písm. h) a u) sa daň nevyberie, len ak sa daňovník vopred písomne dohodne s platiteľom dane. Takúto dohodu je povinný platiteľ dane oznámiť správcovi dane najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bola uzavretá, a to na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle. Toto tlačivo obsahuje identifikačné údaje o daňovníkovi, ktorým je fyzická osoba, a to meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu a rodné číslo alebo dátum narodenia, ak ide o daňovníka, ktorý nemá pridelené rodné číslo v Slovenskej republike.
(15)
Platiteľom dane z príjmov uvedených v odseku 3 písm. i), l) a v) je daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie (§ 12 ods. 2) a Národná banka Slovenska. Títo platitelia sú povinní daň odviesť správcovi dane najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia, v ktorom im boli tieto príjmy vyplatené, poukázané alebo pripísané v prospech. Súčasne je platiteľ dane povinný v rovnakej lehote predložiť správcovi dane oznámenie o zrazení a odvedení dane na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle.
(16)
Platiteľom dane z príjmov uvedených v odseku 3 písm. n) je obchodník s cennými papiermi, ktorý drží finančné nástroje a peňažné prostriedky klientov, z ktorých tieto príjmy plynú.
(17)
Platiteľom dane z nepeňažných plnení uvedených v odseku 3 písm. o) je príjemca nepeňažného plnenia. Tento platiteľ dane je povinný daň odviesť správcovi dane do do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bolo nepeňažné plnenie prijaté. Na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle, je správcovi dane povinný predložiť
a)
platiteľ dane do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí kalendárneho roka oznámenie o zrazení a odvedení dane; toto tlačivo obsahuje údaje o výške nepeňažného plnenia od jednotlivých držiteľov a o zrazenej a odvedenej dani vyberanej zrážkou, meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu, adresu zdravotníckeho zariadenia, v ktorom platiteľ poskytuje zdravotnú starostlivosť alebo vykonáva závislú činnosť zamestnanca, dátum narodenia, daňové identifikačné číslo, ak mu bolo pridelené,
b)
držiteľ do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bolo nepeňažné plnenie poskytnuté, oznámenie o výške nepeňažného plnenia, dátume jeho poskytnutia, a tiež údaje o fyzickej osobe, ktorej bolo poskytnuté, a to meno, priezvisko, adresu zdravotníckeho zariadenia, v ktorom fyzická osoba poskytuje zdravotnú starostlivosť alebo vykonáva závislú činnosť zamestnanca, dátum narodenia, daňové identifikačné číslo tejto fyzickej osoby, ak jej bolo pridelené.
(18)
Ak platiteľ dane podľa odseku 17 nemá pridelené číslo účtu správcu dane vedeného pre daňovníka, je povinný oznámiť správcovi dane začatie poberania týchto nepeňažných plnení do pätnástich dní po uplynutí kalendárneho mesiaca, v ktorom nepeňažné plnenie prijal. Platiteľ dane, ktorému do lehoty na podanie oznámenia o zrazení a odvedení dane správca dane neoznámil číslo účtu správcu dane vedeného pre daňovníka, je povinný odviesť daň správcovi dane v lehote do ôsmich dní od doručenia tohto oznámenia, ak mu toto oznámenie bolo doručené po lehote na podanie oznámenia o zrazení a odvedení dane. V rovnakej lehote je tento platiteľ dane povinný predložiť správcovi dane aj oznámenie o zrazení a odvedení dane. Vzor oznámenia podľa prvej vety určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle, pričom toto tlačivo obsahuje aj meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a rodné číslo fyzickej osoby alebo dátum narodenia, ak ide o zahraničnú fyzickú osobu.
(19)
Výšku nepeňažného plnenia uvedenú v odseku 3 písm. o) je povinný držiteľ oznámiť príjemcovi tohto plnenia v lehote do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom nepeňažné plnenie poskytol. Ak nepeňažné plnenie poskytol držiteľ prostredníctvom iného držiteľa, ktorý je treťou osobou, ktorá sprostredkuje poskytnutie tohto plnenia, výšku nepeňažného plnenia prijímateľovi tohto plnenia a správcovi dane podľa odseku 17 písm. b) oznamuje tento iný držiteľ, ak sa držitelia písomne nedohodnú inak; to neplatí, ak je týmto držiteľom, ktorý je treťou osobou, ktorá sprostredkuje poskytnutie plnenia od držiteľa, zahraničná osoba.
(20)
Príjmy uvedené v odseku 3 písm. o) plynúce daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou sa zdania daňou vyberanou zrážkou, a to aj ak plynú zo zdrojov v zahraničí. Pri peňažnom plnení a nepeňažnom plnení uvedenom v odseku 3 písm. o) plynúcom zo zdrojov v zahraničí postupuje prijímateľ týchto plnení spôsobom uvedeným v odsekoch 17 a 18. Ak je toto peňažné plnenie a nepeňažné plnenie vyplatené alebo poskytnuté držiteľom, ktorým je fyzická osoba s bydliskom v zahraničí alebo právnická osoba so sídlom v zahraničí, ktorá má na území Slovenskej republiky organizačnú zložku alebo stálu prevádzkareň, postupuje sa pri peňažnom plnení podľa odsekov 10 až 12 a pri nepeňažnom plnení podľa odsekov 17 až 19. Ak plynú daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou príjmy uvedené v odseku 3 písm. o) zo štátu, s ktorým Slovenská republika má uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, postupuje sa pri zamedzení dvojitého zdanenia podľa tejto zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.
(21)
Ak podmienka priameho podielu na základnom imaní počas najmenej 24 bezprostredne po sebe nasledujúcich mesiacov pre oslobodenie príjmov podľa § 13 ods. 2 písm. f) a h) je splnená po dni, v ktorom platiteľ dane vyplatil príjem daňovníkovi, správca dane na základe žiadosti vráti daň zrazenú platiteľom dane daňovníkovi. Daňovník môže požiadať o vrátenie tejto zrazenej dane najskôr v prvý deň po uplynutí 24 bezprostredne po sebe nasledujúcich mesiacov. Pri vrátení dane sa postupuje ako pri vrátení daňového preplatku.126) Žiadosť o vrátenie dane podáva daňovník na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle, pričom žiadosť musí obsahovať identifikačné údaje daňovníka, a to názov, sídlo, identifikačné číslo organizácie a daňové identifikačné číslo, ak mu bolo pridelené, a ďalšie údaje potrebné na vrátenie zrazenej dane.
(22)
Príjmy uvedené v odseku 3 písm. i), l) a v) plynúce daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou, okrem Národnej banky Slovenska, sa zdania daňou vyberanou zrážkou, a to aj ak plynú zo zdrojov v zahraničí. Pri príjmoch uvedených v odseku 3 písm. i), l) a v) plynúcich zo zdrojov v zahraničí postupuje prijímateľ, okrem Národnej banky Slovenska, spôsobom uvedeným v odseku 15. Ak plynú daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou, okrem Národnej banky Slovenska, príjmy uvedené v odseku 3 písm. i), l) a v) zo štátu, s ktorým Slovenská republika má uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, postupuje sa pri zamedzení dvojitého zdanenia podľa tejto zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.
(23)
Daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou môže zamedziť dvojitému zdaneniu podľa odsekov 20 a 22 v oznámení platiteľa dane o zrazení a odvedení dane podľa odseku 15 a odseku 17 písm. a). Držiteľ, ktorým je fyzická osoba s bydliskom v zahraničí alebo právnická osoba so sídlom v zahraničí, ktorá má na území Slovenskej republiky organizačnú zložku alebo stálu prevádzkareň, vystaví na účely zamedzenia dvojitého zdanenia prijímateľovi peňažného plnenia uvedeného v odseku 3 písm. o) potvrdenie o výške tohto plnenia a zrazenej dani podľa odseku 10 v lehote do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bolo peňažné plnenie vyplatené, poukázané alebo pripísané v prospech prijímateľa. Ak prijímateľ v takom prípade zamedzuje dvojitému zdaneniu podľa odseku 20, toto potvrdenie je prílohou oznámenia podľa odseku 17 písm. a). Ak výsledkom zamedzenia dvojitého zdanenia je suma na vrátenie, na postup správcu dane sa pri jej vrátení použijú ustanovenia osobitného predpisu.126)
(24)
Platiteľom dane z príjmov podľa odseku 3 písm. s) je
a)
vyplácajúca verejná obchodná spoločnosť alebo vyplácajúca komanditná spoločnosť, ak má sídlo na území Slovenskej republiky, prostredníctvom ktorej sa vyplácajú uvedené príjmy spoločníkom verejných obchodných spoločností alebo komplementárom komanditných spoločností,
b)
vyplácajúca obchodná spoločnosť alebo vyplácajúce družstvo so sídlom na území Slovenskej republiky, ak vypláca tieto príjmy daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorým je zahraničná osoba, ktorá nepodlieha zdaneniu obdobne ako spoločnosť s ručením obmedzeným alebo akciová spoločnosť, zriadená a umiestnená na území Slovenskej republiky, pričom ak takáto zahraničná osoba nepreukáže vyplácajúcej obchodnej spoločnosti alebo vyplácajúcemu družstvu konečných príjemcov vyplácaných príjmov, vyberie daň zrážkou z celej vyplatenej sumy príjmov.
(25)
Ak platiteľ dane nevie preukázať konečného príjemcu vyplácaného príjmu podľa § 16 ods. 1, zrazí daň vo výške podľa odseku 1 písm. c) z tohto príjmu a v oznámení o zrazení a odvedení dane podávanom podľa odseku 11 neuvádza identifikačné údaje o prijímateľovi, ak ide o
a)
fyzickú osobu v členení meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a dátum jej narodenia,
b)
právnickú osobu v členení názov, adresa sídla a jej identifikačné číslo.

§ 46b — Minimálna daň právnickej osoby zmenený 4758 → 4871 znakov

@@ -5,4 +5,4 @@

(2)

Minimálnu daň platí daňovník, ktorý dosiahol za zdaňovacie obdobie zdaniteľné príjmy (výnosy)

a) neprevyšujúce sumu 50 000 eur, a to vo výške 340 eur, b) prevyšujúce sumu 50 000 eur a neprevyšujúce sumu 250 000 eur, a to vo výške 960 eur, c) prevyšujúce sumu 250 000 eur a neprevyšujúce sumu 500 000 eur, a to vo výške 1 920 eur, d) prevyšujúce sumu 500 000 eur, a to vo výške 3 840 eur.

Minimálnu daň právnickej osoby platí daňovník, ktorý dosiahol za zdaňovacie obdobie zdaniteľné príjmy (výnosy)

(3)

Zobraziť celé znenie paragrafu

Predchádzajúce znenie

§ 46b
Minimálna daň právnickej osoby
(1)
Minimálnou daňou právnickej osoby je daň po odpočítaní úľav na dani podľa § 30a alebo § 30b alebo § 52 ods. 3 a 4 a po zápočte dane zaplatenej v zahraničí podľa § 45, ktorú platí daňovník za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré daňová povinnosť vypočítaná v daňovom priznaní je nižšia ako výška minimálnej dane ustanovenej pre jednotlivého daňovníka podľa odseku 2, alebo daňovník, ktorý vykázal daňovú stratu.
(2)
Minimálnu daň platí daňovník, ktorý dosiahol za zdaňovacie obdobie zdaniteľné príjmy (výnosy)
a) neprevyšujúce sumu 50 000 eur, a to vo výške 340 eur, b) prevyšujúce sumu 50 000 eur a neprevyšujúce sumu 250 000 eur, a to vo výške 960 eur, c) prevyšujúce sumu 250 000 eur a neprevyšujúce sumu 500 000 eur, a to vo výške 1 920 eur, d) prevyšujúce sumu 500 000 eur, a to vo výške 3 840 eur.
(3)
U daňovníka, ktorého priemerný evidenčný počet zamestnancov, ktorými sú fyzické osoby so zdravotným postihnutím, za zdaňovacie obdobie je najmenej 20 % z celkového priemerného evidenčného počtu zamestnancov vo fyzických osobách podľa osobitného predpisu,
136b)
sa minimálna daň podľa odseku 2 znižuje na polovicu.
(4)
Minimálna daň právnickej osoby je splatná za príslušné zdaňovacie obdobie v lehote na podanie daňového priznania podľa § 49.
(5)
Kladný rozdiel medzi minimálnou daňou a daňou vypočítanou v daňovom priznaní je možné započítať na daňovú povinnosť pred uplatnením preddavkov na daň (§ 42) najviac v troch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach nasledujúcich po zdaňovacom období, za ktoré bola táto minimálna daň zaplatená, a to len na tú časť daňovej povinnosti, ktorá prevyšuje sumu minimálnej dane právnickej osoby.
(6)
Za zdaňovacie obdobie kratšie ako 12 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov sa minimálna daň právnickej osoby vypočíta vo výške súčinu 1/12 minimálnej dane podľa odseku 1 a počtu kalendárnych mesiacov zdaňovacieho obdobia.
(7)
Minimálnu daň právnickej osoby neplatí
a)
daňovník, ktorému vznikla prvýkrát povinnosť podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikol, okrem daňovníka, ktorý je právnym nástupcom daňovníka zrušeného bez likvidácie,
b)
daňovník podľa § 12 ods. 3 a 4,
c)
daňovník, ktorý prevádzkuje aj chránenú dielňu alebo chránené pracovisko podľa osobitného predpisu,
136ba)
d)
daňovník za zdaňovacie obdobia podľa § 41 ods. 4, 6, 8, 12 až 14,
e)
daňovník, ktorým je pozemkové spoločenstvo, ak dosahuje len príjmy z činností podľa osobitného predpisu
136bb)
so zdaniteľnými príjmami (výnosmi) neprevyšujúcimi sumu 10 000 eur,
f)
daňovník počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom bolo daňovníkovi doručené oznámenie o začatí konania o zrušení spoločnosti;
136bc)
ak bol daňovník po zverejnení oznámenia o zrušení spoločnosti upovedomený o ukončení konania o zrušení spoločnosti a súčasne nevstúpil do likvidácie pred rozhodnutím súdu o zrušení spoločnosti, je povinný podať dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobia, za ktoré neplatil minimálnu daň, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom bolo daňovníkovi doručené oznámenie o začatí konania o zrušení spoločnosti
136bc)
do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol daňovník upovedomený o ukončení konania o zrušení spoločnosti a súčasne nevstúpil do likvidácie, pričom v tejto lehote je priznaná minimálna daň splatná,
g)
registrovaný sociálny podnik.120m)
(8)
Nárok na zápočet minimálnej dane právnickej osoby alebo kladného rozdielu medzi daňou vypočítanou v daňovom priznaní a minimálnou daňou právnickej osoby
a)
zaniká, ak daňovníkovi nevznikne možnosť odpočítať minimálnu daň alebo rozdiel medzi daňou vypočítanou v daňovom priznaní za predchádzajúce zdaňovacie obdobia podľa odseku 5,
b)
zaniká ku dňu zrušenia daňovníka bez likvidácie, ku dňu vstupu daňovníka do konkurzu alebo ku dňu vstupu daňovníka do likvidácie.
(9)
Ak sú zaplatené preddavky na daň za príslušné zdaňovacie obdobie podľa § 42 vyššie ako daň vypočítaná v podanom daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie a súčasne táto daň je
a)
vyššia ako minimálna daň podľa odseku 2, kladný rozdiel medzi zaplatenými preddavkami a daňou po zápočte minimálnej dane podľa odseku 5 sa použije na budúce preddavky alebo sa na základe žiadosti daňovníkovi vráti,
b)
nižšia ako minimálna daň podľa odseku 2, kladný rozdiel medzi zaplatenými preddavkami a minimálnou výškou dane sa použije na budúce preddavky alebo sa na základe žiadosti daňovníkovi vráti a súčasne kladný rozdiel medzi minimálnou daňou a daňou sa započíta podľa odseku 5.
(10)
Daňovník, ktorý bol povinný zaplatiť minimálnu daň právnickej osoby, je oprávnený vyhlásiť v lehote na podanie daňového priznania, že podiel zaplatenej dane sa má poukázať ním určeným prijímateľom podľa § 50 ods. 4.

Nové znenie

§ 46b
Minimálna daň právnickej osoby
(1)
Minimálnou daňou právnickej osoby je daň po odpočítaní úľav na dani podľa § 30a alebo § 30b alebo § 52 ods. 3 a 4 a po zápočte dane zaplatenej v zahraničí podľa § 45, ktorú platí daňovník za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré daňová povinnosť vypočítaná v daňovom priznaní je nižšia ako výška minimálnej dane ustanovenej pre jednotlivého daňovníka podľa odseku 2, alebo daňovník, ktorý vykázal daňovú stratu.
(2)
Minimálnu daň právnickej osoby platí daňovník, ktorý dosiahol za zdaňovacie obdobie zdaniteľné príjmy (výnosy)
a) neprevyšujúce sumu 50 000 eur, a to vo výške 340 eur, b) prevyšujúce sumu 50 000 eur a neprevyšujúce sumu 250 000 eur, a to vo výške 960 eur, c) prevyšujúce sumu 250 000 eur a neprevyšujúce sumu 500 000 eur, a to vo výške 1 920 eur, d) prevyšujúce sumu 500 000 eur a neprevyšujúce sumu 5 000 000 eur, a to vo výške 3 840 eur, e) prevyšujúce sumu 5 000 000 eur, a to vo výške 11 520 eur.
(3)
U daňovníka, ktorého priemerný evidenčný počet zamestnancov, ktorými sú fyzické osoby so zdravotným postihnutím, za zdaňovacie obdobie je najmenej 20 % z celkového priemerného evidenčného počtu zamestnancov vo fyzických osobách podľa osobitného predpisu,
136b)
sa minimálna daň podľa odseku 2 znižuje na polovicu.
(4)
Minimálna daň právnickej osoby je splatná za príslušné zdaňovacie obdobie v lehote na podanie daňového priznania podľa § 49.
(5)
Kladný rozdiel medzi minimálnou daňou a daňou vypočítanou v daňovom priznaní je možné započítať na daňovú povinnosť pred uplatnením preddavkov na daň (§ 42) najviac v troch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach nasledujúcich po zdaňovacom období, za ktoré bola táto minimálna daň zaplatená, a to len na tú časť daňovej povinnosti, ktorá prevyšuje sumu minimálnej dane právnickej osoby.
(6)
Za zdaňovacie obdobie kratšie ako 12 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov sa minimálna daň právnickej osoby vypočíta vo výške súčinu 1/12 minimálnej dane podľa odseku 1 a počtu kalendárnych mesiacov zdaňovacieho obdobia.
(7)
Minimálnu daň právnickej osoby neplatí
a)
daňovník, ktorému vznikla prvýkrát povinnosť podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikol, okrem daňovníka, ktorý je právnym nástupcom daňovníka zrušeného bez likvidácie,
b)
daňovník podľa § 12 ods. 3 a 4,
c)
daňovník, ktorý prevádzkuje aj chránenú dielňu alebo chránené pracovisko podľa osobitného predpisu,
136ba)
d)
daňovník za zdaňovacie obdobia podľa § 41 ods. 4, 6, 8, 12 až 14,
e)
daňovník, ktorým je pozemkové spoločenstvo, ak dosahuje len príjmy z činností podľa osobitného predpisu
136bb)
so zdaniteľnými príjmami (výnosmi) neprevyšujúcimi sumu 10 000 eur,
f)
daňovník počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom bolo daňovníkovi doručené oznámenie o začatí konania o zrušení spoločnosti;
136bc)
ak bol daňovník po zverejnení oznámenia o zrušení spoločnosti upovedomený o ukončení konania o zrušení spoločnosti a súčasne nevstúpil do likvidácie pred rozhodnutím súdu o zrušení spoločnosti, je povinný podať dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobia, za ktoré neplatil minimálnu daň, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom bolo daňovníkovi doručené oznámenie o začatí konania o zrušení spoločnosti
136bc)
do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol daňovník upovedomený o ukončení konania o zrušení spoločnosti a súčasne nevstúpil do likvidácie, pričom v tejto lehote je priznaná minimálna daň splatná,
g)
registrovaný sociálny podnik.120m)
(8)
Nárok na zápočet minimálnej dane právnickej osoby alebo kladného rozdielu medzi daňou vypočítanou v daňovom priznaní a minimálnou daňou právnickej osoby
a)
zaniká, ak daňovníkovi nevznikne možnosť odpočítať minimálnu daň alebo rozdiel medzi daňou vypočítanou v daňovom priznaní za predchádzajúce zdaňovacie obdobia podľa odseku 5,
b)
zaniká ku dňu zrušenia daňovníka bez likvidácie, ku dňu vstupu daňovníka do konkurzu alebo ku dňu vstupu daňovníka do likvidácie.
(9)
Ak sú zaplatené preddavky na daň za príslušné zdaňovacie obdobie podľa § 42 vyššie ako daň vypočítaná v podanom daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie a súčasne táto daň je
a)
vyššia ako minimálna daň podľa odseku 2, kladný rozdiel medzi zaplatenými preddavkami a daňou po zápočte minimálnej dane podľa odseku 5 sa použije na budúce preddavky alebo sa na základe žiadosti daňovníkovi vráti,
b)
nižšia ako minimálna daň podľa odseku 2, kladný rozdiel medzi zaplatenými preddavkami a minimálnou výškou dane sa použije na budúce preddavky alebo sa na základe žiadosti daňovníkovi vráti a súčasne kladný rozdiel medzi minimálnou daňou a daňou sa započíta podľa odseku 5.
(10)
Daňovník, ktorý bol povinný zaplatiť minimálnu daň právnickej osoby, je oprávnený vyhlásiť v lehote na podanie daňového priznania, že podiel zaplatenej dane sa má poukázať ním určeným prijímateľom podľa § 50 ods. 4.

§ 50aa — Použitie podielu zaplatenej dane pre rodiča zmenený 4683 → 7967 znakov

@@ -17,14 +17,20 @@

sumu zodpovedajúcu podielu zaplatenej dane,

zdaňovacie obdobie, ktorého sa vyhlásenie týka,

identifikačné údaje rodiča v rozsahu meno, priezvisko, rodné číslo a označenie Sociálnej poisťovne alebo útvaru sociálneho zabezpečenia,146aca) v ktorom je dôchodkovo poistený.

identifikačné údaje rodiča v rozsahu meno, priezvisko a rodné číslo.

(5)

Daňovník, ktorý poukazuje podiel zaplatenej dane rodičovi podľa odseku 2 písm. b), priloží k vyhláseniu podľa odseku 4 kópiu rozhodnutia príslušného orgánu o skutočnosti uvedenej v odseku 2 písm. b). Doklad podľa prvej vety daňovník neprikladá, ak už bol predložený správcovi dane. To neplatí, ak došlo k zmene skutočností uvedených v doklade podľa prvej vety.

(6)

Správca dane do troch mesiacov po uplynutí lehoty na podanie vyhlásenia podľa § 50 ods. 1 písm. a) prevedie Sociálnej poisťovni21) a útvarom sociálneho zabezpečenia146aca) podiel zaplatenej dane rodičovi uvedenému vo vyhlásení podľa odseku 4, ak daňovník nemá do pätnástich dní po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania nedoplatok na dani, pričom za daňový nedoplatok na účely tohto ustanovenia sa nepovažuje suma nedoplatku na dani nepresahujúca 5 eur a v rovnakej lehote doručí Sociálnej poisťovni21) a útvarom sociálneho zabezpečenia146aca) údaje o rodičovi v rozsahu podľa odseku 4 písm. d) a sumu podielu zaplatenej dane pre rodiča, ktorá sa mu má poukázať; daňovník, ktorému zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykonal ročné zúčtovanie, preukáže potvrdením od tohto zamestnávateľa, že daň za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa ročné zúčtovanie vykonalo, bola daňovníkovi zrazená alebo daňovník nedoplatok na dani za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa ročné zúčtovanie vykonalo, vysporiada v správnej výške do lehoty na podanie vyhlásenia podľa odseku 1, pričom takéto potvrdenie vystaví zamestnávateľ na žiadosť zamestnanca (§ 39 ods. 7) a toto potvrdenie je prílohou vyhlásenia podľa odseku 4. Ak Sociálna poisťovňa alebo útvar sociálneho zabezpečenia146aca) neprevedie podiel zaplatenej dane pre rodiča na rodiča vo výške prevedenej finančným riaditeľstvom, je Sociálna poisťovňa21) alebo útvar sociálneho zabezpečenia146aca) povinný do 30 dní od uplynutia lehoty na prevedenie podielu zaplatenej dane na rodiča podľa osobitného predpisu146acb) vrátiť správcovi dane neprevedenú sumu podielu zaplatenej dane pre rodiča. Na nedodržanie tejto povinnosti sa vzťahujú ustanovenia o porušení finančnej disciplíny podľa osobitného predpisu.74)

Finančné riaditeľstvo na účely poukázania podielu zaplatenej dane pre rodiča zasiela Sociálnej poisťovni zoznam rodičov na overenie splnenia podmienok dovŕšenia dôchodkového veku a vyplácania jedného z dôchodkov podľa odseku 2. Sociálna poisťovňa je povinná uvedené údaje poskytnúť finančnému riaditeľstvu bezodkladne.

(7)

Podiel zaplatenej dane prevedený správcom dane Sociálnej poisťovni21) a útvaru sociálneho zabezpečenia146aca) nemožno upravovať, ak sa dodatočne zistí, že daňová povinnosť daňovníka bola iná. Ak daňovníkovi vznikne preplatok na dani, o rozdiel medzi sumou poukázanou rodičovi a sumou zodpovedajúcou podielu zaplatenej dane z upravenej dane sa daňovníkovi zníži preplatok na dani.

Finančné riaditeľstvo do štyroch mesiacov po uplynutí lehoty na podanie vyhlásenia podľa § 50aa ods. 1 prevedie Sociálnej poisťovni21) podiel zaplatenej dane podľa odseku 1 pre rodiča uvedeného vo vyhlásení podľa odseku 4, ak daňovník splnil podmienky podľa odsekov 2 a 5 a nemá do 15 dní po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania nedoplatok na dani, pričom za daňový nedoplatok na účely tohto ustanovenia sa nepovažuje suma nedoplatku na dani nepresahujúca 5 eur a v rovnakej lehote doručí Sociálnej poisťovni21) údaje o rodičovi v rozsahu podľa odseku 4 písm. c) a sumu podielu zaplatenej dane pre rodiča, ktorá sa mu má poukázať; daňovník, ktorému zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykonal ročné zúčtovanie, preukáže potvrdením od tohto zamestnávateľa, že daň za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa ročné zúčtovanie vykonalo, bola daňovníkovi zrazená alebo daňovník nedoplatok na dani za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa ročné zúčtovanie vykonalo, vysporiada v správnej výške do lehoty na podanie vyhlásenia podľa odseku 1, pričom takéto potvrdenie vystaví zamestnávateľ na žiadosť zamestnanca (§ 39 ods. 7) a toto potvrdenie je prílohou vyhlásenia podľa odseku 4. Ak Sociálna poisťovňa neprevedie podiel zaplatenej dane pre rodiča rodičovi vo výške prevedenej finančným riaditeľstvom, je Sociálna poisťovňa21) povinná do 60 dní od uplynutia lehoty na prevedenie podielu zaplatenej dane pre rodiča rodičovi podľa osobitného predpisu146acb) vrátiť finančnému riaditeľstvu neprevedenú sumu podielu zaplatenej dane pre rodiča. V rovnakej lehote doručí finančnému riaditeľstvu aj údaje o rodičovi v rozsahu podľa odseku 4 písm. c) a dôvod, prečo podiel zaplatenej dane pre rodiča nebol rodičovi prevedený. Na nedodržanie tejto povinnosti sa vzťahujú ustanovenia o porušení finančnej disciplíny podľa osobitného predpisu.74)

(8)

Podiel zaplatenej dane prevedený správcom dane Sociálnej poisťovni21) nemožno upravovať, ak sa dodatočne zistí, že daňová povinnosť daňovníka bola iná. Ak daňovníkovi vznikne preplatok na dani, o rozdiel medzi sumou poukázanou rodičovi a sumou zodpovedajúcou podielu zaplatenej dane z upravenej dane sa daňovníkovi zníži preplatok na dani.

(9)

Právo na vyplatenie podielu zaplatenej dane pre rodiča zaniká smrťou rodiča.

(10)

Ak nebolo preukázané splnenie podmienok podľa odseku 5 alebo ak predložené vyhlásenie obsahuje nesprávne údaje o rodičovi daňovníka, správca dane vyzve daňovníka na ich opravu alebo doplnenie, okrem údajov, ktoré je správca dane povinný a oprávnený pri svojej úradnej činnosti získavať a používať z úradnej povinnosti podľa osobitných predpisov,145a) a ak nebudú nedostatky vo vyhlásení v lehote určenej vo výzve odstránené, nárok na poukázanie podielu zaplatenej dane pre rodiča podľa odseku 1, pri ktorom neboli splnené ustanovené podmienky, zanikne a správca dane o tejto skutočnosti bez zbytočného odkladu upovedomí daňovníka. Správca dane zašle daňovníkovi oznámenie o zániku nároku na poukázanie podielu zaplatenej dane pre rodiča aj vtedy, ak nie sú splnené podmienky podľa odseku 2 alebo odseku 7. Pri skúmaní podmienok podľa odsekov 2 a 7 a pri poukazovaní sumy zodpovedajúcej podielu zaplatenej dane z príjmov pre rodiča sa nevydáva rozhodnutie podľa osobitného predpisu.128) Ak daňovník vo vyhlásení uplatnil súčasne postup podľa § 50 a tohto paragrafu a nárok na poukázanie podielu zaplatenej dane podľa § 50 a tohto paragrafu pre nesplnenie podmienok zaniká, správca dane zasiela daňovníkovi jedno oznámenie o zániku nároku podľa § 50 a tohto paragrafu.

(11)

Finančné riaditeľstvo na účely poukázania podielu zaplatenej dane pre rodiča zriaďuje register vzťahov o rodičovi a jeho dieťati, ktorý obsahuje údaje o rodičoch a ich deťoch v rozsahu meno, priezvisko a rodné číslo.

(12)

Ak je daňovníkom zamestnanec uvedený v § 38 ods. 1 druhej vete, podáva podľa odseku 1 vyhlásenie len zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane a zamestnáva zamestnanca podľa osobitného predpisu121d) a ktorého požiadal o vykonanie ročného zúčtovania; inak nárok na poukázanie podielu zaplatenej dane pre rodiča tomuto zamestnancovi zaniká. Zamestnanec poskytne zamestnávateľovi adresu rodiča alebo číslo účtu rodiča, na ktorý sa má poukázať podiel zaplatenej dane pre rodiča. Ak po predložení vyhlásenia podľa prvej vety rodič zamestnanca zomrie, zamestnanec je povinný o tom zamestnávateľa bezodkladne informovať. Zamestnávateľ podľa prvej vety overí splnenie podmienok pre poukázanie podielu zaplatenej dane pre rodiča podľa odsekov 2 a 7 na základe dokladov, ktoré zamestnanec zamestnávateľovi predložil spolu s vyhlásením. Po overení splnenia podmienok podľa odsekov 2 a 7 zamestnávateľ podľa prvej vety poukáže podiel zaplatenej dane pre rodiča rodičovi daňovníka, ktorý poukazuje podiel zaplatenej dane pre rodiča do 30. júna príslušného kalendárneho roka. Zamestnávateľ podľa prvej vety odvedie správcovi dane preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti znížené o sumu poukázaného podielu zaplatenej dane pre rodiča; výšku úhrnnej sumy poukázaného podielu zaplatenej dane pre rodiča za všetkých zamestnancov oznámi zamestnávateľ písomne správcovi dane najneskôr do 30. júna príslušného kalendárneho roka.

Zobraziť celé znenie paragrafu

Predchádzajúce znenie

§ 50aa
Použitie podielu zaplatenej dane pre rodiča
(1)
Daňovník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený vyhlásiť v daňovom priznaní v lehote na podanie daňového priznania alebo na tlačive podľa § 50 ods. 1 písm. a), predloženom správcovi dane do 30. apríla po skončení zdaňovacieho obdobia, ak ide o daňovníka, ktorému zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykonal ročné zúčtovanie, že podiel zaplatenej dane vo výške 2 % sa má poukázať každému ním určenému rodičovi; ak tento daňovník uplatňuje postup podľa § 33 alebo § 33a, alebo podľa § 33 a 33a, za zaplatenú daň sa považuje zaplatená daň znížená o daňový bonus podľa § 33, alebo zaplatená daň znížená o daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a alebo zaplatená daň znížená o daňový bonus podľa § 33 a o daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a.
(2)
Za rodiča daňovníka podľa odseku 1 sa považuje fyzická osoba, ktorá je k 31. decembru kalendárneho roka, za ktorý sa poukazuje podiel zaplatenej dane podľa odseku 1, poberateľom starobného dôchodku, poberateľom invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku, poberateľom výsluhového dôchodku146aca) vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku a poberateľom invalidného výsluhového dôchodku146aca) vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku, ak je
a)
rodičom daňovníka, pričom daňovník je vlastným alebo osvojeným dieťaťom tohto rodiča,
b)
fyzickou osobou, ktorej bol daňovník zverený do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu.
(3)
Podiel zaplatenej dane podľa odseku 1 sa zaokrúhľuje podľa § 47 a je najmenej 3 eurá.
(4)
Vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane z príjmov pre rodiča za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa platí daň, ktoré je súčasťou daňového priznania alebo ktoré je uvedené na tlačive podľa § 50 ods. 1 písm. a), obsahuje aj
a)
označenie daňovníka, ktorý podáva vyhlásenie, v rozsahu meno, priezvisko, rodné číslo, adresa trvalého pobytu a telefónne číslo, ak ho daňovník uvedie,
b)
sumu zodpovedajúcu podielu zaplatenej dane,
c)
zdaňovacie obdobie, ktorého sa vyhlásenie týka,
d)
identifikačné údaje rodiča v rozsahu meno, priezvisko, rodné číslo a označenie Sociálnej poisťovne alebo útvaru sociálneho zabezpečenia,146aca) v ktorom je dôchodkovo poistený.
(5)
Daňovník, ktorý poukazuje podiel zaplatenej dane rodičovi podľa odseku 2 písm. b), priloží k vyhláseniu podľa odseku 4 kópiu rozhodnutia príslušného orgánu o skutočnosti uvedenej v odseku 2 písm. b).
(6)
Správca dane do troch mesiacov po uplynutí lehoty na podanie vyhlásenia podľa § 50 ods. 1 písm. a) prevedie Sociálnej poisťovni21) a útvarom sociálneho zabezpečenia146aca) podiel zaplatenej dane rodičovi uvedenému vo vyhlásení podľa odseku 4, ak daňovník nemá do pätnástich dní po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania nedoplatok na dani, pričom za daňový nedoplatok na účely tohto ustanovenia sa nepovažuje suma nedoplatku na dani nepresahujúca 5 eur a v rovnakej lehote doručí Sociálnej poisťovni21) a útvarom sociálneho zabezpečenia146aca) údaje o rodičovi v rozsahu podľa odseku 4 písm. d) a sumu podielu zaplatenej dane pre rodiča, ktorá sa mu má poukázať; daňovník, ktorému zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykonal ročné zúčtovanie, preukáže potvrdením od tohto zamestnávateľa, že daň za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa ročné zúčtovanie vykonalo, bola daňovníkovi zrazená alebo daňovník nedoplatok na dani za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa ročné zúčtovanie vykonalo, vysporiada v správnej výške do lehoty na podanie vyhlásenia podľa odseku 1, pričom takéto potvrdenie vystaví zamestnávateľ na žiadosť zamestnanca (§ 39 ods. 7) a toto potvrdenie je prílohou vyhlásenia podľa odseku 4. Ak Sociálna poisťovňa alebo útvar sociálneho zabezpečenia146aca) neprevedie podiel zaplatenej dane pre rodiča na rodiča vo výške prevedenej finančným riaditeľstvom, je Sociálna poisťovňa21) alebo útvar sociálneho zabezpečenia146aca) povinný do 30 dní od uplynutia lehoty na prevedenie podielu zaplatenej dane na rodiča podľa osobitného predpisu146acb) vrátiť správcovi dane neprevedenú sumu podielu zaplatenej dane pre rodiča. Na nedodržanie tejto povinnosti sa vzťahujú ustanovenia o porušení finančnej disciplíny podľa osobitného predpisu.74)
(7)
Podiel zaplatenej dane prevedený správcom dane Sociálnej poisťovni21) a útvaru sociálneho zabezpečenia146aca) nemožno upravovať, ak sa dodatočne zistí, že daňová povinnosť daňovníka bola iná. Ak daňovníkovi vznikne preplatok na dani, o rozdiel medzi sumou poukázanou rodičovi a sumou zodpovedajúcou podielu zaplatenej dane z upravenej dane sa daňovníkovi zníži preplatok na dani.
(8)
Právo na vyplatenie podielu zaplatenej dane pre rodiča zaniká smrťou rodiča.

Nové znenie

§ 50aa
Použitie podielu zaplatenej dane pre rodiča
(1)
Daňovník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený vyhlásiť v daňovom priznaní v lehote na podanie daňového priznania alebo na tlačive podľa § 50 ods. 1 písm. a), predloženom správcovi dane do 30. apríla po skončení zdaňovacieho obdobia, ak ide o daňovníka, ktorému zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykonal ročné zúčtovanie, že podiel zaplatenej dane vo výške 2 % sa má poukázať každému ním určenému rodičovi; ak tento daňovník uplatňuje postup podľa § 33 alebo § 33a, alebo podľa § 33 a 33a, za zaplatenú daň sa považuje zaplatená daň znížená o daňový bonus podľa § 33, alebo zaplatená daň znížená o daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a alebo zaplatená daň znížená o daňový bonus podľa § 33 a o daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a.
(2)
Za rodiča daňovníka podľa odseku 1 sa považuje fyzická osoba, ktorá je k 31. decembru kalendárneho roka, za ktorý sa poukazuje podiel zaplatenej dane podľa odseku 1, poberateľom starobného dôchodku, poberateľom invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku, poberateľom výsluhového dôchodku146aca) vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku a poberateľom invalidného výsluhového dôchodku146aca) vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku, ak je
a)
rodičom daňovníka, pričom daňovník je vlastným alebo osvojeným dieťaťom tohto rodiča,
b)
fyzickou osobou, ktorej bol daňovník zverený do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu.
(3)
Podiel zaplatenej dane podľa odseku 1 sa zaokrúhľuje podľa § 47 a je najmenej 3 eurá.
(4)
Vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane z príjmov pre rodiča za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa platí daň, ktoré je súčasťou daňového priznania alebo ktoré je uvedené na tlačive podľa § 50 ods. 1 písm. a), obsahuje aj
a)
označenie daňovníka, ktorý podáva vyhlásenie, v rozsahu meno, priezvisko, rodné číslo, adresa trvalého pobytu a telefónne číslo, ak ho daňovník uvedie,
b)
zdaňovacie obdobie, ktorého sa vyhlásenie týka,
c)
identifikačné údaje rodiča v rozsahu meno, priezvisko a rodné číslo.
(5)
Daňovník, ktorý poukazuje podiel zaplatenej dane rodičovi podľa odseku 2 písm. b), priloží k vyhláseniu podľa odseku 4 kópiu rozhodnutia príslušného orgánu o skutočnosti uvedenej v odseku 2 písm. b). Doklad podľa prvej vety daňovník neprikladá, ak už bol predložený správcovi dane. To neplatí, ak došlo k zmene skutočností uvedených v doklade podľa prvej vety.
(6)
Finančné riaditeľstvo na účely poukázania podielu zaplatenej dane pre rodiča zasiela Sociálnej poisťovni zoznam rodičov na overenie splnenia podmienok dovŕšenia dôchodkového veku a vyplácania jedného z dôchodkov podľa odseku 2. Sociálna poisťovňa je povinná uvedené údaje poskytnúť finančnému riaditeľstvu bezodkladne.
(7)
Finančné riaditeľstvo do štyroch mesiacov po uplynutí lehoty na podanie vyhlásenia podľa § 50aa ods. 1 prevedie Sociálnej poisťovni21) podiel zaplatenej dane podľa odseku 1 pre rodiča uvedeného vo vyhlásení podľa odseku 4, ak daňovník splnil podmienky podľa odsekov 2 a 5 a nemá do 15 dní po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania nedoplatok na dani, pričom za daňový nedoplatok na účely tohto ustanovenia sa nepovažuje suma nedoplatku na dani nepresahujúca 5 eur a v rovnakej lehote doručí Sociálnej poisťovni21) údaje o rodičovi v rozsahu podľa odseku 4 písm. c) a sumu podielu zaplatenej dane pre rodiča, ktorá sa mu má poukázať; daňovník, ktorému zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykonal ročné zúčtovanie, preukáže potvrdením od tohto zamestnávateľa, že daň za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa ročné zúčtovanie vykonalo, bola daňovníkovi zrazená alebo daňovník nedoplatok na dani za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa ročné zúčtovanie vykonalo, vysporiada v správnej výške do lehoty na podanie vyhlásenia podľa odseku 1, pričom takéto potvrdenie vystaví zamestnávateľ na žiadosť zamestnanca (§ 39 ods. 7) a toto potvrdenie je prílohou vyhlásenia podľa odseku 4. Ak Sociálna poisťovňa neprevedie podiel zaplatenej dane pre rodiča rodičovi vo výške prevedenej finančným riaditeľstvom, je Sociálna poisťovňa21) povinná do 60 dní od uplynutia lehoty na prevedenie podielu zaplatenej dane pre rodiča rodičovi podľa osobitného predpisu146acb) vrátiť finančnému riaditeľstvu neprevedenú sumu podielu zaplatenej dane pre rodiča. V rovnakej lehote doručí finančnému riaditeľstvu aj údaje o rodičovi v rozsahu podľa odseku 4 písm. c) a dôvod, prečo podiel zaplatenej dane pre rodiča nebol rodičovi prevedený. Na nedodržanie tejto povinnosti sa vzťahujú ustanovenia o porušení finančnej disciplíny podľa osobitného predpisu.74)
(8)
Podiel zaplatenej dane prevedený správcom dane Sociálnej poisťovni21) nemožno upravovať, ak sa dodatočne zistí, že daňová povinnosť daňovníka bola iná. Ak daňovníkovi vznikne preplatok na dani, o rozdiel medzi sumou poukázanou rodičovi a sumou zodpovedajúcou podielu zaplatenej dane z upravenej dane sa daňovníkovi zníži preplatok na dani.
(9)
Právo na vyplatenie podielu zaplatenej dane pre rodiča zaniká smrťou rodiča.
(10)
Ak nebolo preukázané splnenie podmienok podľa odseku 5 alebo ak predložené vyhlásenie obsahuje nesprávne údaje o rodičovi daňovníka, správca dane vyzve daňovníka na ich opravu alebo doplnenie, okrem údajov, ktoré je správca dane povinný a oprávnený pri svojej úradnej činnosti získavať a používať z úradnej povinnosti podľa osobitných predpisov,145a) a ak nebudú nedostatky vo vyhlásení v lehote určenej vo výzve odstránené, nárok na poukázanie podielu zaplatenej dane pre rodiča podľa odseku 1, pri ktorom neboli splnené ustanovené podmienky, zanikne a správca dane o tejto skutočnosti bez zbytočného odkladu upovedomí daňovníka. Správca dane zašle daňovníkovi oznámenie o zániku nároku na poukázanie podielu zaplatenej dane pre rodiča aj vtedy, ak nie sú splnené podmienky podľa odseku 2 alebo odseku 7. Pri skúmaní podmienok podľa odsekov 2 a 7 a pri poukazovaní sumy zodpovedajúcej podielu zaplatenej dane z príjmov pre rodiča sa nevydáva rozhodnutie podľa osobitného predpisu.128) Ak daňovník vo vyhlásení uplatnil súčasne postup podľa § 50 a tohto paragrafu a nárok na poukázanie podielu zaplatenej dane podľa § 50 a tohto paragrafu pre nesplnenie podmienok zaniká, správca dane zasiela daňovníkovi jedno oznámenie o zániku nároku podľa § 50 a tohto paragrafu.
(11)
Finančné riaditeľstvo na účely poukázania podielu zaplatenej dane pre rodiča zriaďuje register vzťahov o rodičovi a jeho dieťati, ktorý obsahuje údaje o rodičoch a ich deťoch v rozsahu meno, priezvisko a rodné číslo.
(12)
Ak je daňovníkom zamestnanec uvedený v § 38 ods. 1 druhej vete, podáva podľa odseku 1 vyhlásenie len zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane a zamestnáva zamestnanca podľa osobitného predpisu121d) a ktorého požiadal o vykonanie ročného zúčtovania; inak nárok na poukázanie podielu zaplatenej dane pre rodiča tomuto zamestnancovi zaniká. Zamestnanec poskytne zamestnávateľovi adresu rodiča alebo číslo účtu rodiča, na ktorý sa má poukázať podiel zaplatenej dane pre rodiča. Ak po predložení vyhlásenia podľa prvej vety rodič zamestnanca zomrie, zamestnanec je povinný o tom zamestnávateľa bezodkladne informovať. Zamestnávateľ podľa prvej vety overí splnenie podmienok pre poukázanie podielu zaplatenej dane pre rodiča podľa odsekov 2 a 7 na základe dokladov, ktoré zamestnanec zamestnávateľovi predložil spolu s vyhlásením. Po overení splnenia podmienok podľa odsekov 2 a 7 zamestnávateľ podľa prvej vety poukáže podiel zaplatenej dane pre rodiča rodičovi daňovníka, ktorý poukazuje podiel zaplatenej dane pre rodiča do 30. júna príslušného kalendárneho roka. Zamestnávateľ podľa prvej vety odvedie správcovi dane preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti znížené o sumu poukázaného podielu zaplatenej dane pre rodiča; výšku úhrnnej sumy poukázaného podielu zaplatenej dane pre rodiča za všetkých zamestnancov oznámi zamestnávateľ písomne správcovi dane najneskôr do 30. júna príslušného kalendárneho roka.

§ 51eb — Osobitný základ dane z výnosov (príjmov) z poplatkov za vykonanie platobnej operácie prostredníctvom platobnej karty v prospech hráčskeho účtu pridaný 0 → 638 znakov

@@ -0,0 +1,3 @@

§ 51eb

Osobitný základ dane z výnosov (príjmov) z poplatkov za vykonanie platobnej operácie prostredníctvom platobnej karty v prospech hráčskeho účtu

Do osobitného základu dane sa zahŕňajú výnosy (príjmy) z poplatkov za vykonanie platobnej operácie prostredníctvom platobnej karty v prospech hráčskeho účtu,56) ktoré banka alebo pobočka zahraničnej banky94) účtuje svojim klientom. Výnosy (príjmy) z poplatkov za vykonanie platobnej operácie prostredníctvom platobnej karty v prospech hráčskeho účtu56) sú súčasťou osobitného základu dane pri podaní daňového priznania podľa § 41 zdaňovaného sadzbou dane podľa § 15 písm. b) piateho bodu.

Zobraziť celé znenie paragrafu

Predchádzajúce znenie

(paragraf neexistoval)

Nové znenie

§ 51eb
Osobitný základ dane z výnosov (príjmov) z poplatkov za vykonanie platobnej operácie prostredníctvom platobnej karty v prospech hráčskeho účtu
Do osobitného základu dane sa zahŕňajú výnosy (príjmy) z poplatkov za vykonanie platobnej operácie prostredníctvom platobnej karty v prospech hráčskeho účtu,56) ktoré banka alebo pobočka zahraničnej banky94) účtuje svojim klientom. Výnosy (príjmy) z poplatkov za vykonanie platobnej operácie prostredníctvom platobnej karty v prospech hráčskeho účtu56) sú súčasťou osobitného základu dane pri podaní daňového priznania podľa § 41 zdaňovaného sadzbou dane podľa § 15 písm. b) piateho bodu.

§ 52zzzf — Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2026 pridaný 0 → 913 znakov

@@ -0,0 +1,6 @@

§ 52zzzf

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2026

(1)

Ustanovenia § 22 ods. 6 písm. f) a g) a príloha č. 1 v znení účinnom od 1. januára 2026 sa použijú prvýkrát na technické zhodnotenie zaradené do užívania alebo do obchodného majetku a opravy zaúčtované alebo zaevidované do daňovej evidencie podľa § 6 ods. 11 v zdaňovacom období, za ktoré sa podáva daňové priznanie po 31. decembri 2025.

(2)

Ustanovenie § 26 ods. 14 v znení účinnom od 1. januára 2026 sa prvýkrát použije v zdaňovacom období, za ktoré sa podáva daňové priznanie po 31. decembri 2025. Pri zmene odpisovej skupiny, pri zmene doby odpisovania alebo pri zmene ročnej odpisovej sadzby je daňovník povinný vykonať zmeny aj pri tom majetku, ktorý bol odpisovaný v zdaňovacích obdobiach predchádzajúcich zdaňovaciemu obdobiu, za ktoré sa podáva daňové priznanie po 31. decembri 2025, pričom už uplatnené odpisy sa spätne neupravujú.

Zobraziť celé znenie paragrafu

Predchádzajúce znenie

(paragraf neexistoval)

Nové znenie

§ 52zzzf
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2026
(1)
Ustanovenia § 22 ods. 6 písm. f) a g) a príloha č. 1 v znení účinnom od 1. januára 2026 sa použijú prvýkrát na technické zhodnotenie zaradené do užívania alebo do obchodného majetku a opravy zaúčtované alebo zaevidované do daňovej evidencie podľa § 6 ods. 11 v zdaňovacom období, za ktoré sa podáva daňové priznanie po 31. decembri 2025.
(2)
Ustanovenie § 26 ods. 14 v znení účinnom od 1. januára 2026 sa prvýkrát použije v zdaňovacom období, za ktoré sa podáva daňové priznanie po 31. decembri 2025. Pri zmene odpisovej skupiny, pri zmene doby odpisovania alebo pri zmene ročnej odpisovej sadzby je daňovník povinný vykonať zmeny aj pri tom majetku, ktorý bol odpisovaný v zdaňovacích obdobiach predchádzajúcich zdaňovaciemu obdobiu, za ktoré sa podáva daňové priznanie po 31. decembri 2025, pričom už uplatnené odpisy sa spätne neupravujú.

§ 52zzzg — Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2026 pridaný 0 → 400 znakov

@@ -0,0 +1,6 @@

§ 52zzzg

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2026

(1)

Ustanovenie § 5 ods. 7 písm. r) v znení účinnom od 1. januára 2026 sa prvýkrát použije na príjmy plynúce z činnosti vykonávanej trénerom po 31. decembri 2025.

(2)

Ustanovenia § 17 ods. 19 písm. l) a ods. 38, § 21 ods. 1 a ods. 2 písm. f) a § 30ca sa prvýkrát použijú v zdaňovacom období, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2026.

Zobraziť celé znenie paragrafu

Predchádzajúce znenie

(paragraf neexistoval)

Nové znenie

§ 52zzzg
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2026
(1)
Ustanovenie § 5 ods. 7 písm. r) v znení účinnom od 1. januára 2026 sa prvýkrát použije na príjmy plynúce z činnosti vykonávanej trénerom po 31. decembri 2025.
(2)
Ustanovenia § 17 ods. 19 písm. l) a ods. 38, § 21 ods. 1 a ods. 2 písm. f) a § 30ca sa prvýkrát použijú v zdaňovacom období, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2026.

§ 52zzzh — Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2026 pridaný 0 → 343 znakov

@@ -0,0 +1,3 @@

§ 52zzzh

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2026

Ustanovenia § 3 ods. 2 písm. e), § 32 ods. 2 písm. e), § 38 ods. 1 a 7, § 39 ods. 7, § 40 ods. 5, § 50aa ods. 4 až 8 a 10 až 12 v znení účinnom od 1. januára 2026 sa prvýkrát použijú pri poukázaní podielu zaplatenej dane pre rodiča z vyhlásenia podaného po 31. decembri 2025.

Zobraziť celé znenie paragrafu

Predchádzajúce znenie

(paragraf neexistoval)

Nové znenie

§ 52zzzh
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2026
Ustanovenia § 3 ods. 2 písm. e), § 32 ods. 2 písm. e), § 38 ods. 1 a 7, § 39 ods. 7, § 40 ods. 5, § 50aa ods. 4 až 8 a 10 až 12 v znení účinnom od 1. januára 2026 sa prvýkrát použijú pri poukázaní podielu zaplatenej dane pre rodiča z vyhlásenia podaného po 31. decembri 2025.

§ 52zzzi — Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. januára 2026 pridaný 0 → 255 znakov

@@ -0,0 +1,3 @@

§ 52zzzi

Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. januára 2026

Ustanovenie § 43 ods. 11 piatej vety v znení účinnom od 1. januára 2026 sa prvýkrát použije pri výplate, poukázaní alebo pri pripísaní úhrady v prospech daňovníka vykonanej v januári 2026.

Zobraziť celé znenie paragrafu

Predchádzajúce znenie

(paragraf neexistoval)

Nové znenie

§ 52zzzi
Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. januára 2026
Ustanovenie § 43 ods. 11 piatej vety v znení účinnom od 1. januára 2026 sa prvýkrát použije pri výplate, poukázaní alebo pri pripísaní úhrady v prospech daňovníka vykonanej v januári 2026.

§ 52zzzj — Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2026 pridaný 0 → 939 znakov

@@ -0,0 +1,12 @@

§ 52zzzj

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2026

(1)

Ustanovenia § 11 ods. 2 a 3 a § 15 písm. a) v znení účinnom od 1. januára 2026 sa prvýkrát uplatnia za zdaňovacie obdobie roku 2026.

(2)

Ustanovenia § 15 písm. b) piateho bodu, § 17 ods. 3 písm. q) a § 51eb sa uplatnia na výnosy (príjmy) z poplatkov za vykonanie platobnej operácie prostredníctvom platobnej karty v prospech hráčskeho účtu účtované bankou alebo pobočkou zahraničnej banky po 31. decembri 2025.

(3)

Ustanovenie § 15a ods. 1 v znení účinnom od 1. januára 2026 sa prvýkrát použije pri výpočte osobitnej dane zo zdaniteľného príjmu za mesiac január 2026.

(4)

Ustanovenie § 35 ods. 2 v znení účinnom od 1. januára 2026 sa prvýkrát použije pri výpočte preddavku na daň zo zdaniteľnej mzdy za mesiac január 2026.

(5)

Ustanovenie § 46b ods. 2 v znení účinnom od 1. januára 2026 sa prvýkrát uplatní za zdaňovacie obdobie, ktoré začína najskôr 1. januára 2026.

Zobraziť celé znenie paragrafu

Predchádzajúce znenie

(paragraf neexistoval)

Nové znenie

§ 52zzzj
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2026
(1)
Ustanovenia § 11 ods. 2 a 3 a § 15 písm. a) v znení účinnom od 1. januára 2026 sa prvýkrát uplatnia za zdaňovacie obdobie roku 2026.
(2)
Ustanovenia § 15 písm. b) piateho bodu, § 17 ods. 3 písm. q) a § 51eb sa uplatnia na výnosy (príjmy) z poplatkov za vykonanie platobnej operácie prostredníctvom platobnej karty v prospech hráčskeho účtu účtované bankou alebo pobočkou zahraničnej banky po 31. decembri 2025.
(3)
Ustanovenie § 15a ods. 1 v znení účinnom od 1. januára 2026 sa prvýkrát použije pri výpočte osobitnej dane zo zdaniteľného príjmu za mesiac január 2026.
(4)
Ustanovenie § 35 ods. 2 v znení účinnom od 1. januára 2026 sa prvýkrát použije pri výpočte preddavku na daň zo zdaniteľnej mzdy za mesiac január 2026.
(5)
Ustanovenie § 46b ods. 2 v znení účinnom od 1. januára 2026 sa prvýkrát uplatní za zdaňovacie obdobie, ktoré začína najskôr 1. januára 2026.

§ 52zzzk — Prechodné ustanovenie účinné od 1. januára 2026 pridaný 0 → 535 znakov

@@ -0,0 +1,3 @@

§ 52zzzk

Prechodné ustanovenie účinné od 1. januára 2026

Za daňový výdavok podľa § 2 písm. i) a § 19 sa nepovažuje daň z pridanej hodnoty podľa osobitného predpisu,161) ak na jej odpočítanie nemá platiteľ dane z pridanej hodnoty nárok, pričom ak ide o daň z pridanej hodnoty vzťahujúcu sa na hmotný majetok podľa osobitného predpisu,161) táto nie je súčasťou vstupnej ceny. Ak príde k zmene rozsahu použitia tohto majetku na účely podnikania, ako aj na iný účel ako je podnikanie,78) daň z pridanej hodnoty sa nezahŕňa do základu dane.

Zobraziť celé znenie paragrafu

Predchádzajúce znenie

(paragraf neexistoval)

Nové znenie

§ 52zzzk
Prechodné ustanovenie účinné od 1. januára 2026
Za daňový výdavok podľa § 2 písm. i) a § 19 sa nepovažuje daň z pridanej hodnoty podľa osobitného predpisu,161) ak na jej odpočítanie nemá platiteľ dane z pridanej hodnoty nárok, pričom ak ide o daň z pridanej hodnoty vzťahujúcu sa na hmotný majetok podľa osobitného predpisu,161) táto nie je súčasťou vstupnej ceny. Ak príde k zmene rozsahu použitia tohto majetku na účely podnikania, ako aj na iný účel ako je podnikanie,78) daň z pridanej hodnoty sa nezahŕňa do základu dane.

§ 52zzzl — Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. januára 2026 pridaný 0 → 320 znakov

@@ -0,0 +1,3 @@

§ 52zzzl

Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. januára 2026

Ustanovenie § 25 ods. 6 v znení účinnom od 1. januára 2026 sa prvýkrát použije pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2025, ak ide o predmet finančného prenájmu obstaraného na základe zmluvy o finančnom prenájme uzavretej najskôr 1. januára 2025.

Zobraziť celé znenie paragrafu

Predchádzajúce znenie

(paragraf neexistoval)

Nové znenie

§ 52zzzl
Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. januára 2026
Ustanovenie § 25 ods. 6 v znení účinnom od 1. januára 2026 sa prvýkrát použije pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2025, ak ide o predmet finančného prenájmu obstaraného na základe zmluvy o finančnom prenájme uzavretej najskôr 1. januára 2025.

Čo sa mení generované AI · neoverené

Zmenené paragrafy 32

Porovnanie znení 32 § · staré vs nové

Predchádzajúce znenie

Nové znenie

Predchádzajúce znenie

Nové znenie

Predchádzajúce znenie

Nové znenie

Predchádzajúce znenie

Nové znenie

Predchádzajúce znenie

Nové znenie

Predchádzajúce znenie

Nové znenie

Predchádzajúce znenie

Nové znenie

Predchádzajúce znenie

Nové znenie

Predchádzajúce znenie

Nové znenie

Predchádzajúce znenie

Nové znenie

Predchádzajúce znenie

Nové znenie

Predchádzajúce znenie

Nové znenie

Predchádzajúce znenie

Nové znenie

Predchádzajúce znenie

Nové znenie

Predchádzajúce znenie

Nové znenie

Predchádzajúce znenie

Nové znenie

Predchádzajúce znenie

Nové znenie

Predchádzajúce znenie

Nové znenie

Predchádzajúce znenie

Nové znenie

Predchádzajúce znenie

Nové znenie

Predchádzajúce znenie

Nové znenie

Predchádzajúce znenie

Nové znenie

Predchádzajúce znenie

Nové znenie

Predchádzajúce znenie

Nové znenie

Predchádzajúce znenie

Nové znenie

Predchádzajúce znenie

Nové znenie

Predchádzajúce znenie

Nové znenie

Predchádzajúce znenie

Nové znenie

Predchádzajúce znenie

Nové znenie

Predchádzajúce znenie

Nové znenie

Predchádzajúce znenie

Nové znenie

Predchádzajúce znenie

Nové znenie

Odkazy